Ktože si Ty?
To srdce čisté
stvor v nás, stvor –
od hriechu odveď,
odhovor.
Ó, Pane Kriste,
daj v srdcia vieru –
na duchu posilň,
uchráň od pádu! Amen (M.R.)
J 8, 21 – 30:
„Potom im zase hovoril: Ja odchádzam a budete ma hľadať a umriete vo svojom hriechu; kam ja odchádzam, ta vy nemôžete prísť. (22) I povedali na to Židia: Vari sa len nezabije sám, keďže hovorí: Kam ja odchádzam, ta vy nemôžete prísť? (23) A on im odpovedal: Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. (24) Preto som vám povedal, že umriete v hriechoch; lebo ak neveríte, že ja som, umriete v hriechoch. (25) Povedali Mu teda: Ktože si Ty? Ježiš im odpovedal: Som to, čo vám od počiatku aj hovorím! (26) Mnoho mám o vás hovoriť a súdiť vás, ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od Neho, to hovorím svetu. (27) Ale nerozumeli, že im hovoril o Otcovi. (28) Ježiš teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte že ja som a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec naučil. (29) A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou; nenechal ma samého, pretože ja vždy činím to, čo je milé Jemu. (30) Keď takto hovoril, mnohí uverili v Neho“. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Keď sa zamyslíme nad tým, čo predovšetkým hľadá tento svet, prídeme k poznaniu, že je to najmä všetko to, čo Pán Ježiš odmietol na púšti pri satanovom pokúšaní. Predovšetkým to bolo nasýtenie tela a žiadosť, aby z kameňov urobil Pán chleby. Potom odmietol aj lacnú popularitu a slávu, keď satan prišiel s návrhom, aby sa zhodil z okraja nástrešia chrámu a dokázal Synovstvo Bože tým, že si pritom neporaní telo o kameň. Pán odmietol aj svetskú moc a panovanie v svetskom kráľovstve, ale najmä klaňanie sa diablovi, pretože táto česť patrí iba nebeskému Otcovi.
Na druhej strane prirodzený človek hľadá a usiluje sa najprv o to, „čo bude, jesť, piť a čím sa bude odievať“. Na hodnoty kráľovstva Božieho a jeho spravodlivosť zabúda. Ak majú ľudia dostatok chleba a sociálne otázky vyriešené, túžia po dosiahnutí svetskej slávy. Aj keď je to neraz len tých povestných „päť minút slávy,“ sú pre tento cieľ ochotní obetovať česť, dobré meno a ak treba opúšťajú aj morálne zásady a uškodia aj svojej duši. Častá a veľká je u ľudí aj túžba po moci, bohatstve a panovaní. Za tieto hodnoty sú mnohí ochotní aj „čertovi dieťa kolísať“.
Keď dnešný človek možno povie, že túži po láske, ale má na mysli len lásku telesnú. Hovorí, že túži po pravde, ale ľahkoverne prijíma aj polopravdy. Keď cíti bremeno hriechov, odmieta pokánie a tvrdí, že hriech neexistuje, že je to iba výmysel kresťanov a kajúcnosť považuje za slabosť.
Často dosiahnu ľudia mnoho z toho po čom tak veľmi túžia, ale napriek tomu sa cítia prázdni a nespokojní a neraz priamo nešťastní. Vnútornú prázdnotu nedokážu prekonať žiadnym úsilím a zdanlivými úspechmi a bohatstvom. Niektorí nevedia, iní už zabudli, že pravé hodnoty dáva človeku len Boh a Ježiš Kristus. Ak však ľudia vieru v Ježiša neustále odmietajú, deje sa to, čo sa sa stalo Židom v Jeruzaleme, ktorým Pán povedal: „Ja odchádzam a budete ma hľadať a umriete vo svojom hriechu; kam ja odchádzam, ta vy nemôžete prísť“. (v. 21)
Všetok ten dnešný zhon a veľké úsilie za „šťastným zajtrajškom“ a za lepšou budúcnosťou je dokladom pomýleného hľadania a márnej snahy získať skutočnú radosť, šťastie, pokoj, porozumenie a lásku blížnych. Všetko toto úsilie prináša sklamanie, hnev a často dokonca nenávisť v užších i širších vzťahoch. Opak toho, o čo sa ľudia tvrdošijne usilujú. Snaha získať a mať raj na zemi, ale bez Stvoriteľa, pokojný život bez poslušnosti Kráľovi kráľov, blaho bez Toho, ktorý je zdrojom a Darcom všetkých dobrých vecí je márna. Nielen že život ľuďom uniká medzi prstami, ale na konci takejto životnej cesty je smutné poznanie ktoré oznamuje Ježiš: „Umretie vo vlastnom hriechu“.
Pán Ježiš upozornil Židov v Jeruzaleme na hodnotu svojej osoby a Jeho nasledovania v terajšom časnom živote, ale aj na smrť, ktorá sa bez Neho stáva aj večnou smrťou, keď povedal: „Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť“. Myslel tým na skutočné, pravé a večné spoločenstvo s nebeským Otcom. To znamená, že k Pánu Bohu a do kráľovstva nebeského sa nikto nedostane bez viery v Krista.
Z moci hriechu sa totiž nikto sám nevykúpi a nevyslobodí. Je to úsilie podobné človeku, ktorý sa chce sám vytiahnuť z blata ťahaním za šnúrky topánok, alebo ťahaním sa za vlasy. Hriech v ľudskom srdci spôsobuje to, že my sme „z dola“. Hriech nás vždy oddeľuje od Pána Boha a od Toho, ktorého poslal k našej spáse, ktorý je „z hora“. My sme „z tohoto sveta; Ježiš nie je z tohoto sveta“ a my potrebujeme Jeho pomoc. Bez nej každý „umrie vo svojich hriechoch“. On bol poslaný Otcom ako Záchranca a mali by sme Mu uveriť, že prišiel na svet pre nás a pre našu záchranu. Ak Mu neveríme, zomrieme vo svojich hriechoch. Preto viera v Ježiša ako Spasiteľa je zachraňujúcou vierou. Ona rozhodne o našom údele. Túto pravdu priniesol a hlásal Pán Ježiš, ktorého „poslal Ten, ktorý je pravdivý“. (v. 26)
Bratia a sestry v Pánovi!
Našou kresťanskou úlohou nie je v odsudzovať, alebo súdiť Židov pre ich zatvrdilosť a neochotu veriť v Ježiša, ktorý prišiel od Otca a nasledovať Ho. Nemáme súdiť ani svet, ktorý odmieta uveriť Ježišovi. Musíme však aj dnešnému svetu svedčiť o jeho hriechu, ale aj svedčiť o Božej pravde. Nasledujme tak príklad Pána Ježiša, ktorý povedal, že neprišiel preto, „aby odsúdil svet, ale aby ho spasil“. Na otázku Židov: „Ktože si ty?“ odpovedal: „Som to, čo vám od počiatku aj hovorím!“ a to odkazuje aj dnešnému svetu.
Rozhodujúce teda je, ako sa človek postaví voči pravde Kristovho slova. Ježiš už ako dvanásťročný vyznal: „Ja musím zostať vo veciach svojho Otca“. Na druhej strane zaznelo pri Jánovom krste v Jordáne slovo Otcovo: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo“. (L 3, 22) Preto Ján Krstiteľ správne poznal a vyznal o Ježišovi: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“.
Významným svedectvo o tejto pravde sú všetky slová a skutky Pána Ježiša, ktoré Židia mohli počuť a vidieť. O nich Pán Ježiš povedal: „Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal.“ (J 7, 16) a opätovne: „Hovorím, ako ma Otec naučil“. (v.19) Keď hovoríme o postoji Židov, neznamená to, že chceme generalizovať a odsudzovať celý národ. Na to nás upozorňuje slovo evanjelistu Jána: „A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou; nenechal ma samého, pretože vždy činím, čo je milé Jemu. Keď takto hovoril, mnohí uveriúi v Neho“.
Na druhej strane, aj dnešné generácie ľudí sa pýtajú podobne pyšne a bohorovne ako mnohí vtedajší Židia: „Ktože si Ty?“. Tak Pánom Ježišom pohŕdajú ako Božím Synom, ktorý právom hovorí: „Ja som“, keď nás chce učiť čo je dobré, milé a morálne a nechce aby sme večne zahynuli. Týmto spôsobom Ho však odsudzujú a potupujú, podobne ako tí, ktorí žiadali Jeho ukrižovanie.
Ak sa chceme pýtať: „Ktože si ty?“, pýtajme sa so skutočným záujmom poznať Pána Ježiša ako Syna človeka, ako Spasiteľa sveta a tak aj nášho Spasiteľa. Za Jeho povýšením na kríž hľadajme a viďme Jeho lásku k nám a poslušnosť nebeskému Otcovi. Jeho ponuku záchrany, aby sme neumreli vo svojich hriechoch. Nádej, že raz prídeme aj my tam, kde je On – všetko vo všetkom.
Bratia a sestry v Pánovi!
V pôstnom období viacerí z vás hodlajú pristúpiť k spovedi a Pánovej večeri. Nezľahčujme naše viny a hriechy, ale hľaďme na Ježiša s plnou dôverou ako Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta i naše hriechy a chce byť aj pre nás láskavým Záchrancom.
Na dnešné slová evanjelia odpovedajme podobne, ako povedal a vyznal vedec Mikuláš Koperník: „Nehľadám takú istú milosť, s akou si sa zjavil Pavlovi, ani si nežiadam tú láskavosť, s akou si odpustil Petrovi; ale o to, čo si doprial na dreve kríža lotrovi, o to snažne prosím“. Amen
2. pôstna nedeľa – MyS – Ľubomír Batka st.