Detská vianočná slávnosť
(Príhovor)
Chudobná maštaľka,
drevené jasličky
a v nich Božie Dieťa
Ježiško maličký.
Sláva na výsostiach –
narodil sa z Panny
Vykupiteľ sveta,
Pán náš milovaný! Amen (M. Rázus)
L 2, 15 – 20:
„Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a viďme, čo a to stalo, čo nám oznámil Pán. (16) Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. (17) Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. (18) A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. (19) Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. (20) Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané“. Amen
Milé deti, milí žiaci, milí rodičia a starí rodičia!
Vianoce sú sviatky mladých sŕdc. Najviac sa na ne tešia deti. Nielen tie malé, ale aj tie väčšie. Pravdaže, tešia sa na ne aj dospelí, lebo aj tí sa cez Vianoce stávajú „deťmi“. Veď i sám Pán Boh sa stal na prvé Vianoce Dieťaťom. Ježiško preto prišiel a ptrrto sa narodil, aby z nás všetkých urobil Božie deti. Z malých i dospelých. Dospelým neskôr Pán Ježiš vyslovene povedal: „Pokým nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva Božieho“. Preto tú radostnú zvesť z Betlehema chcem dnes adresovať nielen samotným deťom a detičkám, ale nanovo sa chceme nad ňou zamyslieť aj my, rodičia a starí rodičia.
Evanjelista Lukáš rozpráva: „Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: „Poďme až do Betlehema a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán“. (v.15) Zaujalo ich počutie mimoriadnej udalosti, ale aj všetko to, čo sa naokolo dialo: príchod Božieho posla, jeho slová a „sláva Pánova, ktorá ich osvietila“. Vianoce boli preto plné jasu a svetla.
Pastieri sa najskôr báli, hoci to, čo sa dialo bolo krásne, ale bolo to predsa len niečo nezvyčajné. Pravdepodobne to bol anjel Gabriel, s ktorým sme sa už spolu s deťmi v advente zoznámili, keď zvestoval správu o narodení Jána Krstiteľa a o pol roka potom aj správu panne Márii narodenie Spasiteľa. O mene toho anjela sa v Písme síce nehovorí, ale platí: „Do tretice všetko dobré“!
A naozaj, to čo oznámil bolo niečo „veľmi dobré“. Nielen pastieri pri Betleheme, ale všetci ľudia vtedy dostali veľký dar z neba – Záchrancu a Vykupiteľa.
Pastieri samozrejme chceli ten dar vidieť a poznať a preto si povedali: „Poďme a viďme – čo nám oznámil Pán“. Je to skutočne zaujímavé, čo povedali: „Čo nám oznámil Pán Boh“! Nie, čo nám oznámil anjel, alebo ďalší anjeli! Oni pochopili, že to slovo, ktoré počuli, bolo Božie slovo!
Práve preto sa stali ľuďmi „dobrej vôle“. Mali veľkú radosť, videli niečo, čo mnohí iní nie. Ale nepovedali si: Tak, to bola krása, teraz už poďme spať! Nie. Oni povedali: „Poďme až do Betlehema…“. Preto sa veľmi ponáhľali.
Kam presne sa to to pastieri tak ponáhľali? Je to zvláštne, že sa ponáhľali na celkom obyčajné miesto, kde často chodievali – totiž do maštale. Lenže teraz nie kvôli ovciam, ale kvôli Dieťatku, ktoré tam bolo položené do jasieľ. A nad ním sa skláňali Mária a Jozef, jeho pozemskí rodičia. S nimi sa navzájom potešili, že všetko našli tak, ako im Boží posol povedal a povedali im všetko, čo im bolo oznámené o ich Dieťaťku. Nepochybne, aj Mária a Jozef im povedali veľa zaujímavých a dôležitých vecí. Tak boli všetci navzájom obohatení tým, čo videli a čo počuli. Mária si to všetko veľmi dobre zapamätala a uložila v srdci.
Napokon si ešte spolu všimnime to, čo ďalej urobili pastieri. Nezostali v maštali, vrátili sa k svojim stádam plní radosti, „oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané“. Tak je to vždy a všade, kde ľudia spoznajú, že sa im narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
Milé deti!
V túto chvíľu sa my tešíme na vaše slová, vaše posolstvá a svedectvá, ktoré budú hovoriť o Pánovi Ježišovi. Aj my sme plní radostného očakávania, že svojimi básňami, piesňami a scénkami nám nanovo vyrozprávate tú vzácnu zvesť o príchode Spasiteľa, Pána Ježiša k nám. Na to, že nanovo budeme počuť to krásne posolstvo vyslovené vašimi sviežimi a milými hlasmi, aby prenikli hlboko do našich sŕdc, aby sme sa všetci pri tom tešili a radovali spoločne, ako Božie deti. Amen
Ľubomír Batka st.
(Pozn. Detská vianočná slávnosť v Sobotišti sa konala pred Štedrým dňom. S vianočnými básničkami, piesňami a scénkami na nej vystupovalo vyše 100 deti, ktoré chodili na náboženstvo v škole, ale aj deti predškolského veku. Keďže nebolo z časových dôvodov možné, aby deti vystúpili v rámci Štedrého večera, konal sa večierok vždy tesne pred sviatkami za veľkej účasti rodičov a starých rodičov, mládeže a členov CZ.
Vianočná (predvianočná) slávnosť bola zároveň spojená s vianočnou „nádielkou“. Balíčky sa pripravili pre všetky deti, ak zvýšili, rozdávala ich mládež pri koledovaní starším cirkevníkom na Štedrý deň.
Hodnota balíčka bola vždy minimálne vo výške cirkevného príspevku (dane), ktorá bola pre deti polovičná. Často bola suma ešte o niečo vyššia, pretože mnohé rodiny pri platení príspevku pridávali ešte dobrovoľný príspevok na cirkev.
Táto prax v CZ znamenala, že cirkevná daň sa v polovičnej výške vyberala na všetky pokrstené deti až do veku konfirmácie (po konfirmácii prispievali už ako dospelí) – ale zároveň sa vracala rodinám práve na Vianoce v hodnote vianočného balíčka. CZ takýmto spôsobom viedol členov CZ k dobročinnosti a zároveň k spolupatričnosti.
– Stávalo sa, že na slávnosť deti prišli aj deti z rodín, ktoré už bývali v Senici a balíček dostali tiež. Balíčky sa pripravovali preto aj s „rezervou“. Ak náhodou predsa chybovali, deti z fary sa ochotne vzdali tých svojich, za čo sme im boli veľmi povďační a aj po rokoch oceňujeme ich spolucítenie s maličkými.
Pre zaujímavosť ešte niekoľko faktov spojených s prípravou večierka. V časoch reálneho socializmu nebolo jednoduché „zohnať úzkoprofilový tovar“. Pomaranče, mandarínky, arašidy, lentilky a „bon pari“, alebo iné cukríky bolo možno v dostatočnom množstve „zohnať“, iba po známosti. Musím kvitovať, že veľkosklad Zdroj, Jednota a niektoré predajne o našich požiadavkách vedeli a vychádzali nám maximálne v ústrety. Vyberali sme si ho vopred v skladoch v dostatočnom počte a v najlepšej kvalite. Preto mali balíčky veľký úspech.
– Ďalši milá vec bola samotná príprava cca 150 balíčkov, čo si postupne osvojila naša mládež. Bolo pri tom vždy veselo, nacvičovali sa piesne a koledy. Balíčky mládež aj rozdávala pri východe z kostola.
V posledných rokoch, keď už prestali byť spomenuté komodity vzácnosťou, zjednodušili sme obdarovanie detí, a do rodín sme už pred adventom posielali adventné kalendáre, ktoré začal vydávať Východný dištrikt, s pastierskym listom rodičom, aby s kalendárom v advente s deťmi aktívne pracovali. Na záver slávnosti sa deťom darovala už len kvalitná čokoláda. Sústredili sme sa tak viac na duchovnú prípravu Vianoc. Hodnota tohoto praktického daru zostala však v rovnakej výške. ĽB st.)
OsA 8225/6/