On rozkázal a boli stvorené
1 M 1, 1- 4: „ Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. (2) Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží vznášal sa nad vodami. (3) Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. (4) Boh videl, že svetlo je dobré; Vtedy Boh oddelil svetlo od tmy.“ Amen
1.článok Viery všeobecnej kresťanskej:
„Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme“.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Tak ako strom aj človek žije z koreňov, i keď sú to korene iného druhu. Je dobre, ak si ľudia svoje vlastné korene uvedomujú a ak poznajú svoje korene pokrvné a rodinné. Je dobre, ak poznajú aj svoje korene historické, čiže svoju príslušnosť k určitému konkrétnemu spoločenstvu národnému, ale aj svoje korene náboženské a duchovné. Tu máme na mysli poznanie a vyznanie viery kresťanskej cirkvi. Tým je aj Viera všeobecná kresťanská. Často je však poznanie týchto koreňov viery povrchné, alebo je prijímané s pocitom určitej problematickosti.
Dnešný človek odchovaný modernou vedou chápe neraz základné články viery ako zastaralé a prekonané, ktoré sa nehodia do moderného obrazu sveta. Otvorene sa kladie otázka, či články viery vrátane toho prvého, nestoja proti vedeckému obrazu sveta. Či nejde o protivy ktoré sa navzájom vylučujú. Tieto otázky a skúsenosti sú dôvodom toho, aby sme sa v tohtoročnom po trojičnom období zamysleli nad hodnotou kresťanského vyznania viery, nad jeho výškami a hĺbkami. Dnes menovite nad článkom viery o Stvoriteľovi a stvorení.
Hovoriť o stvorení znamená pre nás hovorenie o Stvoriteľovi, o Pánu Bohu. To znamená, hovorenie o niekom, kto nás neskonale prevyšuje, kto prevyšuje náš rozum a naše možnosti. V skutočnosti by sme nemohli o Pánu Bohu povedať nič, ak by sa nám On sám nedal poznať. Ak by nám nevyšiel v ústrety, ak by nám „nepodal ruku“ a nedal sa nám poznať vo svojom slove. On sám nám otvára rozum a oči pre poznanie jeho osoby. Oslovuje nás jednak vo svojom stvoriteľskom diele a zvlášť osobitne a jasne vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi.
Podľa hotového diela môžeme usudzovať na veľkosť a múdrosť majstra. Podľa poznaného stvoriteľského diela prichádzame „na stopu“ Božej múdrosti. Vo svojej láske nám umožňuje stále lepšie poznávanie Jeho múdrosti a dokonalosti, ktorá prevyšuje všetku našu múdrosť a schopnosť. Naše poznávanie stvorenstva preto je a môže byť rozumové a vedecké, ktoré stále lepšie a dokonalejšie prináša poznanie Božieho stvoriteľského diela. Človek napriek mnohým omylom a slepým uličkám, do ktorých sa bežne ľudský rozum dostáva, spoznáva Božiu moc a múdrosť. Ak ľudia spoznávajú mnohé zákony v prírode, v makro i mikrokozme, spoznávajú tak do určitej miery aj Zákonodarcu, ktorý tieto zákony ustanovil. Niečo z tejto cesty poznal a vyznal E. Kant, ktorý povedal: „Dve veci ma napĺňajú úžasom. Hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon vo mne“. Pravá veda je preto skromná a netrúfa si hovoriť viac ako v skutočnosti vie a pozná. Práve taký je a má byť aj každý skutočný vedec. V tomto zmysle môžeme povedať, že nie je zásadný rozpor medzi vierou a vedou. Každá má svoje pole pôsobnosti a zásade sa môžu rešpektovať a uznávať svoje hranice.
Pravá viera je vždy darom Božím, darom Ducha Svätého, ktorý sa „vznáša nad vodami“, nad stvorenstvom i nad človekom. Na Božie prejavenie sa odpovedá kresťan pokorným slovom: „Verím“ . To znamená: dôverujem dobrému a múdremu Bohu a Jeho slovu, že celé stvorenstvo, viditeľné i neviditeľné je dobrým Božím dielom pre človeka.
Keď Písmo sväté svedčí: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“, znamená to toľko, že všetko, čo existuje je stvorené a pôvodcom všetkého je Pán Boh. O celom stvoriteľskom diele môžeme ako kresťania povedať, že existuje na základe Božieho slova, Božej myšlienky a vôle, ktorú Pán Boh vyslovil nie v čase, ale s časom. Podobe hovorí Žalmista: „On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa“. ( Ž 33, 9) Tak veríme a vyznávame aj my kresťania.
Božie stvoriteľské dielo je veľké a úžasné a je stále pre nás tajomstvom, tak ako aj sám Pán Boh. Je však niečím, čo nám nemá naháňať strach a hrôzu, pretože ono je „ dobré“. V pôvodine to znamená aj „krásne“. Tak nám to oznamuje sám Stvoriteľ. V úvodných veršoch Biblie je o tom reč sedem krát, ktorá zneje ako refrén chválospevu a vyznania: „ A videl Boh, že to bolo dobré“.
Bratia a sestry v Pánovi!
Na tomto mieste urobím malé odbočenie. Ide totiž o to, že niektorí ľudia si myslia, že kresťanská viera je v podstate idealistická filozofia v ktorej ide o dva navzájom si odporujúce princípy, pričom ten jeden je „dobrý“ (duch) a druhý (hmota) je zlý. „Duch“ sa chápe ako protiklad k hmote. Ako vidíme a počujeme zo správy o stvorení, nič také nehovorí Biblia. Biblia neoznačuje hmotu a všetko viditeľné, alebo hmotné stvorenstvo za zlé, alebo menejcenné. Nehovorí tak ani o zemi, ani o človeku, ani o tele. Naopak, všetko, čo Pán Boh stvoril je a „bolo dobré“.
Preto neskôr, keď budeme hovoriť o viere v Ježiša Krista, budeme si všímať, s akým nasadením sa Otec usiluje aj o záchranu a spásu stvoriteľského diela. V Ježišovi ukazuje, že On sa nikdy nevzdal a nevzdáva toho, čo stvoril. Preto sa večné „Slovo stalo telom“, preto vzkriesil nielen ducha, ale aj telo Ježišovo a zachováva ho pre večný život, pre večné spoločenstvo so sebou samým. Preto kresťanská viera nie je nejaká idealistická filozofia, ale odpoveď dôvery na Božie konanie. Pánu Bohu záleží na každom steble trávy, na každom vrabčekovi a tým viac na každom človeku, ktorého chce skrze Krista zachrániť, vzkriesiť a priviesť do spoločenstva so sebou.
Na to všetko je a má byť naša odpoveď taká, ako ju kresťania od počiatku vyznávajú: “Verím v Boha, Otca všemohúceho…“. Všemohúci Boh je súčasne naším láskavým Otcom. Miluje to, čo na počiatku stvoril a On chce náš život a záchranu. Očisťuje svojím slovom to, čo je hriechom a postojom vzdoru a pýchy padlého anjela a človeka nielen pošpinené, ale aj zničené hriechom..
Pán Boh na počiatku povedal: „Buď svetlo! A bolo svetlo“!
Tieto slová nemusíme chápať v zmysle teórie „veľkého tresku“, i keď súzvučia s touto teóriou, ale skôr ukazujú trvalý Boží zámer. Aby sa diala Jeho vôľa, aby všede víťazil Boží zámer i život v telesnom i duchovnom ohľade, pretože bez svetla niet života Biblia nás učí, že svetlo je Božím darom a zámerom a žiadna tma, v zmysle zla a hriechu nie je skutočná moc, pred hrozbou ktorej sa máme koriť, alebo zlomiť. Tma je iba negáciou svetla a to ako v telesnom, tak aj v duchovom ohľade.
Kresťanské vyznanie hovorí, že všemohúci Boh je „Otec“. Tým chceme povedať a vyznať, že On je láska. On je priamo plnosťou lásky. Pán Boh je Ten, ktorý stvorenstvo miluje. To znamená, že sa oň stará a bude starať a bude ho chrániť pred zničením. Je to vpravde dobrá správa pre nás a pre celý svet. Svet mal nielen svoj rozumný počiatok, nie je tu teda náhodou, alebo ako produkt náhod a má aj svoj dobrý cieľ. To platí aj o človeku ako súčasti Božieho stvorenstva.
Bratia a sestry!
Ako vidíme a počujeme, Biblia neprináša návod, alebo „recept“, ako sa sa dá stvoriť svet. To je jednoducho nad naše možnosti. Božie slovo v Biblii však hovorí, že Ten, ktorý to vie a môže, to aj urobil a urobil to s láskou. Boh je Stvoriteľ a Otec. Nie je nejaký „slepý hodinár“, ktorý iba náhodou vytvoril hodinový stroj, o ktorý sa viac nestará a ten už „šliape“ ďalej sám od seba. Biblia hovorí, že Pán Boh „stvoril“ a „tvorí“, to znamená obnovuje a zachraňuje svet.
Človek môže objaviť vo svete, i v celom vesmíre, v makro i mikrokozme množstvo zaujímavých vecí. A to sa aj deje. Sám Pán Boh dáva a umožňuje svojím deťom nahliadnuť do „svojej dielne“. Napokon vieme, že nás zároveň aj učí, ako s Jeho stvorenstvom zachádzať, ako sa chovať ku všetkému, čo On s láskou stvoril. Ale človek, čím viac vie a pozná, môže povedať iba to jedno, čo už objavil a povedal starý grécky filozof: “Viem, že nič neviem“. To nie je poníženie človeka, ale iba pravé vyvýšenie Toho, ktorý vedel a nezabudol…
Kresťanské vyznanie viery nie je, podobne ako slovo Písma, opisom, ako svet vznikal a vzniká, alebo ako vznikla živá bunka a podobne, ale je to radostný chválospev a oslava Hospodina, „Tvorcu všehomíra“. ( ESP č. 628,1) Je to oslava Pána Boha a vyjadrenie dôvery, že Ten, ktorý svet stvoril, má ho aj dnes pevne v rukách.
Nie je to sp stvorenstvom tak, ako s ľudskými dielami, ktoré aj vtedy, keď vznikajú s dobrým úmyslom, menia sa často na zlo a bývajú človekom neraz zneužité na „tmu“ a ničenie života.
Naša viera je dôverou v dobré Božie konanie, v dobrý zmysel všetkého. Dobrý zmysel a cieľ toho, čo sa nám zdá niekedy tajomné, ale neraz aj hrozivé, či už sú to vody, vesmír, hlbiny zeme, obrovská energia v jadre atómu, alebo ešte hroznejšia sila hriechu v ľudských srdciach.
Pán Boh, ktorý je naším láskavým Otcom, má vždy východisko a ukazuje cestu ku svetlu. „Boh má cesty zo všetkých ciest a prostriedkov tisíc“, vyznávali už naši predkovia. Tak chceme a môžeme vyznávať aj my. Preto jedinému múdremu Bohu patrí naša česť a chvála a radostné vyznanie: „Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme“. Amen
7.nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.