Dar v jasliach
Svätvečer vzácny,
svetlo zažni,
nech sa zaskvie duše stan-
narodil sa Kristus Pán!
Narodil sa v tej hodine…
vďaka Tebe, Hospodine,
Vďaka Ti,
za dar v jasliach bohatý! Amen (M.R.)
J 14, 6: „Ja som cesta i pravda i život“. Amen
Drahí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Milé deti a mládež, milí priatelia!
„Noc sa blíži, nebo níži
po obvode zemských ciest,
jasní taje, ciest okraje
zapaľuje kŕdle hviezd“. (Tran.Príd.č.6,1)
Pozdravujem vás veršom piesne P. O. Hviezdoslava v tento večer, oddávna zvaným „Štedrý“. Obdarovával ľudí vždy skutočne štedro a obdarúva aj dnes všetkých toľkým bohatstvom darov, že ich nemožno v krátkej chvíli pomenovať. Aj dnešný Svätvečer nám ponúka predovšetkým svoj štedrý Dar z neba. Tento Dar nehľadajme pod stromčekom v pestrom vianočnom papieri, pretože On je tu s nami a je uprostred nás. Áno, je to Dar zvláštny, mimoriadny a priamo tajomný. Bol daný „všetkému ľudu“ už vtedy, keď sa v judskom Betleheme narodil Syn Boží a ľudský, Kristus Pán.
Známa vianočná pieseň o Ňom hovorí, že „sám Boh večný, nekonečný narodil sa z panny“. Narodený Pán Ježiš nám svoje spoločenstvo ponúka aj dnes. Vstupuje k nám podľa svojho sľubu: „Kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja medzi nimi“. Je s nami vo svojom slove, ktoré je slovom večným, živým a trvalo platným. Sám sa nám predstavuje a dáva poznať svojím jednoduchým, ale dôrazným slovom: „Ja som“.
Je to slovo obsažné a bohaté. Ten, „ktorý bol, ktorý je a ktorý príde“ nám hovorí: „Ja som Ten, ktorý sa narodil v Betleheme za časov dávneho cisára Augusta. Ja som nielen bol, existoval a ležal v studenej a špinavej maštali, ale Ja som stále živý a prichádzajúci. Ja som Ten, ktorý bol položený matkou Máriou do drevených jasieľ a neskôr som bol položený rímskymi vojakmi na drevo kríža. Ja som Ten, ktorý bol pochovaný do skalného hrobu, ale ja Som aj vzkriesený mocou Otcovou a som živý na veky vekov. Ja som nielen vstúpil na nebesá do slávy Otca, ale som aj prichádzajúci k ľuďom v svojom slove a sviatostiach. Ja som Ten, ktorý bol „od večnosti“ a zostávam „ten istý a moje roky nikdy neprestanú“.
Milí priatelia,
možno by sme v túto večernú chvíľu skutočne chceli vidieť a poznať Pán Ježiša ako betlehemské dieťa, zavinuté v plienkach a ležiace v jasličkách. Azda v duchu trochu závidíme tým, ktorí tú možnosť mali a pozerali sa priamo do tváre Ježiška, alebo ako sa niekedy hovorí: Jezuliatka. Tak, ako matka Mária a Jozef, ako betlehemskí pastieri a možno niektorí ďalší ľudia. Musíme si však uvedomiť jedno: Tí, čo Ho videli a poznali ako Nemluvňa, museli sa skloniť nad jasličkami aby Ho videli. Museli sa v pokore skloniť, ako sa skláňame pri modlitbe, aby videli Jeho poníženie i Jeho slávu. Nebolo to však pre nich jednoduché, aby v Nemluvňati spoznali tvár, oči a ruky Božie. Toho, ktorý je Pánom neba i zeme, hoci to Dieťatko možno len plakalo skrehnuté zimou a nič nehovorilo.
Keď dnes chceme skutočne sláviť Jeho príchod k svetu, Jeho narodenie, musíme najskôr zaujať aj my ten istý postoj. Postoj pokory tých, ktorí sa v tichu skláňali nad jasľami. Pán Ježiš dnes už hovorí. Ak však chceme v Jeho slove, ktoré znie celkom ľudsky a obyčajne poznať Syna Božieho, je nutné pokorne sa započúvať do Jeho slova. Tak je možné objaviť a poznať hodnotu a veľkosť Daru prvých Vianoc, na ktoré dal Pán Boh svetu seba, svoju milosť a lásku v Ježišovi. Skloňme sa teda v pokore a viďme, že nám Boh Otec v Ježišovi daroval :
1. cestu
2. pravdu
3. a život
Milí priatelia, bratia a sestry!
Pán Ježiš sa nám predstavuje ako cesta, pravda a život. To prvé slovo „cesta“ znie možno všedne, ak si predstavíme nejakú zaprášenú cestu, alebo naše cesty plné výtlkov a jám. Je však aj iný význam slova cesta.
Všetci vedome, či podvedome cítime, že Vianoce majú skutočne niečo spoločné s cestou, s cestovaním a s pohybom vôbec. Už v predvianočnom čase sa slovo cesta, alebo cesty spomínajú všade a často. Tí, čo sú vzdialení od svojich rodín, ktorí žijú, pracujú, či študujú mimo svojho rodiska alebo bydliska sa pred Vianocami podobajú sťahovavým vtákom a chcú sa vrátiť do tepla domova. Vianoce nás ťahajú na cesty k domovu. Hviezdoslav v spomenutej piesni vyspieval:
Aj pútnici, vrelolíci,
stúpajú aj s úsilím,
ku domovu, okriať znovu,
večerom tým spanilým.
Jak sme šťastní,
že nám vlastný
v šírom svete skromný kút,
Kde nám voľno, sladko, bôľno
v svätvečer ten pobudnúť. (v.2 a 3)
A nielen to. Vianoce nás oslovujú, volajú a ponúkajú k tomu, aby sme pokiaľ možno všetci, ale najmä v našich rodinách, v manželstvách a rodinných spoločenstvách našli ešte bližšiu cestu k sebe. Cestu lásky. Aby sme obnovili cesty spolupatričnosti, priateľstva a úcty jedných k druhým všade tam, kde sa možno oslabili, či dokonca narušili. Ľutujeme s pohnutím národy, ktoré ich vodcovia uvrhli do nenávistnej a nezmyselnej vojny a nedokážu ani počas sviatkov lásky nájsť cestu späť a umlčať lomoz zbraní, zastaviť zabíjanie blížnych, vrátane nevinných detí.
Vianoce sú pozvaním na cestu k domovu, do rodiny i k pokoju medzi ľuďmi dobrej vôle. Predsa však vieme aj o takých našich blížnych, ktorí sú aj dnes sami. Niektorí iba spomínajú na prežité spoločné cesty života s nostalgickým povzdychom. A sú tu aj takí, ktorí z rôznych dôvodov musia myslieť na cestu, ktorú menujeme poslednou cestou…Sú to mnohí trpiaci, áno i umierajúci.
Vianoce vždy kladú pred nás aj ďalšiu dôležitú cestu. Je to cesta do spoločenstva veriacich. Keď sa ozvú vianočné zvony a pozývajú na cestu do chrámu, ozvú sa v duši mnohých otázky: Ísť, či neísť aspoň raz v roku do tej, možno aj nepohodlnej a studenej kostolnej lavice? Ak sme predsa do spoločenstva veriacich prišli, čakáme na to, čo nám Pán Ježiš ponúkne. A to prvé, čo dnes počujeme je Jeho slovo: Ja som cesta.
Pán Boh nám v Synovi, v Ježišovi ponúkol cestu k sebe. Cestu k návratu do Jeho náručia, z ktorého sme vyšli. Cestu k nebu. Vianoce, tie prvé, sú nastúpením cesty Pána Boha k nám, aby sme my našli cestu a možnosť vrátiť sa k Nemu, ak sme zblúdili, alebo ak sme zašli príliš ďaleko od nášho Stvoriteľa a nebeského Otca.
Pán Boh ako prvý sa vybral a vydal na cestu k nám. Vianoce máme len vďaka tomuto Jeho slobodnému rozhodnutiu. Znížil sa k nám, aby sme videli a poznali cestu z moci každého hriechu a z moci smrti k živému Bohu. Je to veľký dar, keď On svätý prišiel do našej pominuteľnosti a bezmocnosti.
Toto vedomie nás nemôže nechať celkom „pokojných“. Ježišove slovo: „Ja som cesta“… nás napriek nášmu sebavedomiu vyrušuje z ciest, na ktoré sme si mnohí zvykli ako na tzv. „normálne“, ktorú sú poznačené raz svojvôľou a inokedy samospravodlivosťou. Ježiš, ktorý chce byť s nami hovorí: „Ja som cesta“… a myslí na nový a lepší život, ako sme žili dosiaľ. Ak na našej životnej ceste neraz klesáme a padáme do hriechu, On nás chce pozdvihnúť. Chce nám ukázať správnu cestu k dobrému cieľu. Ježiš ako cesta je síce cestou úzkou, ale On nám pomáha svojou láskavou rukou ísť pevne ďalej. Ak klesáme, povzbudzuje nás ako matka, ktorá hladí svoje dieťa a hovorí mu: Neboj sa, syn môj, dcéra moja… Nedovolí nám v živote zablúdiť, ani zahynúť. Ak príjme cestu s Ním, je pri nás ako pevná a teplá ruka otca, ktorý povzbudzuje svoje dieťa, aby vytrvalo v dobrom.
V konečnom dôsledku je Ježiš cesta, ktorou keď kráčame, prevedie nás cez tmu smrti a hrobu ďalej, k nebeskému domovu.
Preto dnes pri každom stole platí slovo nášho pomazaného básnika:
Žiadno, Pane, žalovanie,
žiadna slza, žiaden mrak!
Jaks‘ nariadil – i nahradil,
poručeno…dobre tak! (v.4)
Milí bratia a sestry!
Ten, ktorý prišiel na svet v plnosti času hovorí ďalej o sebe takto: „Ja som pravda…“!
Ježiš Kristus nie je iba cesta k pravde, On je plnosť pravdy.
Chceme poznať pravdu o svojom pôvode? On ju pozná a hovorí nám odkiaľ sme vyšli. Hovorí aj o tom, čo nemusí byť vždy práve potešujúce pre naše uši, totiž že pozná našu prítomnosť. Áno, On hovorí aj o tom, že mnohé ľudské konanie je hriechom. On správne rozlišuje dobro a zlo. On hovorí pravdu aj o našej budúcnosti, lebo vie, ako je to s naším duchovným životom, pozná stav nášho srdca. Pravda o nás neraz vyvoláva v nás aj nevôľu, nesúhlas. Mnohí majú radšej tmu ako svetlo.
Pán Ježiš nám však vyjavil pravdu o sebe a o našom nebeskom Otcovi. Ježiš prišiel preto, nie „aby odsúdil svet, ale aby ho zachránil“. Učí nás, že Boh Otec nechce našu smrť a zahynutie, ale chce, aby sme sa k Nemu obrátili a žili s Ním časne i večne. Kiež by sme počuli a prijali Jeho pozvanie a v Jeho svetle svetlo videli.
3. Bratia a sestry v Pánovi, milí priatelia!
Je Štedrý večer a vy, ktorí ste prišli do chrámu, ešte ste nepočuli v kázni slovo láska, na ktoré iste čakáte. Napriek tomu sme počuli dosť slov o pravej a skutočnej láske. Pretože slová: „Ja som cesta a pravda“, sú slovami o dare Vianoce, ktorý nám dal náš láskavý Otec.
Slovo o láske počuje aj vtedy, keď Pán Ježiš hovorí: “Ja som – život“. Ten, ktorý nám daroval život, daroval nám aj Syna a „v Ňom bol život“.(J1, 4) Je to známe a jasné svedectvo evanjelistu Jána. Podobné tomu slovu, ktoré označujeme ako obsah (summu) evanjelia: „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale život večný mal každý, kto verí v Neho“.(J 3, 16)
Preto dnes i počas týchto sviatkov srdečne a úprimne ďakujme za ten najvyšší Dar milosti, daný svetu v narodenom Ježišovi. V Ňom sme dostali Cestu, ktorá nás spája v láske a vedie k dobru a pokoju. Dostali sme cestu, ktorá uprostred chaosu, nepokoja, nepravdám i polopravdám tohoto sveta nás vedie k plnosti pravdy.
Dostali sme v Ňom život, ktorý Adam a Eva stratili pre hriech, ktorého symbolom je každý vianočný stromček a ktorý svojou zeleňou ohlasuje nádej na život večný pre všetkých, ktorý Ježiša ako Spasiteľa prijímajú.
„Drahí moji, pri pokoji
Vstaňme teda – blaze nám!
Zaspievajme, pospiechajme,
do Betlema k jasličkám“. (v.6)
Prajem všetkým, aby sme v Ježišovi spoznali Cestu, Pravdu i Život! Amen
Štedrý večer – Sobotište – Ľubomír Batka st.
OsA 9425