Mamička, ten obrovský klinec kde je,
čo drží na nebi slnce?
Mamička, a prečo slniečko hreje,
prečo sa svetlom mihoce?
Prečo sa niekto mračí, niekto smeje?
Hviezda sa prečo trbliece?
Mamička, a kto pripevnil slniečko
na oblohu, veď tak páli?!
— Ach, nepýtaj sa, srdiečko,
na tie veci si ty malý. —
Ten ale musel byť veľký a silný.
— Nie, chlapče, to je len tvoj názor mylný! —
Mamička, ktože urobil a z čoho
ten velikánsky, krásny strom?
Mamička, a prečo v búrke je mnoho
bleskov a prečo bije hrom?
— Ach synček, nevyznám sa v tom. —
A mami, prečo vtáčiky vždy na jar
veľa a krásne spievajú?
Pesničky kto im do hrdielka nalial
a prečo k nebu lietajú?
— Tých tvojich prečo je úplný nával. —
Mamička, prečo neľúbia sa ľudia
a prečo musia umierať?
— Nepýtaj sa, chlapče! —
Mami, chcem to znať.
Mamička, prečo ľudia vojny robia?
Či preto, že sa radi nemajú?
Veď sa vlastne ani neznajú.
Mamička, prečo majú ľudia, povedz,
také tvrdé srdcia vôbec?
— Mlč, dieťa! Smutná je to vec. —
Mamička, prečo vyrábajú zbrane?
A prečo dávajú peniaze na ne?
— Mlč, dieťa! — Mami, nehanbia sa tajne?!
Susedka naša prečo ľúbi deti?
A prečo ľudia chodia do kostola,
a prečo niekto i nedele svätí?
A čo je to kostol, mamka moja?
Prečo tam aj vy s otcom nechodíte,
prečo aj mňa tam nikdy nevodíte?
Mamička, prečo v kostole, vraj, malí
vždy ľudia meno vlastné dostávali?
— Kto ti to vravel? — Sused náš.
— Kedy už mi raz pokoj dáš! —
Mamička, kto je Pán Boh, — kráľ?
— Buď ticho! Kdeže si to vzal? —
Mamička drahá, moja zlatá mama!
Prosím ťa, prosím, predsa povedz mi to!
— Ach, synček, vec tá nie je mi už známa. —
Mamička moja, nie je ti to ľúto?
Mamička, prosím, či mi snáď nepovieš
Pán Ježiš — Syn Boží — je kto?
— Ja nepoznám ho. — To, mami, nevieš tiež?
Zúfalé hlávky maličkých prosia vás,
rodičia drahí: Doprajte nám Boha!
Nech nie sú vojny, vrahov nech nieto viac,
nech už dym zbraní nepozná obloha,
žaloba detí nech neznie viac úbohá!
Autor neznámy
Preklad z češtiny: D. Horínková