Že múdrejší si ako tamtí, iní?
Ó, ďakuj Bohu za ten vzácny dar!
Nebuď pyšný, bo padneš do hlbiny . . .
Múdrosti Božej kľakni pred oltár!
Že lepší si snáď ako druhí ľudia?
Ak stojíš, len by nepadol si, hľaď!
Sú odsúdení, ktorí iných súdia,
najlepšie srdce pokorné je mať.
Že mladší si dnes jak šedivé hlavy?
Prejde tých rokov sviežolícich pár:
v tichučký tok sa zmení prudkosť riavy,
zimou sa zbelie rozkvitnutá jar . . .
Že krásnejší si ako tvoji známi?
I to dar z Božích požehnaných rúk!
Nech sebectvo ťa ťažké neomámi,
bo ľahko zvädne voňajúci puk.
Žes‘ šikovnejší ako ruky iné?
Šikovnosť k službe využívaj tak,
až schopnosť tvoja po čase sa minie,
by nezastrel ťa odsúdenia mrak!
Že silnejší si? O sebe ako treba
ó, nikdy, nikdy nemysli si viac!
Hľa, Sila tvoja, Boh tvoj, Sláva neba!!
Bohu ďakuj, sa pred Ním pokoriac . . .