Ľudia pod krížom Kristovým (1)

                       Ľudia pod krížom Kristovým (1)

Čítaný text liturgický: Iz 52, 13 – 15:

   „Ajhľa, môj služobník bude úspešný, bude vyvýšený, vznešený a veľmi velebný. (14) Ako mnohí užasli nad Ním, – lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná, (15) tak uvedie v údiv nad sebou mnohé národy, králi si zatvoria ústa, lebo uvidia, čo im nebolo zvestované, a pochopia, čo nepočuli.“ Amen

Pôstne rozjímanie: Mk 15, 20b – 21:

    „Potom Ho vyviedli, aby Ho ukrižovali. (21) Akýsi Šimon Kyrenejský, otec Alexandrov a Rúfov, vracal sa z poľa a šiel práve tade; toho prinútili, aby mu niesli kríž“. Amen

      V pôstnom čase v duchu pozeráme na trpiaceho Krista a uvažujeme o Jeho ceste na golgotský kríž a o význame Jeho utrpenia a ukrižovania pre nás. Robíme tak napriek tomu, či skôr práve preto, že poznáme slová apoštola Pavla o význame zvesti o kríži: „Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou“. (1 K 1, 19) 

     To znamená, že je to slovo evanjelia, radostnej zvesti pre človeka a svet. „Keďže svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania o Kristu: lebo aj Židia znamenia žiadajú, aj Gréci múdrosť hľadajú, my však kážeme ukrižovaného Krista, – Židom pohoršenie síce, pohanom bláznovstvom, ale povolaným, aj Židom aj Grékom, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia“. ( 1 K 1, 21-25)

    Zároveň si chceme všimnúť aj konkrétnych ľudí a ich konanie alebo reakcie na toto Božie konanie. Sú samozrejme rozličné a nie každému bolo zrejmé, že v Pánovom údele má vidieť a poznať Božiu múdrosť a cestu vedúcu k nášmu spaseniu. Chceme sa tak vyhnúť nesprávnemu videniu a hodnoteniu a prijať s úprimnou vďakou prejav Božej milosti a múdrosti voči nám.

   Prvým z mnohých pod krížom Ježišovým je Šimon (z Cyrény) Cyrenejský. 

    Podľa prímenia pochádzal Cyrény v africkej Lýbii, kde žilo veľa Židov. Dalo by sa povedať, že v danej chvíli odsúdenia Ježiša a Jeho cesty na Golgotu bol v postoji k Ježišovi neutrálny. Nebol medzi tými ľudmi, ktorí sa prúdom valili na popravisko. V čase súdu pracoval na poli a nevediac nič o dramatických udalostiach v meste kráčal proti prúdu ľudí. Práve jeho prinútili vojaci, aby niesol Ježišov kríž. Odsúdený bol povinný niesť si kríž sám. Išlo zrejme o priečne drevo kríža, na ktoré bol odsúdený pribitý a povrazmi vytiahnutý na pripravené zvislé drevo. Ďalší odsúdenci si kríž niesli sami, ale Pán Ježiš, zrejme vyčerpaný nočným bdením a najmä krutým bičovaním pod ťarchou kríža nevládal ísť takým rýchlym tempom, ako chceli Židia a vojaci. Tým, že vojaci Šimona prinútili k neseniu kríža, nemožno povedať že prispel k dielu Kristovej spásy. Na nej sa podieľal Pán Ježiša sám. Cestu k nej začal sám a spasenie aj sám dokonal.

    Spasenie Kristovo však človek môže prijať ako dar. Kríž Kristov je cenou i cestou spásy pre nás. Otázka môže znieť takto: Prijal Šimon spasenie Kristovo? Slová a svedectvo evanjelistu Marka naznačujú, že áno. Svedčia o tom slová, že Šimon bol otcom Alexandra a Rúfa. Tí boli v dejinách prvotnej cirkvi známi a svedčí to o tom, že aj keď v danej chvíli Šimon nevedel akej milosti a cti a mu dostalo, skúsenosť z Golgoty ho priviedla k viere v Ježiša a on sa stal svedkom viery pre svoju rodinu. NZ ju spomína potom, ako sa presťahovala do Ríma. (Rím 16, 13) 

   Táto cesta s Kristom chce i nás povzbudiť k tomu, aby sme  naše bolesti, ťažkosti a „kríže“ spájali a prekonávali v moci Kristovho kríža. Žime vo vedomí Jeho víťazstva, keďže On „pretrpel kríž a pohrdol potupou“ (Žd 12, 2) a po vstúpení vstúpil do slávy Otca, aby pomáhal všetkým, ktorí v Neho dúfajú. Kríž, ono „znamenie hanby a bied“ sa napokon stal znakom spásy a víťazstva Pánovho, i nádeje na vzkriesenie a večný život v Jeho sláve. Amen

             Pôstne večerné SLB.               Ľubomír Batka st.