Ako si zachovať vianočnú radosť?
Bože, chvála Ti
za dobrotu Tvoju,
žes nám dal Vodcu
z lásky ku pokoju.
Dnes svetlo sveta
i nám biednym svieti.
Ó, príjmi nás, veď nás,
ako svoje deti. Amen. (M.R.)
L 2, 41 – 52:
„Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti veľkonočného baránka. (42) Keď mal dvanásť rokov a oni šli do Jeruzalema podľa obyčaja tej slávnosti, vzali Ho so sebou, (43) ale keď sa po skončení slávnostných dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, (44) ale sa domnievali, že je v zástupe, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a medzi známymi. (45) A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalem a hľadali Ho. (46) Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. (47) Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. (48) Keď Ho uzreli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. (49) Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? (50) Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. (51) Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. (52) A Ježiš prospieval múdrosťou, vekom a milosťou u Boha aj u ľudí.“ Amen
Milí bratia a sestry,
dúfam, že vianočné sviatky boli pre vás také, ako ste o ne Pána Boha prosili a ako vám aj mnohí želali: radostné, pokojné a požehnané. Verím, že vám priniesli duchovné obohatenie, náboženské rozvlaženie a povzbudenie vo viere. Bez viery v narodeného Spasiteľa by sme z Vianoc odišli prázdny. Nemali by sme z nich úžitok, ktorý ponúka vianočné evanjelium.
V nasledujúcom období sa už naša pozornosť pomaly obracia k závierke roku a k dňom a týždňom nového roka. Možno si kladiete otázku: Ako si zachováme vianočnú radosť?
Dnešné evanjelium nám ponúka niekoľko odpovedí:
1. Neprestajne sa učme
2. Na hodnotu viery nezabúdajme
3. Poslušnosťou voči Božiemu slovu sa dokazujme
Milí bratia a sestry!
Lukášova správa o dvanásťročnom Ježišovi v chráme je mnohým kresťanom dobre známa od mladosti. Možno si povieme, že nám už nič nové nemôže povedať, len to, čo už vieme. Náš náboženský život je často formovaný určitou tradíciou a zvyklosťami, čo samo osebe nemusí byť nič zlé. Skôr naopak, dobrá tradícia má svoju hodnotu a význam. Ale má ju len vtedy, keď sme súčasne pripravení na prijatie nových vecí, nových informácií a nových impulzov Ducha Svätého. Pretože tak, ako má Pán Boh pre nás vždy nanovo chlieb každodenný a mnoho iných nových darov, tak ich má pre nás aj v oblasti duchovnej.
Ak by sme v poznávaní Pána zastali, upadali by sme. Napríklad, ak by sme zostávali iba pri tom, čo sme sa naučili a čo sme poznali o Pánu Bohu v detstve, boli by sme na tom veľmi biedne. Preto sa mnohým stali Vianoce sviatkami o ktorých vedia iba toľko, že vtedy „prichádza Ježiško“ a prináša darčeky. Mnohí akoby zostali pri tejto svojej detskej viere a tá im nemôže stačiť a poslúžiť v situáciach, ktoré sú úplne nové a neraz nečakane ťažké.
V rodine, v ktorej vyrastal Pán Ježiš pod krídlami lásky matky Márie a zbožného Jozefa sa Ježiš stretol s dobrou tradíciou. Patrilo k nej to, že v deň sviatočný, sobotný, chodila rodina pravidelne do synagógy v Nazarete, kde bývala. Patrilo k nej ďalej to, že „jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti veľkonočného baránka“.(v.41) Znamenalo to, že si spoločne pripomínali veľkú Božiu milosť, ktorú prijal izraelský ľud pri vyslobodení z Egypta, z domu otroctva. Preto svätili Paschu, Hod baránka a prinášali aj predpísané obete. Ak by rodičia neboli zachovávali túto dobrú tradíciu, pravdepodobne by sa neboli stali svedkami a účastníkmi udalosti, ktorá ich duchovne opäť veľmi obohatila a povzbudila.
Tým novým darom a objavom bola skúsenosť, že dieťa Ježiš, ktoré dovtedy vychovávali ako celkom bežné dieťa, im prinieslo nové poznanie. Uvedomili si, že ak Ježiš aj nejde s nimi, nestratil sa. V chráme Ho našli v náboženskom rozhovore a nad Jeho otázkami a odpoveďami žasli aj náboženskí učitelia a majstri. Ukázalo sa, že Ježiš má čo povedať aj tým najvzdelanejším mužom v Zákone a najzbožnejším kňazom a teológom. „Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad jeho odpoveďami“.
Je pravdepodobné, že Jozef, ktorý bol tesár a matka ako žena v domácnosti si uprostred bežných prác a povinností ani nevšimli výnimočnosť svojho syna a najmä to, čo ako nové poznanie prinášal o nebeskom Otcovi. Rodičia sa museli postarať predovšetkým o Jeho bezpečnosť, zdravie, oblečenie, o jedlo a bežné veci všedného života. Bolo treba tíšiť Jeho plač, pofúkať drobné boliestky a naučiť Ho mnohé potrebné veci pre život. Evanjelista Lukáš naznačuje, že aj Mária aj Jozef si za tých dvanásť rokov určitým spôsobom zvykli na to, že ich dieťa je vo všetkom podobné ľuďom. Možno sa práve preto vynorila v ich duši pochybnosť: Takýto je náš Boh a Jeho Syn? Vo všetkom podobný ľuďom? Je všemohúci Boh a Boží Syn Bohom v plienkach, v detských hrách, v poslušnosti rodičom, v povinnostiach v dome a v škole? Je budúci Spasiteľ ten, ktorý sa smeje, ktorý však aj plače, ktorý býva hladný?
Návšteva Jeruzalema s dvanásťročným Ježišom im nanovo otvorila oči a priniesla nové poznanie. Nad ich dieťaťom žasli duchovné kapacity národa, pretože od Neho mohli počuť nové informácie o Pánu Bohu. V Jeruzalema si Mária mohla nanovo spomenúť aj na predpoveď zbožného Simeona, že aj jej „dušu prenikne meč“. Predbežne prežívali rodičia iba obavy a strach, aký poznajú matky a otcovia ak sa ich dieťa stratí niekde medzi ľuďmi.
Strach a bolesť ktorú musela Ježišova matka prežívať o niekoľko rokov neskôr bola však oveľa väčšia.
Aj pre nás znamená prebývanie s Ježišom pripomenutie si všetkého, čo už vieme, ale zároveň aj vždy novým a hlbším poznaním Jeho samého. Jeho slov i skutkov, Jeho konania a smerovania do spoločenstva s Otcom.
2. Milí bratia a sestry!
Vianočnú radosť si zachováme aj po skončení sviatkov vtedy, keď spoločenstvo s Ježišom neprerušujeme a neprestajne sa od Neho učíme a potom, keď na hodnotu viery nezabúdame.
Ak by zemskí rodičia Ježišovi, Mária a jej manžel boli zabudli na to, že skutočné Božie požehnanie prijmú vtedy, keď aj oni sami budú veriť v Ježiša ako svojho Spasiteľa, nebol by tento nebeský Dar darom najväčším a dokonalým.
Chválospev Márie pri Ježišovom vtelení by bol doznel možno ako síce bohatá, ale jednorázová skúsenosť. V jeruzalemskom chráme si Jeho zemskí rodičia nanovo uvedomili, že Ježiš je naplno a stále „vo veciach svojho Otca nebeského“. Práve toto bolo Jeho poslanie, Jeho hodnota a požehnanie: Byť s Otcom v jednote a do spoločenstva s Otcom privádzať všetkých ľudí. Ježiš zostal v chráme preto, aby Jeho zemskí rodičia, a s nimi mnohí ľudia, mali dôvod k trvalej radosti. Keď sme s Ježišom, sme aj my „vo veciach nášho nebeského Otca.“ Keď sme s Ježišom, neodlúči nás od Otca nikto a nič.
Nezabúdajme preto ani my na hodnotu viery v Toho, ktorý sa narodil na prvé Vianoce. Verme v Jeho cestu, v hodnotu Jeho poníženia pre nás, a v Jeho lásku. Mal ju aj vtedy, keď si „ustlal v jasliach“, i vtedy, keď prijal cestu kríža, aby nás „povýšil“ až na miesto v nebesiach. Dôverujme Mu preto vždy a každej situácii. Dôverujme v každé Jeho slovo a zasľúbenie.
3. Bratia a sestry v Pánovi!
Chvíľa plného povýšenia Ježiša do spoločenstva s Otcom nastala až po ďalších dvadsaťjeden rokoch. Pán Ježiš, ktorý bol ešte dieťa musel rásť, silnieť a pripraviť sa na prejavy mnohej a dokonalej lásky, služby a obete.
Preto sa v danej chvíli vrátil s rodičmi do Nazareta a bol im poslušný. Žil podľa Otcovho prikázania a ctil si otca i matku. Plnil všetky Božie prikázania a dokazoval ľuďom lásku. Učeníkom a nasledovníkom zanechal dokonalý príklad lásky.
Vieme, že my síce nie sme dokonalí v láske a preto spasenie môžeme dosiahnuť len z milosti, skrze vieru. Predsa však radosť do nášho života vstupuje vtedy, keď nasledujeme Pána. Keď predovšetkým v našich rodinách, vo vzťahu lásky rodičov k deťom a na druhej strane v úcte a v láske detí kráčame v Pánových šľapajach. Vianoce iste priniesli väčšine detí i rodičov viac trpezlivosti, dobroty a prejavoval lásky ako iné dni vďaka Božiemu daru milosti svetu v Ježišovi. Vianočnú radosť si zachováme vtedy, keď sa od Neho budeme učiť, keď sa budeme vo viere v Neho utvrdzovať a novú poslušnosť k Pánu Bohu za Jeho príkladom dokazovať. Amen
Nedeľa po Vianociach – MyS – Ľubomír Batka st.
PsA 04/25
