Rehor Uram Podtatranský — Na „tri krále“

Na nebi hviezdy jas
sa ohňom zlatým skveje,
jej hravých lúčov tras
deň nocou tmavou seje;
a v srdciach mužov troch
tá krása city budí,
a obdiv vo zrakoch
i blaho rodí v hrudi.

Veď v tejto hviezde, ach,
len to ich myseľ tuší,
čo dávno v túžbo-snách
a v svojej zreli duši:
že zrodil sa už kráľ,
ten pravý Izraela,
v ňom že už iste dal
Boh svetu Spasiteľa! –

I idú, – vedení
tou hviezdou, – idú oni,
vo viere zmocnení,
že v západ, kde sa kloní
obloha, nájdu tam
národov Messiáša,
ktorému slávy chrám
i prestol nebo hlása!

Ó svieť že v nový rok
i nám, ty hviezda spásy,
a žitia nášho krok
nech zdobia tvoje krásy;
daj, by sme kráčali
za tebou, k tomu Pánu,
od nehož prijali
sme život, duše schranu.

Bez jeho pomoci
len sily málo máme,
a s Ním i v nemoci
my divy vykonáme;
bez Neho slávy trón
len krátke trvá časy,
a s Ním i bôľny ston
mení sa v slávohlasy;
bez Neho sveta ráj
je púšťou divo-clivou,
a s Ním i desný kraj
je pre nás krásy nivou!
S Ním teda kráčajme
i v tomto novom roku,
od Neho čakajme
pri každom pomoc kroku!!

Vložiť komentár