Táto mocná pieseň Dr. Martina Luthera nejeden raz preukázala svoju moc, zvlášť v čase reformácie.
Táto svätodušná pieseň bola obľúbenou piesňou bavorského mučeníka Leonharda Kaisera, pomocného slova Božieho kazateľa. On ju denne spievaval, modlieval sa ju, potešoval sa s ňou.
Pre svoje evanjelické presvedčenie musel opustiť vlasť a ušiel do mesta Wittenberg, aby tam od Luthera mohol počúvať veľké veci Božie a učiť sa pravde Božej. Tu prišla k nemu smutná zvesť, že jeho otec leží na smrteľnej posteli. Ihneď sa odobral domov, aby si zaopatril otca. Tri týždne sa skrýval pred nepriateľmi, napokon predsa zvedeli o ňom. Pasovský biskup ho dal zlapať a hodiť do žalára, v ktorom biedne pobýval 10 týždňov. Ale nestratil ducha, i tu radostne spievaval. „Príď, Duchu svätý!“ A Duch Boží ho posilňoval, dodával mu novú vieru, novú zmužilosť. A hoci ho akokoľvek rozličným spôsobom, tu sľubmi, tam ľsťou, inokedy mučením chceli donútiť a priviesť k zapretiu evanjelickej pravdy, kedykoľvek bol povolaný pred súd vždy smelo a odhodlane vyznával evanjelium a ani o vlások neupustil za spasiteľného učenia. Následkom toho bolo to, že ho ako kacíra odsúdili upálením zaživa. Dňa 16. augusta 1527 mal byť ortieľ na ňom vykonaný, ale biskup sa nijako nemohol dostaviť na miesto exekúcie pre ohromný zástup ľudu, mešťanov zblízka i zďaleka. Napokon, keď biskup dal príkaz, aby predviedli odsúdeného a kat ho doviedol na miesto popravy začalo zhromaždenie spievať:
„Ó, príď, Duchu Svätý, naplň nás svojimi darmi, ktoré máš,
aby sme slovo Božie prijali a v srdci svojom zachovali,
jedine v Boha dúfali, tak večný život dosiahli.
Ó, vypočuj nás, láskavý Pane,
všetkých, ktorí k Tebe dnes voláme: Haleluja, haleluja!“
Ako čarovným prútikom sa pohli dotknuté srdcia a mysle zástupov a víťazné oduševnenie rástlo každým okamihom tak, že prítomný biskup sa nemohol zdržať pohnutia a vydal rozkaz, aby Kaiser bol odvedený naspäť do väzenia. Potom sa odobral k nemu a ponúkal mu milosť, keď odvolá Lutherovo učenie. No Kaiser smelo vyhlásil: „Neodvolám a pri ňom chcem zotrvať, lebo môjho Pána a Spasiteľa nikdy nezapriem – nech mi tak Boh pomáha.“
Nad týmto presvedčením ho dal rozhnevaný biskup posadiť katovi na koňa, priviazať a stiahnuť reťazami a tak znovu vyviesť pred zhromaždenie. Ale zhromaždený zástup znovu začal spievať: „Príď Duchu svätý, naplň nás …..“ až do konca.
Pri zvukoch verša:
„Pane, nekonečný v milosti, odpusť nám hriechy, neresti,
daj, aby sme sa smrti nebáli, Teba vždy smelo vyznávali,
vo viere, láske vzrastali a Tebe dôverovali.
Ó, vypočuj nás, láskavý Pane,
všetkých, ktorí k Tebe dnes voláme: Haleluja, haleluja!“
viedli Kaisera na hranicu. Keď stál na hranici, pozdvihol svoje oči hore k nebesiam a riekol: „Žatvy je mnoho, proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu! Ja srdečne odpúšťam všetkým mojim nepriateľom a úfam sa, že práve preto i mne odpustí Pán všetky moje hriechy. Ak by som kohokoľvek z vás urazil, odpustite mi a modlite sa za mňa!“ Medzitým už podpálili hranicu, plameň vyšľahol, ale z úst mučeníka boli ešte počuť slová: „Tvoj som Pane Jezu Kriste, spas ma hriešneho!“
Keď sa Luther dopočul o blahoslavenej smrti tohto mučeníka veľmi sa zarmútil, že stratil tohoto priateľa a spolupracovníka. No v duchu bol plný potešenia, že sa splnilo na ňom čo spieval: „Príď Duchu svätý, naplň nás“ a povedal slová, ktoré sú najkrajším pomníkom tohto mučeníka evanjelickej pravdy: „Kaiser znamená cisár a nie kráľ, a on v pravde bol cisárom, lebo víťazne premohol toho, ktorého moc nemá páru na zemi. Ale on sa právom menoval Leom, lebo bol v pravde silným, nezlomným ako lev. Ach, Pane Bože! keby si mňa bol za hodného usúdil, alebo keby si mňa za hodného učinil vyznať tak dobré vyznanie a podstúpiť tak krásnu smrť! Ale čo som ja? Ach, čože ja konám? Ó, ako sa hanbím pri počutí tejto histórie, že som i ja dávno za hodného nebol usúdený takto trpieť pre pravdu. Však Bože môj! keďže sa tak malo byť, nechže bude; staň sa vôľa tvoja.“
Ty milý čitateľ, buď podľa príkladu aj tohto mučeníka verným svojej cirkvi, zasadzuj sa za pravdu a spievaj nielen v deň zoslania Ducha svätého, ale v každom kríži, boji a ponížení víťazne: „Príď, Duchu svätý, naplň nás!“
Stráž na Sione, ročník XI, číslo 6, jún 1903 (mierne upravené)