Div v Jerichu
Predkázňová modlitba:
„Pane Bože, Otče náš nebeský, daj nám poznať, že nekráčame týmto životom sami. Daj nám poznať a vidieť Tvoju lásku a záchranu v Tvojom Synovi, keď prichádza k nám vo svojom slove a Jeho duchovná prítomnosť ovplyvňuje naše vnútro i duchovnú atmosféru našich rodín a domácností. Popraj nám, aby sa stal trvalým Hosťom v našich domoch a tak Pánom nášho života tu v časnosti a raz aj vo večnosti. Amen “
L 19, 1 – 10:
„Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. (2) A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, (3) žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. (4) Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tade. (5) Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. (6) A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. (7) Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! (8) Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. (9) I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. (10) Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ Amen
Bratia a sestry a všetci, ktorí chcete vidieť Ježiša!
Rozhlas a televízia pomerne často prinášajú správy aj o bohoslužobných stretnutiach rôznych cirkví, alebo bohoslužby samotné. Dozvieme sa z nich o tom, kto bol kazateľ, kto liturgoval, vo väčšinovej cirkvi kto celebroval, i o tom, koľko ľudí sa na nich zúčastnilo. Iba výnimočne sa stane, že sa reportér spýta dvoch – troch účastníkov, prečo na slávnosť prišli, alebo čo sa im tam páčilo. Čo sa od zástupu účastníkov nedozvieme je informácia o tom, koľkí zo zástupu skutočne veria, alebo uverili v Ježiša ako svojho Pána a prijali Ho do svojich sŕdc, do svojho života a tak aj do svojho domu. To je otázka, ktorá by nás možno zaujímala najviac, pretože veríme, že život veriacich sa mení a nesie znaky posvätnosti a nového života. O tom nám prináša správu dnešné svedectvo evanjelia. Jeden človek z veľkého zástupu ľudí v Jerichu, do ktorého prišiel Ježiš, urobil verejné vyhlásenie, ktoré dnešné kamery a mikrofón obyčajne neprinášajú.
Evanjelium dnešnej nedele, druhej po Zjavení Krista Pána, nám prináša výnimočnú reportáž veľmi plastickým spôsobom. Pán Ježiš, ktorý prechádzal cez veľký zástup ľudí v Jerichu, ponúkol možnosť vidieť Ho a osobne poznať colníkovi Zacheovi. Všimol si človeka malej postavy a jeho veľkú snahu dostať sa na divý figovník preto, aby Ho videl. Túto jeho snahu si Ježiš všimol a ocenil tým, že ho oslovil a povedal mu: „Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“ Zacheus zoskočil zo stromu a prijal Ježiša do svojho domu s veľkou radosťou. Cítil sa potešený a poctený touto ponukou a možnosťou prijať verejne známu osobnosť vo svojom dome.
Na druhej strane ľudia zo zástupu, ktorí to videli, reptali a hovorili: „K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť“. Vieme, že colníkov ľudia považovali za vykričaných hriešnikov a nepochybne tým viac vedúceho nad colníkmi, akým bol Zacheus. Súčasne boli zrejme presvedčení, že oni sami sú slušní a zbožní ľudia, ktorým by mal Ježiš dať prednosť.
Pán Ježiš však vie, že nech by vošiel do ktorékoľvek iného domu, vždy nájde v ňom len Zacheovi podobného „človeka malej postavy“ a veľkého hriešnika. Človeka, ktorý iba sám seba vidí a hodnotí „vysoko“ a nie je ochotný robiť pokánie. Preto často hovoril Židom napomínajúc ich: „Colníci a neviestky predchádzajú vás do kráľovstva Božieho“.
V Zacheovom dome neboli kamery ani citlivé mikrofóny, ktoré by zachytili celý rozhovor s Ježišom. Jeho obsah môžeme iba predpokladať, ale verejné „tlačové vyhlásenie“, ktoré Zacheus po tomto osobnom stretnutí urobil, pôsobí aj dnes ohromujúco. Zacheus povedal: „Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným“. Udivujúce sú aj jeho ďalšie slová: „Ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne“. Neznamená to, že Zacheus bol notorický klamár, väčší ako ostatní colníci, že oklamal a ošklbal každého, kto cez colnicu prechádzal. Ale nehral sa ani na spravodlivého a bezhriešneho úradníka, ktorý konal vždy čestne a poctivo.
Toto vyhlásenie a zmenu životného postoja ohodnotil Pán Ježiš veľmi vysoko: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým.“ Táto zmena znamenal pre neho záchranu a spásu. Keďže Abrahám bol považovaný za otca viery, je zrejmé, že Pán Ježiš videl a ako základ Zacheovej zmeny práve vo viere, ktorá je pravá, živá a konajúca, povedané s apoštolským slovom: „činná v láske“. Tak vidíme Pána Ježiša aj v Jerichu ako Toho, ktorý koná „veľké veci“. Vykonal tu div, ktorý je ešte väčší ako ten v Káne Galilejskej, pretože tu mení kamenné srdce človeka na nové, „mäsité“, živé a plné lásky. Tu On „splodil“ Abrahámovi ďalšieho syna. Tu sa narodil z pohana, zo zjavného hriešnika a zatrateného človeka syn, ktorý sa stal dedičom večného života.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Nebolo by správne myslieť si a tvrdiť, že Pán Ježiš chce rozhodovať o našich peniazoch, že nám predpisuje, čo a ako máme naložiť s naším majetkom, čestne, alebo akokoľvek nadobudnutým.
Iste, On povedal na inom mieste aj zásadné slovo aj o majetku a peniazoch. Upozornil všetkých: „Nezhromažďujete si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi…. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6, 19) On jasne povedal: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom… Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“. (Mt 6,24 ) Vyslovil aj dôležitú výzvu, ktorou nás zbavuje strachu pred zajtrajším dňom a budúcnosťou: „Nebuďte ustarostení o svoj život…Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané“. (Mt 6, 25; 33)
On nežiadal ani Zacheove peniaze a ani ich nevzal! Iba usmernil život jedného človeka, ktorý dúfal v majetok tak, že začal dúfať v život spojený s Kristom. Väčšina z nás nemá navonok nič spoločné so Zacheom z Jericha. Nie sme ani vysoko postavení, nevlastníme nejaký „dobrý džob“ a možno nie sme ani bohatí. Mnohí iba čakáme na výplatu, alebo dôchodok a rozmýšľame, ako naložiť so svojimi skromnými úsporami, aby nepadli za obeť inflácii. Pán Ježiš nechce rozhodovať za nás, ani o nás a našom majetku.
Zacheus sa rozhodol celkom slobodne. Učeníci Pánovi dokonca vyhlásili, že oni „všetko opustili“, domovy i zamestnanie, pre Neho. Pán nenútil nikoho, aby urobili podobne. Isté však je, že ak niekto dokáže obetovať niečo aj v prospech iných, najmä chudobných, ukladá si túto časť majetku vynikajúcim spôsobom tam, kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú, kde túto čiastku neničí čas, ani inflácia, ale naopak, kde človek nájde veľmi „vysoké úroky.“
Zjavenie Krista Pána znamená, že tam, kde človek vidí a spozná Krista, spozná a začne vidieť aj človeka vedľa seba a všíma si jeho potreby. Možno to na začiatku znamená pre nás aj námahu, „vyliezť na nejaký figovník“, pričom možno utŕžime aj posmech a kritiku zo strany ľudí. Pán Ježiš znova a znova prechádza medzi nami a to vo svojom slove. Oslovuje nás slovom zákona i evanjelia a hovorí: „Zoskoč rýchlo…, lebo v tvojom dome musím dnes zostať“.
Dajme sa inšpirovať a povzbuďme sa príkladom Zacheovým. Nikto nie je tak „nízky“ a malý, že by nemohol Ježiša vidieť, ak chce. Nikto nie je tak hriešny, že by ho nemohol Pán Ježiš prehliadnuť a pozvať k stretnutiu v našom dome, v našom živote.
Ak hľadáme vzájomnú pomoc, úctu a prejavy lásky, zostúpme a príjme Ježiša k sebe, aby nás premenil a raz aj prijal do domu svojho Otca nebeského, ako vykúpených synov a dcéry Božie. „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo“. Amen
2. nedeľa po Zjavení – MyS. – Ľubomír Batka st.