Komu sa chceme klaňať?

                         Komu sa chceme klaňať?

Keď život skúša, daj síl, Pane,

ovládnuť všaké pokúšanie,

z krehkého počať život nový,

nezadať dušu satanovi,

púť života si zlaviť, zlaviť,

čo zlé je, toho sa vždy zbaviť…

To daj nám, Pane Bože milý,

a pridaj viery, pridaj sily! Amen  (M.R.)

Mt 4, 1 – 11:

  „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. (2) Keď sa štyridsať dní a nocí bol postil, nakoniec vyhladol. (3) Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! (4) On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (5) Nato pojal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu (6) a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojím prikáže o Tebe, a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. (7) Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! (8) A zase pojal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu (9) a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. (10) Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! (11) Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu“. Amen

            Milí bratia a sestry v Kristu, našom Pánovi!

   Vstúpili sme do pôstnej doby cirkevného roku. V čom sa má prejaviť pôst evanjelického kresťana? V pôstnych jedlách? V pôstnych bezmäsitých dňoch? Je to „mäsopôst“, ako hovoria bratia Česi? Alebo pôst, ako ho praktikujú členovia niektorých iných cirkví? Dokonca aj mohamedáni, keďže je to typický prejav priznávania sa k islamu, ak človek dodržuje ramadán? Je to celodenný úplný pôst, i keď po západe slnka nastáva zase hodovanie.

    To všetko je nám cudzie. Pôstu, v zmysle obmedzovania, alebo vzdávania sa pokrmov priznávame len zdravotnú, alebo medicínsku funkciu. Často sa pôstna doba označuje ako doba tichá. Rozumieme tomu tak, že je to poukaz na potrebu stíšenia sa pred Pánom Bohom a prehĺbenie cesty ku Kristu, k „tichému Baránkovi Božiemu“, ktorý nastúpil cestu ku krížu, aby vyplnil vôľu Otcovu. Toto primknutiu sa ku Kristu súčasne znamená odklonenie sa od vecí tohoto sveta a najmä od toho, ktorý sa tvári, že je pánom tohoto sveta, totiž od pokušiteľa.

    Pôstna doba nám tak kladie otázku: počítame vážne s pôsobením diabla, satana, či pokušiteľa, ako ho spomína aj dnešné evanjelium? Počítame s jeho pôsobením, s pokušením k hriechu a k odpadnutiu od Pána Boha? Dnešný človek sa pýta celkom otvorene a priamo: A existuje vôbec diabol? Ak áno, ako si ho máme predstavovať a ako možno poznať jeho metódy? Dá sa nejako odhaliť, demaskovať, ak je duchovnej podstaty? Má sa človek vôbec obávať jeho zlej moci a démonizmu? Nie je to len nejaká naivná predstava a viera?

     Odpoveď na takéto a podobné otázky chceme hľadať na základe zvesti Písma svätého. Jednak na základe skúseností Adama a Evy, ale najmä na základe skúsenosti „druhého Adama“, čiže Pána Ježiša Krista. Ten prvý Adam a jeho žena pokušeniu podľahli. Ten druhý Adam, ktorý bol podobne pravý človek, ale bol aj pravý Boh sa s pokušiteľom a jeho útokmi tiež stretol, ale nepadol, ale nad ním a jeho úskokmi zvíťazil.

   Najpresvedčivejší výkon a víťazstvo dosiahne diabol – satan tam a vtedy, keď presvedčí človeka, že on vôbec neexistuje. Človek vtedy verí, že neexistuje ani zlá, protibožská vôľa a konanie. Ak človek s pokušením diabla nepočíta, je ľahšie zraniteľný jeho mocou, ľsťou a úskokmi.

   Kresťan má však aj podľa slov apoštola Pavla vziať na seba celú výzbroj Božiu a brániť sa, ako nasledovník a „vojak“ Kristov. Našu výzbrojou je „meč Ducha, štít viery, prilba spasenia“, aby sme dokázali „uhasiť všetky ohnivé šípy toho nešľachetníka“. Do „výzbroje Božej“ je kresťan oblečený od chvíle Krstu Svätého. Pri Krste svätom je prítomná a konajúca celá Trojica svätá, aby sme s pomocou Otca, Syna i Ducha svätého kráčali cestou spasenia a večného života. Kresťan teda má počítať s konaním a pôsobením satana vždy. Luther hovorieval: „Kde Pán Boh stavia svoj chrám, tam diabol začne stavať svoju kaplnku“. Vieme, že Pán Boh chce, aby sme boli „chrámom Ducha Svätého“. 

     Ale aké sú ciele diabla? Sú vždy rovnaké. Prvým je spochybňovania Božej lásky a milosti. Tak to zakúsili aj Adam a Eva v raji: „Či naozaj povedal Boh, že zo žiadneho stromu raj nesmiete jesť?“ Spochybňoval tak Božiu lásku a Boží zámer a pravdu, že On všetko stvoril pre človeka. Snahou diabla je vždy spochybniť Božiu reč a Božie slovo, už či ide o evanjelium, alebo o zákon. 

     V konečnom dôsledku cieľom diabla je vždy spochybnenie Božej moci a panstva. Preto aj Ježišovi povedal: „Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať“. Nie nadarmo ho Písmo označuje aj ako otca lži, keďže tvrdí, že všetko na zemi patrí jemu a preto mu patrí aj česť a sláva, v podobe klaňania sa jemu a nie Bohu-Otcovi.

    Pán Ježiš však úskoky diabla dobre rozpoznal a preto aj odmietol. Prvý Adam a jeho žena, a ich potomstvo sa však dostali do moci a osídel hriechu a diabolskej moci, ktorá znamená vždy smrť. Prejavuje sa najskôr v narušení vzťahu k Pánu Bohu a potom aj k najbližšiemu človeku. Prejavila sa aj vo vzťahu Adama a Evy, v narušení vzťahu ich synov Kaina a Ábela, v Lámechovom vzťahu k ľuďom. To sa často opakuje vo vzťahu človeka k človeku aj dnes. V konečnom dôsledku zotrvanie v moci diabla znamená aj stratu večnej blaženosti.

   Pán Ježiš však prišiel, aby prekonával diabolskú moc aj za nás a aby nás vyslobodil zo smrti večnej a moci diabolskej. Na tejto ceste sa Pán Ježiš opieral iba o moc Otcovu. Ježišov štyridsať dňový pôst vo dne i v noci nebol však žiaden ramadán, ale bo cestou k spoznaniu našich bied a utrpenia. Spoznáva, ako človek trpí keď hladuje. Pán sa postil vedome, aby plne rozumel tým, ktorí pre zlú moc a vôľu diabla a jeho nasledovníkov ľudia trpia hladom, horúčavou, alebo zimou v každom čase. Pán Ježiš neprišiel odsúdiť hriešnikov, ale prišiel k nám ako Pomocník a Vysloboditeľ. Odsudzuje však tých, ktorí slúžia diablovi a vystavujú pokušeniu straty viery biednych a slabých zeme. Pán Ježiš neskôr zázračne rozmnožil päť jačmenných chlebov a dve rybičky pre veľký zástup, ale odmietol urobiť tak pre seba, aby sa nestal poslušným nástrojom satana.

   Na púšti spoznal aký je diabol vytrvalý a aj to, že rád cituje aj slová Písma. Nimi zakrýva svoju protibožskú podstatu. Pán Ježiš na púšti spoznal však aj to, aká je nebezpečná túžba človeka nielen po chlebe, ale aj túžba byť uznávaný, výnimočný a oslavovaný pre nejaký svoj čin a skutok, ktorý nie je skutkom lásky, pomoci a služby, ale len prázdnej ľudskej márnosti. Preto neskočil z nástrešia chrámu i keď tým iste mohol vzbudiť údiv, popularitu a uznanie. 

     Pán Ježiš je pre nás aj príklad pokory, keďže išiel aj ďalej len „úzkou cestou a tesnou bránou“, aby aj nás takto viedol do slávy Otca. Pánova cirkev by nemal podľahnúť pokušeniu lacnej popularity, za cenu opustenia Božej pravdy a Jeho zákona.

   Diabolský cieľ jasne vidíme pri treťom pokúšaní Pána: „Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať“. Túžbe po svetskej  moci, vláde a bohatstve by cirkev nemala podľahnúť, ak chce byť a zostať „ľuďom Božím a Kristovým“. Nie diablovi, ale Ježišovi patrí všetka moc, česť a sláva naveky. Jemu za všetko ďakujme a od Neho všetko očakávajme. „Vzoprime sa diablovi a odíde od nás“, pripomína aj slovo apoštola Petra.

Bratia a sestry v Pánovi!

     Spôsoby a zámery diabla, pokušiteľa, satana a Antikrista sa vo svojej podstate nemenia. Vždy chce nasmerovať naše myslenie a konanie proti Pánu Bohu a tak vedie ľudí k smrti.

     V pôstnom čase preto vzhliadajme k druhému Adamovi, ktorý odhalil diabolské útoky a ktorý svojím slovom a príkladom ich pomáha odhaliť aj nám. Preto kráčajme verne za Kristom a nasledujeme Ho aj v skúškach života. Oslavujeme Ho ako Baránka Božieho, ktorý prišiel, aby vzal na seba naše hriechy a vytrhol nás svojím víťazstvom z každej zlej moci a priviedol do silového poľa svojej lásky a napokon aj do kráľovstva nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Amen 

1. pôstna nedeľa  – MyS – Ľubomír Batka st.

OsA 0026