Slávme sviatky v čistote a pravde
Vstal, niet Ho tu, prázdnym hrob!-
Ó, jasaj duša milá,
vstaň z vďaky k Pánu
z hriechov mdlôb,
veď dnes tu vhodná chvíľa…
Vstaň, vyčistiac ten starý kvas,
a hoduj v kvase novom,
bys‘ zaskvela sa, zaskvela,
i v tento nový ťažký čas
v tom rúchu Baránkovom! Amen (M.R.)
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Kristu Pánu!
Slávime veľkonočné tajomstvo, víťazstvo života nad smrťou. Tým tajomstvom je zmŕtvychvstanie Božieho Syna Ježiša Krista. V tisícich variantách sa opakuje po celom kresťanskom svete refrén víťazstva zo 118 Žalmu: „Moja sila pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou. – Pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu! Neumriem, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove”. ( Ž 118, 14, 15 b- 17). Tisíce kresťanov v rôznych obmenách vyznáva dnes slová slávnostnej hymny, ako ju vyspieval apoštol Pavel: „Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo, kde je ó, smrť, osteň tvoj”? (1 K 15,55)
V súvise s radostnou oslavou vyjadrenou žalmami, hymnami a piesňami mi prichádza na myseľ nasledovný príklad. V nemeckom meste Passau, v chráme, ktorý sa volá Stephans Dom je nádherný barokový organ. Je nielen krásny a umelecky zdobený navonok, ale má aj nádherný zvuk. Je to najväčší chrámový organ na svete. Má 231 registrov a je v ňom 17 388 píšťal. (Organ v Notre Dame má asi 8 000 píšťal.)
Tento organ je obrazom spievajúcej a oslavujúcej cirkvi.
Všade tam, kde sa oslavuje Vzkriesený Kristus a kde sa stretajú väčšie, či menšie spoločenstvá spievajúcich kresťanov, každý z nich je akoby jednou špecifickou píšťalou v „organe” cirkvi, ktorá oslavuje zmŕtvychvstalého Pána. Každý kresťan vyjadruje radostnú vieru inak, ale na svete spolu tvoríme veľký organ, ktorý sa Duchom Svätým rozozvučal a zvučí k pocte Vzkriesenému. Do jedného akordu sa spájajú píšťaly väčšie, ale aj malé, ba aj tie najmenšie.
Iste nie je jednoduché správne naladiť a zladiť takýto organ, ktorým je Kristova cirkev. Nie je to v našej ľudskej moci ani réžii, ale je to iste v moci Ducha Svätého. Tak, ako chrámové píšťaly rozochvieva jeden a ten istý prúd vzduchu, tak aj viera a oslava Vzkrieseného má jedného a toho istého pôvodcu – Ducha Svätého.
On chce dnes vdýchnuť novú silu viery a lásky aj do našich myslí a sŕdc, aby naša oslava patrila len Tomu, ktorý jej je hoden. Ktorý tvorí pravý stred a obsah Veľkonočných sviatkov .
Ani my dnes nechceme vyprázdniť ich význam. Dajme sa preto naladiť Duchu Svätému, aby nás zachoval v jedinej pravej viere. Aby nás osvietil a posvätil tým pravým svetlom, ktoré odvalilo kameň z Kristovho hrobu a zasvietilo do tohoto svete, aby sme správne pochopili zvesť anjelov a svätili tieto sviatky v novote živote, v čistote a pravde.
O tom ako to dosiahnuť, budeme bližšie svedčiť a hovoriť v dnešnej kázni na základe svedectva apoštola Pavla. Skôr však vyžiadajme si k tomuto svedectvu i k jeho prijatiu pomoc v modlitbe Pánovej!
O t č e n á š…
1 K 5, 6 – 8:
„Nie je dobrá vaša chvála! Či neviete, že málo kvasu nakvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, veď ste nenakvasení, lebo aj náš veľkonočný Baránok, Kristus bol za nás obetovaný. Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale ako nenakvasení v čistote a v pravde”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Ako chceme svätiť a prežívať odkaz Veľkonočných sviatkov? Nie je to nadbytočná otázka. Všetci veľmi dobre vieme, že o veľkonočných sviatkoch hovoria dnes mnohí, ale nie všetci ich chápu a prežívajú s rovnakou vierou a s rovnakou radosťou.
Vo svete najčastejšie prevládajú známe tzv. veľkonočné témy ako sú šibačka, oblievačka, farbenie vajíčok, alebo oslava jarnej prírody. Samozrejme, nechýbajú aj svedectvá o „pravých” veľkonočných jedlách a dobrotách. Nezdržal som sa úsmevu, ale aj trpkého smútku, keď noviny navonok blízke kresťanstvu položili biskupovi istej rímsko-katolíckej diecézy iba jednu, jedinú otázku: „Čo budete jesť na Veľkú Noc?”. Potom v odpovedi považovali za svoju spravodajskú a „profesionálnu povinnosť” oznámiť Slovensku, že: „Aj biskup bude jesť šunku s vajíčkom”.
Články, podobné tomuto spomínanému, ktoré sa tvária ako kresťanské spravodajstvo, nie sú ničím iným, iba určitým druhom onoho „starého kvasu”, ktorý chce „nakvasiť celé cesto” súčasnej spoločnosti. Musíme priznať, že sa mu to veľmi dobre darí. Je to vlastne ten starý refrén pohanstva a jeho filozofie: „Jedzme, pime, lebo zajtra umrieme”. Je to vo svojej podstate „starý kvas”, ktorý sa dostal mnohým ľuďom a kresťanom nielen „pod kožu” ako tetovanie, ktoré sa nedá jednoducho umyť vodou, ale prenikol priam do hlavy a sŕdc mnohých.
Apoštol Pavel sa stretol kedysi s takými ľuďmi aj v Korinte a to aj medzi kresťanmi. Pôvodne pochádzali z pohanstva. Vzdelanie a základy kultúry získali v pohanských školách, vyrástli v pohanskej kultúre a aj potom, keď boli pokrstení a prijatí do cirkvi nedokázali sa vzdať pohanských názorov, zvykov a z nich plynúcej morálky.
Ani my, dnešní kresťania nežijeme v nejakej izolácii uprostred tohoto sveta. Preto často prijímame mnohé etické normy a „kultúrne” prejavy aj vtedy, keď ide o zjavné zvyšky nemorálneho konania a nekultúrnosti. Prejavuje sa to v reči, v chovaní a v životnom štýle dnešných ľudí.
Určitým vyšším stupňom alebo štádiom tohoto vplyvu, ktorý preniká všade, do kultúry, ekonomických a sociálnych vzťahov a neraz aj do do cirkvi je to, ak sa kresťania začnú takýmto spôsobom života a konania aj chváliť, ako niečím „moderným”, „pokrokovým” a vraj „svetovým”. Niečo podobné sa dialo aj v Korinte a preto apoštol Pavel píše tamojším kresťanom a volá: „Nie je dobrá vaša chvála”! Keď kresťania prestanú byť „soľou zeme” a „svetlom sveta”, nemajú sa čím chváliť.
V súvise s posolstvom Veľkej Noci je tu nebezpečenstvo: „opustiť kameň, ktorý stavitelia zavrhli”, totiž ukrižovaného a vzkrieseného Krista Pána a nahradiť Ho stavaním na sebe, na svojich zásluhách a skutkoch. Prijímať ukrižovaného Krista znamená veriť a vyznávať, že „On trpel a zomrel za nás a za naše hriechy”. Pred Pánom Bohom sa žiaden človek nemá čím chváliť. Na druhej strane prijať s dôverou ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša značí budovať náš život, prítomnosť i budúcnosť na Tom, ktorý v tretí deň vstal z mŕtvych a nad ktorým smrť nemá moci. Veriť v Baránka Božieho znamená, že sa „nehanbím za evanjelium Kristovo”, totiž za to Božie dielo, ktoré je „divom v našich očiach”.
„Nie je dobrá vaša chvála”, hovorí apoštol všetkým, ktorí sa chcú chváliť sebou a svojimi skutkami. Možno sú niektorí „prví” v tomto svete a myslia si že budú „prví” aj v kráľovstve Kristovom a Božom. Starý kvas je kvasom pýchy, domýšľavosti a názoru, že „všetko je dovolené”.
O takomto postoji pýchy apoštol hovorí nielen korintským kresťanom, ale aj nám: „Či neviete, že málo kvasu nakvasí celé cesto?” Jej nebezpečenstvo ohrozuje pádom nielen tých, čo veria a žijú pohanským, či polo pohanským štýlom života, ale aj tých, ktorí nasledujú ich príklad. Málo kvasu môže ľahko nakvasiť celé cesto.
Milí bratia a sestry!
Slovo o kvase platí nielen o starom kvase „zlosti a nešľachetnosti”, ale našťastie aj o „novom kvase“ viery v živého Krista a Jeho evanjelium.
Pred viacerými rokmi som zažil nasledovnú príhodu: Navštívil ma istý spoluobčan, ktorý nebol členom cirkevného zboru, hoci jeho predkovia azda evanjelikmi boli. Prekvapil ma s nasledujúcou výčitkou: Váš syn infikuje moju dcéru! Bližšie som ho nepoznal, ani jeho dcéru, a tak som sa spýtal: Ktorý syn? A ako ju infikuje? – Ten, čo chodí do tretej triedy! Bolo to len preto, že si zo školy priniesla domov plyšovú hračku, ktorú jej môj syn požičal a s ktorou sa doma hrala. Návštevník tvrdil: „Ja viem, že jej ju požičal len preto, aby ju získal pre náboženstvo! Ale to ja nedovolím! Môj otec bol cirkevným tajomníkom a proti cirkvi bojujem aj ja!“ – Opýtal som sa: „A kde pracujete?“- Odpovedal: „Ja som robotník, aj keď tieto ruky nerobili, ani robiť nebudú! “…- a ukázal svoje dlane. „Ja nedovolím, aby moja dcéra bola infikovaná náboženstvom!“ Uisťoval som ho, že o takom zámere ja nič neviem a tá vec s hračkou je iba bežnou detskou záležitosťou. Zrejme som ho však nepresvedčil…
V skutočnosti však vystihol to, čo nám pripomína apoštol Pavel, totiž, že „málo kvasu nakvasí celé cesto”. Platí to v negatívnom smere, ale tiež aj v smere pozitívnom. Aj Ježiš mal vo svojom najužšom kruhu iba dvanásť učeníkov, ktorých poslal „do celého sveta kázať evanjelium”. Niesli evanjelium, ten „nový kvas”, ktorý môže nakvasiť „celé cesto”, totiž celý svet.
Podmienkou bolo, aby apoštolovia dokázali v sebe „vyčistiť starý kvas”. Aby odstránili staré myslenie a staré konanie a prijali evanjelium Ježiša Krista ako „nové učenie s mocou”. Tak vznikla prvotná cirkev, ktorá dlho rástla v tomto svete a bola „novým cestom” a tak aj „novým kvasom”. Preto.aj apoštol Pavel nemal „pred sebou nič iné, iba Toho ukrižovaného” , Ježiša, ako „Baránka Božieho, ktorý bol za nás obetovaný” a ktorý na tretí deň vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. To bola a je prvoradá úloha a služba apoštolov a všetkých kresťanov.
Aj dnešná cirkev musí mať túto úlohu ako hlavnú a prioritnú: Oznamovať nové veci, nový Boží stvoriteľský a vykupiteľský čin v Kristu Pánu. Cirkev má túto Božiu moc a súčasne radostnú zvesť hlásať a oznamovať „v čistote a pravde”.
Bratia a sestry!
Ako teda máme svätiť a prežívať tieto veľkonočné sviatky?
Nie inak, ako s vierou a vo viere vo vzkrieseného Ježiša Krista, ako Božieho Baránka, ktorý bol aj za nás a za naše hriechy ukrižovaný, ale aj slávou mocou Otcovou vzkriesený. On nám oznamuje radostnú zvesť: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť”. Tak prináša pokoj do našich neraz ubolených a rozorvaných sŕdc, pretože prišiel pre nás, „aby sme život mali a hojne mali”.
Ak by sme opustili, alebo obišli zvesť evanjelia a pripodobnili sa svetu, ktorý oslavuje stvorenie, ale nie Stvoriteľa, oslavuje nový život v prírode, ale nie večný život vykúpených ľudí, zostane v nás starý kvas. Kvas starého Adama, kvas Kaina, kvas pochybovača Pontského Piláta a napokon kvas Judáša Iškariotského. Ako vieme, ich životné cesty skončili v smrti a v moci toho, ktorý by aj nás chcel zničiť. Príjmime výzvu apoštolského slova a svedectvo prvotnej kresťanskej cirkvi: „Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale – (ako nenakvasení starým kvasom) – v čistote a v pravde.”
Bratia a sestry!
Nech nás nemýli, ak vidíme v našej cirkvi, že mnohí jednotlivci, rodiny, ba i niektoré cirkevné zbory pripomínajú burinou prerastené lány poľa. Poľa, kde nerastie dobrá siatina, ale viac kúkoľa a všelijaká burina. Vieme, že pokiaľ ide o polia či záhrady, burina na nich rastie preto, lebo už dlhšie, a postupne viac, sa táto rozmnožovala. Vysiala svoje semeno a získala veľa priestoru na pôde, ktorá bola kedysi úrodnou zemou. Dnešná burina nie je len z vlaňajšej, ale z dlhodobejšie rastúcej buriny na poli.
Čím dlhšie takýto stav trvá, tým je horšia situácia dobrého zrna, ktoré sa rozosieva. Často nemá čas vyklíčiť a vyrásť, aby prinieslo dobrú úrodu. To je obsah známeho podobenstva samotného Pána Ježiša. Apoštolské slovo hovorí to isté na základe príkladu o starom a novom kvase, ktoré očkuje celé cesto kvasinkami podľa svojho pôvodu.
Kiež nás preto tieto sviatky posilnia v úsilí a vytrvalosti byť pre našich blížnych, počnúc od tých najbližších v našich rodinách, dobrým kvasom, ktorý zakladá, buduje a podporuje život náš aj našich potomkov v čistote a pravde. Taký život vedie k radosti, ktorá nekončí, ale má zasľúbenie večnej radosti a blaženosti. Amen
- slávnosť veľkonočná – Mys – Ľubomír Batka st.