Príď, Pane Ježiši (5) – do našej ECAV
(Adventné roráty – Maranatha!)
Čítaný text: Iz 9, 1 – 6: „Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.(2) Rozmnožil si plesanie zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. (3) Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. (4) Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. (5) Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja“. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí“. Amen
Kázňový text: Zj 3, 1 – 6:
„Anjelovi sardského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: znám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. (2) Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky nenašiel som dostatočnými pred mojím Bohom! (3) Pripomeň si, čo si prijal a počul, zachovávaj to, i kajaj sa! Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba! (4) Máš však niekoľko málo osôb v Sardách, ktoré si nepoškvrnili rúcho; tí budú chodiť so mnou v bielom rúchu, lebo sú hodní toho. (5) Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi. (6) Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevný zborom!“ Amen
Milé sestry a bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Náš pohľad upierame opäť k Ježišovi Kristovi a prosíme: „Maranatha!“ – Príď, Pane Ježiši! Dnes myslíme predovšetkým na celú našu Evanjelickú cirkev a.v. na Slovensku. Je dôležité modliť sa za našu cirkev? Aký je váš pohľad na ňu a ako ju vnímate vy, bratia a sestry?
Iste by bolo zaujímavé zisťovať a skúmať, ako ju vidí okolitý svet. Ale najdôležitejšie je to, ako ju vidí a hodnotí jej Pán. Považuje ju za „svoj dom“ a „príbytok“, za „svoju nevestu“, ktorá je „bez poškvrny a vrásky“? Za spoločenstvo, ktoré Ho ako svojho Pána a Hlavu pozná a víta? Ktoré Ho úprimne oslavuje a raduje sa v Ňom?
Považujeme sa za Jeho telo a považujeme Jeho samého za vínny kmeň, z ktorého ako ratolesti žijeme a prinášame hojnú úrodu?
Na tieto a podobné otázky odpovedá sám Pán Ježiš, ktorý povedal: „Ktokoľvek ma vyzná pred ľuďmi, toho vyznám aj pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ V závere dnešného textu znejú slová a zasľúbenia Pána Ježiša: „Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi.“
Tieto slová o víťazstve s Ním naznačujú, že cirkev je v tomto časnom živote povolaná k dobrému boju života. To znamená, že má byť cirkvou bojujúcou a verne vyznávajúcou Ježiša Krista ako Spasiteľa. Pán Ježiš chce, aby cirkev a v nej každý kresťan aj napriek rôznym ťažkostiam v časnosti nasledoval svojho Pána. To je ten „dobrý boj“, ku ktorému nám On sám dáva svoje duchovné dary, svoje povzbudenie a požehnanie. Pánov pohľad, Jeho hodnotenie a Jeho slovo je pre nás záväzné a rozhodujúce.
Bratia a sestry!
Naša evanjelická cirkev nesie v svojom mene krásne pomenovanie. Hovoríme o nej ako o evanjelickej cirkvi. Tým je naznačené, že chce vedome stáť a budovať svoju existenciu na evanjeliu Pána Ježiša Krista, čiže na Božom slove obsiahnutom v Písme svätom. Krásna je aj jej história. Občas sa ozývajú hlasy, že by sa mala volať cirkvou luteránskou, čo by však mohlo u niekoho vyvolávať dojem, že stojí na Lutherovi a nie na evanjeliu Ježiša Krista. Meniť meno našej cirkvi nie je potrebné.
V poslednom čase sa však objavujú v tlači články, že cirkev je v kríze. Všeličo sa jej vytýka, niektorí ju aj ostentatívne opúšťajú. Isteže sa v cirkvi prejavujú aj určité chyby, alebo premeškania. Reformácia bola tiež kritikou cirkvi a preto sa kritike nemusí a nemá báť a má hľadať vždy cestu k náprave. Najmä sa však cirkev má pozerať na seba vo svetle Pánovho slova a jeho kritiky. On je ten, ktorý do cirkevného zboru, a nielen jemu, ale aj celej cirkvi hovorí:
„Anjelovi sardského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: znám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky nenašiel som dostatočnými pred mojím Bohom“.
Pán celej cirkvi, v moci Ducha Svätého hovorí cirkevnému zboru Sardách: „Máš meno, že žiješ, a si mŕtvy“. Zbor v Sardách vidí ako odumierajúci zbor. Ak bol zbor vo svojich počiatkoch živým a kvitnúcim zborom, postupne v ňom už nebolo všetko v súlade s Pánovou vôľou a jeho úpadok a odumieranie pokračuje. Nevieme presne aké konkrétne hriechy a viny spôsobili krízu a úpadok, ale z ďalších slov Pánových možno vycítiť poukaz na morálny úpadok a návrat k pohanskému štýlu života. Pán ho preto napomína:
„Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj to, i kajaj sa! Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej a ani nezvie, v ktorú hodinu prídem na teba“.
Preto sa aj nám prichodí pýtať sa, či je všetko „v hlave i údoch“ v našej cirkvi v poriadku? Počujeme hlasy a informácie o odumieraní našich zborov, ba celej cirkvi a preto slová o duchovnom bdení a pokání sú aktuálne aj dnes v našej cirkvi. Štatistiky hovoria neúprosnou rečou a na mnohých miestach sú z niekdajších veľkých zborov len zbytky a ostatky. Nielen v pozitívnom smere, ale žiaľ aj v negatívnom smere platí: „Málo kvasu nakvasí celé cesto…“.
„Anjel sardského zboru“- totiž jeho duchovný vodca bol pravdepodobne spokojný sám so sebou, i so stavom zboru, ale oči Pánove ako lúče röntgenu prenikajú hlboko do organizmu cirkvi a odhaľujú jej skutočný stav a ten bol povážlivý.
Všade, kde sa odhalí chorobný stav organizmu je dôležité okamžite začať s liečbou, s terapiou. „Prebuď sa a posilňuj ostatky…pripomeň si, čo si prijal a počul a zachovávaj to a čiň pokánie!“ Zmeň svoje myslenie a doterajšie konanie. To je Pánov recept a odkaz pre celú cirkev a tak aj pre našu cirkev, ktorú máme radi a na ktorej nám záleží.
Preto každý, kto ešte duchovne žije a je evanjelikom nie iba podľa mena, ale duchovne živým a zdravým, má duchovne bdieť a prosiť aj za všetkých ostatných bratov a sestry, aby boli ich mená zapísané nie iba v cirkevnej matrike a v kartotékach cirkevných zborov, ale „v knihe života“. Pán Ježiš prišiel v prvom advente do toho sveta, prichádza v slove a v sviatostiach stále a upozorňuje aj na svoj druhý, nečakaný príchod k súdu. Prosme Ho o Jeho pomoc, o nové dary Ducha Svätého i o záchranu svojej vinice a záchranu nášho evanjelického Siona, celej našej ECAV. Nech sa zmiluje nad nami a privedie nás v bielom rúchu pred trón svoje slávy, do života večného. Amen
Adventné roráty (5) – Maranatha! – Ľubomír Batka st.
