Životná cesta s Hospodinom
Nebeský Otče náš, chválime Ťa za to,
že nás na našej životnej ceste sprevádza
Tvoja priazeň a Tvoja vernosť .
Prosíme, odpusť nám, ak niekedy nie sme
naplnení istotou, že si vždy s nami
a bdieš nad nami. Odpusť, ak hľadáme
iné istoty ako Tvoju vernosť a lásku.
Prosíme Ťa, daj nám aj dnes novú dôveru
v Tvoju moc a spravodlivosť.
Daj nám novú lásku k Tvojmu právu a zákonom.
Uisti nás o tom, že nás pre Kristove zásluhy
neopustíš, ale zachováš pre večný život. Amen (ĽB st.)
Ž 37, 18 – 29:
(18) „Zná Hospodin dni bezúhonných
a ich dedičstvo zostáva naveky.
(19) Nevyjdú na hanbu v zlý čas
a nasýtia sa v čase hladu.
(20) Lebo bezbožníci zahynú
a nepriatelia Hospodinovi ako pôvab lúčin.
(21) Bezbožný si požičiava a nespláca,
ale spravodlivý je štedrý a a rozdáva.
(22) Lebo Ním požehnaní vlastniť budú zem,
ale Ním prekliati budú vyťatí.
(23) Hospodin vedie kroky muža,
tie sú pevné, a záľubu má v jeho obcovaní.
(24) Ak padne, neostane ležať,
bo Hospodin mu podopiera ruku.
(25) Mladý som bol a zostarel,
no spravodlivého nevidel som opusteného,
ani jeho potomstvo žobrať chlieb.
(26) Neprestajne je štedrý a požičiava,
aj jeho potomstvo je požehnaním.
(27) Odstúp od zlého a čiň dobre,
tak budeš prebývať naveky.
(28) Lebo Hospodin právo miluje
a neopustí svojich zbožných;
naveky budú zachovaní,
ale potomstvo bezbožníkov bude vyťaté.
(29) Krajinu budú vlastniť spravodliví,
naveky budú v nej prebývať „. Amen
Vám, bratia a sestry, ktorí ste svoju životnú istotu zložili v Bohu!
Historici nazvali dobu po prehratej bitke na Bielej Hore dobou temna. Iní historici nazvali takto celý stredovek. Tým sa myslí kresťanská éra, keď cirkev mala dominantné (aspoň zdanlivo), alebo privilegované postavenie v ľudskej pospolitosti. Takého označenie: doba temna môže navodiť dojem, že po dobe, ktorá nesie takýto všeobecne zaužívaný epiteton, musí zákonite prísť iná doba, ktorá nemá s temnom nič spoločné. Ktorá bude už len svetlou prítomnosťou, alebo aspoň pripraví svetlú budúcnosť.
Dvadsiate a začiatok dvadsiateho prvého storočia majú niekoľko veľmi hrdých prívlastkov. Napríklad: doba pokroku, vedy, vzdelania a podobne. Ale na druhej strane nikdy nemôžeme zabudnúť na to, že práve to najpokrokovejšie storočie v Európe pripravilo a „zariadilo“ dve obludné svetové vojny, i dve totalitné obdobia, v ktorých boli masívne pošliapavané ľudské práva ktoré si vyžiadali životy miliónov nevinných obetí.
Aká je naša súčasnosť? Často počujeme slová o tom, že ľudstvo dosiahlo mnohé istoty: sociálne, právne a sociálne, čiže vysokú životnú úroveň. Je to pravda, ale súčasne počujeme hovoriť aj slová o demografickej kríze, o pochybnostiach o trvalo udržateľnom rozvoji, o plytvaní prírodnými zdrojmi a vážnych ekologických problémoch plynúcich z globálneho otepľovania a dôsledkoch znečistenia životného prostredia. Neprestávajú ani vojnové konflikty v rôznych oblastiach sveta, ktoré sú hrozbou pre všeobecný mier. Rozumieme túžbam obyčajných ľudí, ale o „svetlých zajtrajškoch“ sa začína hovoriť čoraz opatrnejšie…
Ako kresťania si zároveň uvedomujeme, že práve v našom čase „ochladla lásky mnohých“. Myslím tým nielen na lásku medzi ľuďmi a národmi, ale najmä na lásku k Pánu Bohu a k cirkvi Kristovej. Náboženská ľahostajnosť a indiferentnosť dosahuje veľké rozmery vo väčšej časti sveta. Možno povedať, že je súvis s tou všeobecnou obavou a nespokojnosťou a širokou cestou opúšťania viery v Pána Boha. Ako kresťania vidíme práve v Ňom tú najväčšiu a v podstate jedinú istotu nášho života. Mnohé tzv. „istoty“ v nás i okolo nás padajú tak rýchlo, až to vyvoláva strach v mysliach a srdciach ľudí. Dobrých vecí, dobrých správ a dobrých skúseností akoby bolo stále menej a poskromne v záplave udalostí a správ zlých.
Možno je to aj tým, že sa svet stal „malým“, vďaka rýchlosti dopravy a najmä rýchlosti prenosu informácií. Preto sa nás silne dotýkajú bratovražedné boje v susedných krajinách, ale aj hladomor niekde v Afrike, terorizmus v rôznych krajinách sveta, ale aj cynizmus (neláska) a mravný úpadok naprieč generáciami v kresťanskej Európe. My, v našej domovine máme veľa vlastných problémov a tak niektorí ľudia hovoria, že by bolo potrebné našu republiku založiť nanovo.
Problémy našej doby sa stávajú pokušením pre skúsenejšie i nastupujúce generácie rezignovať na statočnú prácu, vzdelávanie, konanie dobra a štedrosť, keď ľudia vidia ako sa darí bezbožníkom a tým, ktorí iba zneužívajú slobodu na zločiny, alebo využívajú podporu EU podľa starého pohanského hesla: Využi deň! Nikomu nechceme vnucovať náš kresťanský pohľad a etiku, ale prichodí nám aj dnes privolávať a svedčiť to, čo žalmista svedčil svojim súčasníkom: „Zná Hospodin dni bezúhonných a ich dedičstvo ostáva naveky. Nevyjdú na hanbu v zlý čas a nasýtia sa v čase hladu. Lebo bezbožníci zahynú a nepriatelia Hospodinovi ako pôvab lúčin rozplynú sa v dym, pominú“.
Parafrázou slov apoštola Pavla, ktorý vyznal: „Beda by mi bolo keby som nekázal..“ musíme povedať aj my dnes: beda by nám bolo, keby sme nesvedčili o pravých istotách a hodnotách.
Napriek známym skutočnostiam, keď sa snažia najmä tí, ktorí dostali vo voľbách moc a vládu vecí verejných, z nespravodlivo nadobudnutých peňazí a majetkov zabezpečovať svoj luxus a svoje rodiny, platí varovné slovo Žalmistu: „Lebo bezbožníci zahynú“.
V našej spoločnosti, žiaľ, platí: „Bezbožný si požičiava, a nespláca“. Je to zrejmé a viditeľné najmä v sústavnom zadlžovaní celej našej krajiny, ktorá žije na dlh, ktorý budú splácať budúce generácie. Na verejno-prospešné ciele však sústavne chýbajú prostriedky a podobne pre zdravotníctvo, školstvo, dopravnú infraštruktúra, ochranu prírody, kultúru, či fungovanie ktorejkoľvek samosprávy. Je obdivuhodné, že za danej situácie sú stále ľuďmi podporované známe zbierky a dobročinnosť. O mnohých darcoch a dobrodincoch platí iné slovo žalmistovo: „Spravodlivý je štedrý a rozdáva“.
Bratia a sestry!
Ako veriaci kresťania sa snažme žiť v nádeji na naplnenie zasľúbenia, ktoré zaznieva aj v prečítanom žalme: „Lebo Ním požehnaní vlastniť budú zem, ale Ním prekliati budú vyťatí“.
Pretože: Skúsenosť veriacich o životnej ceste s Hospodinom svedčí, že ona je:
1. najistejšia
2. najspoľahlivejšia
3. a najšľachetnejšia
Bratia a sestry v Pánovi!
Aj my ako kresťania hľadáme životné istoty. Pre žalmistu i pre nás je však najväčšou istotou sám Hospodin. Každý veriaci sa preto snaží spojiť svoj život s touto najistejšou istotou. Veriaci je ten, kto v Pána Boha verí v každom čase. V časoch dobrých i zlých. Aj veriaci žalmista poznal aj zlé chvíle vo svojom živote. Neboli to iba zlé vonkajšie okolnosti a udalosti.
Medzi najťažšie chvíle patrí situácia, keď sa človek dostane do pokušenia nasledovať cestu zlých a hriešnikov, pretože ich cesty a chodníky sú častokrát v tomto svete, paradoxne, úspešné. Hriešne konanie nebýva vždy a hneď potrestané, alebo odsúdené. Mnohí pracujúci si hovoria, že sa neoplatí žiť poctivo, lebo pritom doplácajú na nespravodlivo žijúcich a konajúcich a „božie mlyny melú iba pomaly…“.
Túžba po mamone a zbohatnutí je veľká a je sprievodným prejavom v každom čase a ľudskom spoločenstve. Mnohí preto hľadajú cesty k rýchlemu zbohatnutiu a aspoň v malom konajú podobne ako tí, ktorí majú moc. Iní ľudia sa spoliehajú na pochybné investície, na možnosť rýchlej výhry v lotériách, ktorých je bez počtu. Vidíme aj primitívne kradnutie ľudí, ktorí sa nezastavia ani pred kultúrnymi pamiatkami, ktoré skončia v zberných surovinách podobne, ako kradnú iní medené káble na železnici a tým ohrozujú bezpečnosť dopravy i seba. Mrzí nás tento stav, ak sú ľudia všetkého schopní pre okamžitý a sebecký prospech.
To všetko je skutočným pokušením pre mnohých, keď vidiac mnohé zlo, rezignujú na cesty dobra a spravodlivosti. Vtedy je pre nás jedinou pomocou posilnenie dôvery v Pána Boha a v Jeho slovo, ako ho počul a prijal aj žalmista: „Ním požehnaní budú vlastniť zem“. Aj do času, kým sa naplní tento Boží sľub, je tu skúsenosťou žalmistu: „Mladý som bol a zostarol som, no spravodlivého nevidel som opusteného, ani jeho potomstvo žobrať chlieb“.
Ďakujme za všetkých našich blízkych a blížnych, ktorí spôsobom svojho života dokazujú vernosť Pánu Bohu, Jeho slovu a Jeho cestám aj v časoch zlých, alebo bezútešných. Nech sú ich cesty, spôsob života a dôvera v Božou dobrotu a spravodlivosť pre nás trvalým vzorom a príkladom. Preto príjmime aj my radu žalmistovu: „Odstúp od zlého a čin dobre! Tak budeš prebývať naveky. Lebo Hospodin právo miluje a neopustí svojich zbožných“.
2. Bratia a sestry!
Druhá skúsenosť žalmistu súvisí s tou prvou. On spojil svoj život s Pánom Bohom nie preto že by sa považoval za bezhriešneho a dokonalého. Keď hovorí o spravodlivosti, vždy ide o spravodlivého Pána Boha a ospravedlneného človeka. On robí z hriešneho človeka človeka spravodlivého svojou milosťou. Čo je našou úlohou, to nám pripomína reformátor Martin Luther v Malom katechizme, keď hovorí, že každý pokrstený, má „denným pokáním a ľutovaním mŕtviť v sebe starého Adama, hriešneho človeka“. Ak predsa niekedy v niečom padáme, čo nemôžeme vylúčiť, platí pre nás povzbudenie: „Hospodin vedie kroky muža, tie sú pevné a záľubu má v jeho obcovaní. Ak padne, neostane ležať, bo Hospodin mu podopiera ruku“.
Aj to je a má byť naša istota. Pomoc Božej milosti je nám prisľúbená a z Božej strany je vždy nová a spoľahlivá. Preto veríme a vyznávame, že náš nebeský Otec nám vo svojom Synovi podal a podáva ruku s Jeho mocou a pomocou a tej sa môžeme pevne a pokojne držať. V Synovi je stále s nami a preto je táto istota najspoľahlivejšia, lebo v Ňom a skrze Neho pomáha tým, čo v Neho dúfajú.
3. Bratia a sestry!
Tretia, a iste nie posledná skúsenosť veriaceho žalmistu o životnej ceste s Hospodinom je to, že je to cesta najšľachetnejšia. Toto slovo žalmista síce priamo nevyslovil. Mohli by sme to teda povedať aj inak, totiž, že je to cesta „milovania práva a dobra“.
Pod vplyvom výučby histórie v školách v minulosti, je slovo šľachta – šľachtic, toto slovo predstavuje zápornú osobnosť Človeka, ktorý je nielen vysoko postavený, ale aj namyslený a panovačný človek. Preto aj odvodené slovo šľachetnosť je zaťažené skôr negatívnym konaním, ako konaným mravným. Ale šľachetnosť, šľachetné myslenie a konanie je také, keď človek nie je namyslený, ale „nízkym naklonený“. Kde je viera v Pána Boha, tam je milovanie blížneho a veľkorysosť v konaní. Príkladom duchovnej ušľachtilosti a šľachetnosti je pre nás Pán Ježiš, ktorý zostúpil z nebeského trónu, sklonil sa aj k biednym zeme a ku všetkým hľadajúcim pomoc, aby všetkým slúžil. On dokázal milovať aj hriešnikov, pričom hriech samotný vždy odsúdil varoval pred ním.
Žalmista podobne vyznáva a hovorí: „Odstúp od zlého a čiň dobre, tak budeš prebývať naveky“. Kto Krista skutočne nasleduje, dokáže s Jeho pomocou hriešnikom prejaviť pomoc a lásku. Žime a konajme aj my ako duchovní šľachtici a tak v tomto, v mnohom nešľachetnom svete, dokazujme komu patríme a s kým žijeme dnes a chceme žiť aj vo večnosti.
Bratia a sestry!
Nebojme sa aj naďalej spájať náš život s Hospodinom, našim nebeským Otcom a s vykupiteľom sveta, Pánom Ježišom Kristom. Takáto cesta bola je a bude najistejšia a najspoľahlivejšia, pretože naše verné spoločenstvo s Ním nikto a nič, ani smrť nezničí. Chráni ho Božia vernosť a láska. Je to stále, aj v našej dobe cesta najšľachetnejšia, cesta vysokej mravnosti a morálky, ktorú nič nemôže prevýšiť. Táto cesta je cestou večnosti. Večný život v plnosti pravdy a lásky nám daruje Ten, ktorý sám je večný a živý na veky vekov. Amen