Pokoj ľuďom dobrej vôle. Comprendre c‘est pardonner, hovorí francúzske príslovie. Na ľudských dušiach sedí akási bábelská kliatba: neporozumenie. Nielen jazyk je cudzí, vôľa je cudzia, križujúca sa, odporujúca si. Niet dobrej vôle medzi jednotlivcami, niet jej medzi národmi. Nedostatok dobrej vôle odsotí ľudí od seba do desivých diaľok, z ktorých je preťažké každé zbližovanie sa. Žijeme v časoch ustavičného upodozrievania sa ľudí, nik nikomu v ničom neverí, každý v každom vidí zlú vôľu, zlý úmysel. Ľudia vidia v sebe brigantov a desperádov a niektoré ich skutky tomu naozaj nasvedčujú. Strata viery v absolútne hodnoty priniesla stratu viery i v hodnoty relatívne, nielen viera v Boha sa stratila, ale paralelne s ňou sa stratila i viera v človeka. Viera v slovo človeka, viera v úmysel človeka, viera v skutok človeka. Od človeka k človeku je často dlhšia cesta ako od kontinentu ku kontinentu. Skôr precestuješ more, ako preklenieš túto vzdialenosť. Skôr prenesieš horu ako srdce človeka. A do tejto odvekej diaľky, ktorá ľudí od seba delí a je zárodkom všetkých ich nešťastí, zaznieva slovo: Ľuďom dobrá vôľa! Tá dobrá vôľa, ktorá porozumie, ktorá pomôže z ťažkostí, ktorá približuje, zmieruje, zjednocuje v úmysloch i v skutkoch.
E. B. Lukáč – (záver Vianočnej kázne z knihy Kam Ho položili?)
Pravý pokoj prichádza od Boha skrze Pána Ježiša Krista. Už je tu, len musíme pre Neho otvoriť svoje srdcia. V sebe Ho nájdeme len vtedy, ak ho najprv prijmeme od Boha. Ak Vianoce hovoria – a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle, myslia tým aj teba, aj mňa. Ním naplnení máme odovzdávať tento pokoj iným. Najmä tam, kde je pokoja tak veľmi málo. To je najkrajšie oslávenie Vianoc. To je hlavná úloha kresťanov v každom čase. Nezabúdajme, že pokoj na zemi sa rodí v srdci.
Tam, kde chýba pokoj, nie je prítomný Boh.
Ježiš prišiel, aby nás zmieril s Hospodinom.
Zostaň s nami, Pane, a daruj nám svoj pokoj.
Nedopusť nepokoj, ktorým čoraz viacej hrozí svet.
Pokoj Vám!!