Radosť a pokoj v Bohu
Bohatstvo svoje, Bože,
daj nám zrieť
v múdrosti, čo raz zmôže
tento svet!
Pripusť nás v dom svoj,
uč a sýť
zlom snahy hriešne,
dopraj nám večne
s Tebou byť ! Amen. (M.R.)
Ž 4, 2 – 9:
„Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti!
Ty si mi uľavoval v tiesni, – zmiluj sa nado mnou
a počuj moju modlitbu!
(3) Ľudia, dokedy česť moja bude v potupe?
Dokedy chcete daromnosti milovať a vyhľadávať lož?
(4) Vedzte, že Hospodin divne si vyznačil zbožného;
Hospodin počuje, keď volám na Neho.
(5) Chvejte sa a nehrešte; premýšľajte v srdci
na svojom lôžku a zmĺknite.
(6) Obetujte správne obete a dôverujte Hospodinu!
(7) Mnohí hovoria: Kto nám dá vidieť dobré veci?
Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre.
(8) Dal si mi väčšiu radosť do srdca,
ako keď oni majú mnoho obilia a muštu.
(9) V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine,
aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne.“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Šťastie, najmä osobné a rodinné hľadá každý človek. V tom niet medzi ľuďmi nijakého rozdielu. Tu neplatia rozdiely generačné: mladý, či starý, národnostné: Žid či Grék, rozdiely vo farbe pleti: biely, či čierny, ani rodové: muž, či žena, alebo či je človek veriaci, alebo neveriaci. Každý túži po šťastí, po zvláštnom pocite spokojnosti, blaha a bezpečí vonkajšom i vnútornom.
Nie vždy sa tak deje. Hlad po šťastí je veľký. Mnoho ľudí má pocit, že šťastní sú len tí druhí, ale my „máme smolu“, že nás šťastie obchádza na sto honov. Chvíle radosti a spokojnosti bývajú v našom živote zriedkavé. Naša súčasnosť, náš dnešný deň sa nám vidí raz šedivý, neraz všetko vidíme čierne. Preto ľudia často snívajú o „šťastnom zajtrajšku“ a očakávajú „svetlú budúcnosť“, ale prítomnosť sa ľuďom javí neradostná. Mnohí si myslia: šťastní budeme zajtra, keď deti vyrastú a postavia sa na vlastné nohy. Šťastní budeme zajtra, keď sa nám zvýšia platy, alebo dôchodky, keď sa podarí nejaká reforma. Iní si myslia že šťastní budú potom, keď vyhrajú v lotérií prvú cenu, alebo keď dosiahneme vytýčený cieľ v kariére. Mnohí sa tešia na chvíľu, keď sa vyliečia z choroby a zlepší sa im zdravotný stav. Ale nielen jednotlivci, aj celá spoločnosť očakáva a verí v svetlé zajtrajšky…
Nepochybne, v našom živote je vždy dosť vážnych chvíľ, problémov, vážnych otázok a skutočne tiesnivých okamihov. Je samozrejmé, že v takých chvíľach každý človek hľadá východisko a očakáva, že sa mu ho podarí nájsť. V známej ľudovej piesni sa clivo spieva: „Keď mi srdce choré, keď ma tieseň morí, zájdem si ja, podvečierkom do zelenej hory…“. Tomu sa dnes hovorí: útek do prírody. Každý hľadá nejakú pomoc, miesto a spôsob, ako preniesť ťarchu dnešného dňa. Niekto si volí „útek do svojho vnútra“, ale poznáme aj útek k falošnej radosti, akým je alkohol, alebo aj drogy.
V úvodnom prečítanom texte, nábožný žalmista hovorí o východisku z tiesne, ktorý skúsil ako úspešné už v minulosti a preto sa k nemu vracia vždy nanovo. Ukazuje nám, čo znamená dôvera v Pána Boha a hľadanie pomoci v dôvernej modlitbe k Hospodinu. „Keď volám, vyslyš ma, Bože moje spravodlivosti! Ty si mi uľavoval v tiesni, – zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu“.
Ukazuje nám veľmi jasne, že riešenie životných ťažkostí je v istote v Božiu spravodlivosť. Táto istota vždy objaví:
1. východisko
2. radosť
3. pokoj
Skúsenosti osobného života viery, v ktorých boli obsiahnuté aj skúsenosti celého vyvoleného národa, sú cenným životným bohatstvom. Sú skutočnou pomocou pre každého veriaceho Pánu Bohu. Sú cestou pri hľadaní východísk aj z našich krízových situácií. Sú cestou k pocitu vnútorného šťastia, k utíšeniu, upokojeniu a k vnútornej radosti.
Žalmista nehovorí o tom, že by veriaceho nestretali v živote ťažkosti, skúšky, alebo krízové situácie. Tie prichádzajú vždy znovu. Preto vlastne žiaden „svetlý zajtrajšok“ neexistuje. Inak povedané, tento svet nie je zasľúbeným „kráľovstvom Božím“. Ale skúsenosti veriacich v minulosti sú veľkou pomocou pre prítomnosť.
„Ty si mi uľavoval v tiesni“ – hovorí žalmista, keď sa vynorili nové ťažkosti: ohrozenie jeho cti, nespravodlivosť a prejavy ľudskej zloby. Takým je milovanie daromností, namiesto lásky k blížnemu a život v klamstve a nespravodlivosti. Na to všetko musí myslieť stále. Myslí na to pri práci, ale aj večer, keď si líha na lôžko a tíchne vrava sveta a jeho situácia sa mu javí neutešená. Na krízové situácie myslí dokonca aj pri ceste do chrámu, keď kráča k prinášaniu obetí Hospodinu.
Niekedy sa ho zmocňuje pocit, že by bolo azda lepšie pridať sa na stranu zla, bezprávia a nešľachetnosti. Akoby už – už mal rezignovať na dobro, pravdu a spravodlivé konanie. Ale tam sa v skutočnosti dostať nechce a varuje pred tým aj iných: „Chvejte sa a nehrešte; premýšľajte v srdci na svojom lôžku a zmĺknite“.
Zrejme každý človek pozná podobné pocity a vážne krízy života. Neraz človek aj zlyháva. Ľahko sa môže dostať na cestu pomsty, teroru a násilia. Ale skúsenosť hovorí, že násilie plodí iba násilie a pomsta pomstu. Teror plodí iba nové zlo. A tak je tu svedectvo viery: riešenie životných ťažkostí je v istote v Božiu spravodlivosť.
Bratia a sestry!
Tu treba povedať, že Božia spravodlivosť nie je nejaká pomsta nad svetom a človekom. Božia spravodlivosť je Otcovská vernosť a láska. Vernosť v zmluvu, ktorú uzavrel Pán Boh so svojím ľudom a vernosť v zmluvu, ktorú uzavrel so svojím dieťaťom. On túto zmluvu vernosti a lásky neruší, ona je vždy pevná a stála. Preto veriaci v Božiu spravodlivosť v nej nachádza vždy východisko. Tam, kde zdanlivo niet východiska, Pán Boh ho ukazuje vždy vo svojom slove.
Preto aj žalmista prosí: „Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre“. Pán Ježiš Kristus nám to pripomenul v slovách: „Nech sa vám srdce nestrachuje, verte v Boha a verte vo mňa!“ Božie slovo je ako maják, ktorý svieti v tme.
Veriaci človek má vedieť o tom, že niektoré skúšky života sú priamo skúškami od Hospodina. On sám nás do nich vedie, aby vyskúšal a posilnil našu vieru. Niekedy možno nedovidíme na koniec všetkých vecí, tak ako to vidíme na kríži a utrpení Kristovom, ale Jeho vzkriesenie je odpoveďou na všetko prežité utrpenie. Žalmista preto vyznáva: „Vedzte, že Hospodin divne si vyznačil zbožného; Hospodin počuje, keď volám na Neho“. Tak aj v našom živote platí, že istota v Božiu spravodlivosť vždy objaví východisko z ťažkostí.
2. Bratia a sestry!
Problémy ľudí vznikajú neraz z toho, že v ich srdciach vznikajú hriešne a pomýlené túžby. Mocní chcú byť ešte mocnejší, slávni ešte slávnejší a bohatí ešte bohatší. Znova a znova a vidíme okolo seba krikľavé príklady megalománie, slávybažnosti, princíp vodcovstva, ktorý vyžaduje bezvýhradný súhlas a poslušnosť, jednotu bez rozmýšľania.
Biblia spomína príbeh mladého princa Absolóna. Nič mu nechýbalo. Bol mladý, zdravý, krásny a žil v dostatku všetkého, čo si len mladý človek môže priať. Ale on túžil po moci a sláve kráľa. Tejto túžbe podľahol, hoci to všetko svojím časom mohol dostať a dosiahnuť bez násilia. Ale on sa vzbúril proti otcovi a pohrdol šťastím, ktoré mal Pán Boh pre neho pripravené.
Mnohí ľudia sa necítia šťastní a spokojní s tým, čo majú a hovoria, čo všetko im chýba. Pritom riešením by bola len jedna zmena. Zmena ich vnútra a „srdca“. Zmena myslenia podľa Božej vôle. Avšak megalomanské túžby po moci ich privedú, ako Absolóna, do záhuby.
Žalmista ukazuje východisko v Pánu Bohu: „Mnohí hovoria: Kto nám dá vidieť dobré veci?“. Myslia si, že si ich majú a môžu zabezpečiť len sami akýmkoľvek spôsobom, preto sú schopní všetkého…Žalmista odporúča hľadať šťastie a radosť v Bohu: „Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svoje tváre. Dal si mi väčšiu radosť do srdca, ako keď oni majú mnoho obilia a muštu“.
Radosť možno nájsť aj v tom čo máme a v tom, po čom netúžime, lebo to vlastne ani nepotrebujeme. Radosť v živote je v tom, že vieme, že Hospodin na nás pamätá a nezabudol na nás.
Bratia a sestry v Pánovi!
Dôvera a istota v Božiu spravodlivosť vždy objaví východisko, objaví aj dôvody na radosť v živote a v konečnom dôsledku prináša aj pokoj do sŕdc a duší. Je dôležité spoznať a prijať „pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum“.
Obzeranie sa po „istotách“ tohoto sveta a neustále hľadanie svetlého zajtrajšku môže viesť na scestie. Istota založená na dôvere v Pána Boha a Jeho spravodlivosť vedie ku pokoju vnútornému i vonkajšiemu. Žalmista preto vyznáva: „V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne.“
Pokojný spánok, „spánok spravodlivého“ je veľká vec. Je povšimnutia hodné vyznanie žalmistu, keď hovorí: „aj keď som sám“. Možno pôsobí veriaci človek ako osamotený, slabý, bezvýznamný, všetkými zabudnutý. Ale veriaci nie je nikdy sám. Má pri sebe svojho Pána. Večného, spravodlivého a milostivého Otca a láskavého Spasiteľa. Na inom mieste žalmista vyznáva: „Nie, nespí a nedrieme náš Ochranca…“.
Tú istú dôveru a pokoj nachádza v Pánovi Ježišovi Kristovi aj náš nábožný pevec: „Keď Ježiša svojho mám, čo ma s Otcom v nebi zmieril, o nič iného nedbám, len aby som v Neho veril. S Ním na súde obstojím, Ježiša neopustím“.(ES 451, 4)
O tú istú dôveru v Pána a Jeho spravodlivosť prosme aj my. Bez pochybovania v akýchkoľvek ťažkostiach života modlievajme sa v dôvere: „Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre“. Istota v Božie spravodlivosť napokon vždy objaví východisko v ťažkostiach, radosť v prítomnosti a pokoj časný i večný. Amen
6. nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.