Výzva k oslave
Bože náš, Ty vieš, ako oslavujeme v našom
živote lásku a dobro.
Odpusť nám, prosíme, keď zabúdame oslavovať Teba, ktorý si najvyššie dobro a dokonalá láska.
Ospevujeme a chválime krásu a ľudské skutky.
Odpusť nám, Otče náš, keď necítime potrebu
ospevovať Teba a Tvoje nádherné diela a keď
nevidíme dôvod chváliť Teba a Tvoje mocné skutky.
Nalaď naše srdcia svojim Svätým Duchom tak,
aby sme sa pripojili k chvále a oslave Tvojich
úprimných ctiteľov tu na zemi i k zástupom nebeským. Amen
Ž 145, 1 – 14:
„Budem Ťa vyvyšovať, Bože môj, Kráľu,
na večné veky dobrorečiť Tvojmu menu!
(2) Budem Ti dobrorečiť každý deň,
na večné veky chváliť Tvoje meno!
(3) Veľký je Hospodin a všetkej chvály hoden
a Jeho veľkosť nevýstižná.
(4) Nech pokolenie pokoleniu vychvaľuje Tvoje diela
a hlása Tvoje mocné skutky.
(5) Chem uvažovať o nádhere Tvojej slávnej veleby,
o Tvojich predivných činoch.
(6) Hovoriť budú o sile Tvojich úžasných skutkov
a ja rozprávať budem o Tvojich veľkých činoch.
(7) Rozhlasujú pamiatku Tvojej veľkej dobroty,
plesajú nad Tvojou spravodlivosťou.
(8) Ľútostivý a milosrdný je Hospodin,
zhovievavý a veľký v milosti.
(9) Hospodin je dobrotivý voši všetkým,
Jeho milosrdenstvo sa rozprestiera nad všetko Jeho stvorenie.
(10) Hospodine, nech všetky Tvoje skutky vzdávajú Ti vďaku
a Tvoji zbožní nech Ti dobrorečia!
(11) Nech hovoria o sláve Tvojho kraľovania,
a Tvoju moc nech zvestujú;
(12) aby hlásali synom ľudským Tvoje mocné skutky,
nadmernú slávu Tvojho kraľovania.
(13) Tvoje kraľovanie je kraľovaním všetkých vekov,
cez všetky pokolenia Tvoje panovanie.
(14) Hospodin podopiera všetkých padajúcich
a pozdvihuje všetkých skľúčených.“ Amen
Božiu veľkosť a dobrotivosť oslavujúce spoločenstvo !
Keď sa konajú olympijské hry, alebo športové majstrovstvá, sú v centre pozornosti miliónov ľudí na celej zemeguli. Chápu sa ako veľký sviatok športu a mladosti, sily a krásy. Majú svoje skvostné ceremoniály, otvorenie i zakľúčenie, ktoré sú veľkou a mohutnou oslavou ľudí. Denno-denne znejú hymny na počesť krajín a víťazov, ktorí súťažia v zmysle starého gréckeho pohanského ideálu: „kalos kai agatos“, „dobrý a krásny“. Je to neustála oslava ľudí, ale aj štátov, ich reprezentantov, ktorých vlajky a štátne symboly sa na štadiónoch vztyčujú. Nič proti tomu nenamietame, veď vždy je lepšie, ak takto na štadiónoch bojujú ľudia aj krajiny, ako by mali bojovať na skutočnom vojnovom bojisku. Tento pohľad nám dnes slúži ako príklad. Z toho všetkého totiž možno uzatvárať, že ľudia radi oslavujú to, čo majú radi, čo milujú, čomu obetujú veľa času a peňazí, čo považujú za niečo výnimočné. To, čo človek miluje, to aj chváli.
Vypočuli sme slová zo Žalmu 145-ho, v ktorom kráľ Dávid chváli najkrajšími a najvzletnejšími slovami Pána Boha. Z toho môžeme usudzovať, že Dávid Pána Boha miloval „z celého srdca, z celej duše a z celej sily“. Bol slávnym a úspešným kráľov, veľkým víťazom nad nepriateľmi v mnohých bojoch a bitkách. Mohol preto vyvyšovať a chváliť aj seba a svoje hrdinské činy a skutky. Ale Dávid vedel, že vtedy by bol jeho chválospev falošný. Ak by bol prepadol kultu osobnosti, ako sa to často zemským vládcov stávalo a stáva, skončil by veľmi rýchlo. Mnohé národy a krajiny majú také obdobia „za sebou“, iné ich poznajú a prežívajú aj dnes.
Izrael mal však kráľa, ktorý radšej ako seba chválil Hospodina. Keď Dávid hovoril o sebe, povedal a otvorene prosil:“ Srdce čisté stvor mi, ó Bože a obnov vo mne ducha pevného. Od svoje tváre ma nezavrhuj…“.(Ž 51) Ľud mal rád kráľa, ktorý vedel, že aj on má nad sebou skutočného Kráľa, Hospodina. Preto sa modlil: „Budem Ťa vyvyšovať, Bože môj, Kráľu…“.
Vieme o takých a poznáme takých vladárov, ktorí nepoznajú a neuznávajú nijakú vládu nad sebou, ktorí nerešpektujú, alebo obchádzajú zákony, ktoré On, Kráľ nebeský ustanovuje a dáva.
Šťastný môže byť ľud, krajina, či štát, ktorý má vládu a jej predstaviteľa (ov), ktorívyvyšujú nie seba, ale Hospodina, a vyznávajú úprimne: „ Budem Ti dobrorečiť každý deň“. Ktorí vyznávajú :“ Veľký je Hospodin a všetkej chvály hoden a Jeho veľkosť nevýstižná“.
Ak je chvála úprimná, stojí za ňou láska. Ale treba doložiť, že láska sa nedá „naordinovať“, prikázať, alebo vnútiť. Platí to o láske všeobecne a tým viac o láske k Pánu Bohu. Ľudia sa neraz trápia pre to, alebo kvôli tomu, keď vidia a poznajú úbytok lásky v rodine, v cirkvi v spoločnosti. Ak láska hasne, umenšuje sa, ak tíchne je hlas a tak aj chválospev.
Kráľ Dávid vedel o mnohých veciach a dôvodoch, pre ktoré chcel každodenne chváliť Hospodina. Tak, ako si to želáme aj my, ktorí máme rado svoju cirkev, chcel aj Dávid, aby si uvedomoval nielen on sám uvedomoval krásu Božej veleby a Božie predivné skutky, ale aby si aj prítomné i budúce pokolenia pripomínali všetky úžasné Božie skutky a veľké činy a rozhlasovali pamiatky veľkej Božej dobroty. Pán Boh vždy konal a koná veľké skutky v dejinách národov a ľudí, ale ľudia si ich vždy vedia uvedomiť a spoznávať ich hodnotu. Preto Dávid vyznáva a dáva aj nám príklad: “ Ja rozprávať budem o Tvojich vľkých činoch“.
Ľudia, ktorí majú radi športové zápolenia, radi rozprávajú a spomínajú zaujato a podrobne o pekných zápasoch a výkonoch športovcov, hovoria o každom vydarenom kope, strele, zásahu brankára a podobne. Vracajú s ak nim aj po rokoch a novým pokoleniam spomínajú, ako sa vyznamenali športovci a akú im to robilo radosť. Kráľ Dávid si želal, aby každý Boží skutok pomoci a záchrany nebol zabudnutý, ale pripomínaný a oslavovaný vždy nanovo. Nespomína len jeden, ale niektoré Božie skutky, pretože ich v dejinách jeho ľudu bolo veľmi mnoho, preto hovorí súhrnne:
“ Ľútostivý a milosrdný je Hospodin, zhovievavý a veľký je v milosti“.
Tak sa dokazoval Hospodin v živote svojho ľudu, ktorý si „vyvolil za vlastníctvo“, ktorý si stvoril a sformoval v Egypte, v zemi otroctva a ktorý priviedol do zasľúbenej zeme. Tento Boží čin a potom aj mnohé ďalšie si mali Izraelci pripomínať aj vo svojich rodinách i v spoločných zhromaždeniach a slávnostiach.
My, ako nový Izrael a ľud Boží si podobne máme pripomínať tú istú pravdu a naviac, že „ Hospodin je dobrotivý voči všetkým, Jeho milosrdenstvo sa rozprestiera nad všetko Jeho stvorenie“. To platí o Božom predivnom a slávnom skutku záchrany sveta a pre všetkých ľudí vykonaný v osobe a diele Božieho Syna, Pána Ježiša Krista.
Za tento Boží prejav ľútosti a nevýslovného milosrdenstva máme teda aj my ďakovať a a dobrorečiť neprestajne, znovu a znovu. To je prejav pravej a skutočnej zbožnosti, ak tento Boží skutok a čin poznáme a prijímame v dobrorečením pre seba. Vo vedomí, že ho potrebujeme, že je dôležitý a je vrcholným prejavom Božej milosti.
Dávidovou vierou a vďakou sme oslovení aj my tým viac, že vieme o Božom milosrdenstve, ktoré sa k Kristu „rozprestiera na všetko Jeho stvorenie“. „Tvoji zbožní nech Ti dobrorečia“, prosí žalmista a my cítime, že je to prosba oprávnená.
Ak aj mnohí zabúdajú na Božie milostivé skutky, zbožní na chválu a oslavu Božiu zabúdať nechcú. Kráľ Dávid sám chcel byť a zostať zbožným a tak aj trvalo vďačným Pánu Bohu za všetky Jeho dobrodenia. Iste patrí k nim aj to, ak Pán Boh požehnáva našu zem úrodami, ak nás sýti chlebom každodenným podľa svojej ľúbosti. Ak nám dáva zdravie a pokoj v našich dňoch a ak počuje mnohé naše osobné vzdychy a pomáha nám. Ak sme zakúsili a poznávame, že „Hospodin podopiera všetkých padajúcich a pozdvihuje všetkých skľúčených“.
Bratia a sestry v Pánovi!
Naša dôvera a zbožnosť je prirodzená a samozrejmá, ak veríme, že Hospodin je Pánom pánov a Kráľom kráľov. Ak vieme a veríme, že On je Pánom dejín a napriek ľuďom pyšným a panovačným v vieme, že On má a bude mať vždy posledné slovo nad všetkým a všetkými. Ak dôverujeme, že „Božie mlyny melú zdanlivo pomaly, ale iste „. Ak veríme a vyznávame, že hviezdy tohoto sveta, či už športové, ale umeleckého neba nie sú žiarivejšie, ako hviezda Pána Ježiša a Jeho kraľovanie a panovanie je a bude slávne a večné.
Preto aj dnes pokojom a radosťou dobrorečme a vyvyšujme meno Pánovo tu v časnosti i v Jeho sláve večnej. Amen
8.nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.