Kam vám, mudrcovia, vedie cesta?
Kam sa vás troch spoločnosť vybrala?
Do Jeruzalema, Judska mesta,
vítať toho židovského kráľa.
Na východe slnka nebeského
videli sme svietiť hviezdu jeho.
Zarmútil sa kráľ Herodes nad tým,
a s ním spolu Jeruzalem celý;
neverili viac prorokom svätým,
o hviezde tej nič počuť nechceli.
Ach, škoda národa nešťastného,
že nevidel hviezdu spásy jeho.
Prišla doba Vianoc zas veselá,
my sme do Betlema putovali,
a v jaslách sme Krista Spasiteľa,
nám narodzeného uvítali.
I vrátili sa zas šťastní z neho,
lebo videli sme hviezdu jeho.
Ale mnohé dietky tejto zeme,
stoja i dnes nad jeho jaslami,
a volajú v zlosti: my nechceme,
aby tento panoval nad nami!
Nad tými znie ston srdca smutného,
že nikdy nevidia hviezdu jeho!
Prijde ešte doba Vianoc nová,
my pozdvihnem z hrobov svoje hlavy,
svätá zjaví sa nám tvár Kristova,
on verných do večnej prijme slávy.
Ó, blaženosť ľudu spaseného!
My zas uvidíme hviezdu jeho!