Ježiš a zákon
Tebe chceme slúžiť
v akomkoľvek postavení,
Tebe, Pane, ktorý pre nás
bols’ na kríži umučený.
Rodičia i dietky verné
sluhovia i slobodní
konať chceme ako Tebe
zasľúbení, posvätení. Amen (M.R.)
Mt 5, 13 – 20:
„Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím ju osolíme? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. (14) Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. (15) Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. (16) Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. (17) Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; (18) lebo veru vám hovorím,: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. (19) Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní a tak učil ľudí, bude najmenší v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil podľa nich, bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom. (20) Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského“. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi !
Jedna z veľkých tém ľudských dejín, ktorá stále nie je ukončená, hoci by ukončená byť mohla – je téma Božieho zákona a vzťahu človeka k nemu.
Sú ľudia, ktorí Božím zákonom pohŕdajú, hrubo ho pošliapavajú, alebo tvrdo ho odmietajú, lebo sami sú si zákonom. Na druhej strane spektra sú pravoverní príslušníci židovského národa, ktorí si Boží zákon ctia a veľmi zaň horlia, akými boli v dobách Pána Ježiša farizeji, alebo akými sú aj dnešní ortodoxní židia. Pre farizejov bol vzťah Pána Ježiša k zákonu, ktorý je obsiahnutý v piatich knihách Mojžišových (Tóre) a v užšom slova zmysle v Desatore, dôvodom odmietania a odsúdenia Krista Pána ako takého, ktorý si vraj nectí ani zákon, ani prorokov.
Kresťanstvo je akýmsi „stredným prúdom“ vo vzťahu k zákonu Božiemu, pretože stojí, alebo by malo stáť na stanovisku Pána Ježiša Krista. Musím však povedať hneď v úvode, že vzťah k zákonu Božiemu je aj v kresťanstve dosť rozdielny a bol, ale aj stále je, zdrojom napätia a – áno aj dôvodom rozdelenia.
Zásadné slovo Pána Ježiša vo vzťahu k zákonu znie: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť“.
Nielen farizeji si mysleli, že Pán Ježiš svojím počínaním a vyučovaním chce zákon Boží zrušiť, alebo znevážiť. Ich rozhorčenie nám pripomína rozhorčenie dnešných radikálnych moslimov, ktorí sa rozhnevali, keď ktorési dánske noviny uverejnili karikatúru Mohameda ako teroristu, ktorý má na hlave namiesto turbana bombu s rozbuškou.
Musíme však priznať a povedať, že správnemu a novému vzťahu k zákonu Božiemu a k prorokom chce Pán Ježiš učiť aj nás.
Nový vzťah Pána Ježiša k zákonu spočíva v tom, že:
- niektoré ustanovenia zákona zrušil
- niektoré sprísnil a vysvetlil
- On zákon za nás naplnil a záslužnosť spásy vylúčil
Bratia a sestry v Pánovi !
1. Niektoré ustanovenia zákona SZ Pán Ježiš vedome zrušil. Pozbavil ich platnosti. K takýmto zákonom, ustanoveniam a nariadeniam patrili všetky ustanovenia kultického charakteru, napríklad zákony o očisťovaní, o svätení soboty a sviatkov, predpisy o pôstoch a prinášaní obetí a im podobné. Najmä na tých posledne menovaných, v predpisoch o obetiach je zjavné, čo myslí tým slovom, keď hovorí, že On prišiel zákon naplniť. Všetky obete pokrmové a zápalné, obete zvierat a obete pokrmov zrušil raz navždy svojou obetou na kríži, ako dokonalou obetou za hriech sveta a všetkých ľudí. Apoštol preto mohol s radosťou napísať: „Obete prestali“. (Žd.10, 12; 17 )
Aj sobota ako deň sviatočného odpočinku bola a je obeťou Pána Ježiša zrušená a nahradená radostnou oslavou Jeho vzkriesenia a oslavou víťazstva života nad smrťou. Preto nie je potrebný k Božej oslave ani jeruzalemský chrám. Pri Pánovom ukrižovaní „sa chrámoví opona roztrhla na dvoje…“. Ide o oponu, oddeľujúcu ľudí od priestoru o ktorom Židia verili, že tu prebýva sám Hospodin a Jeho sláva. Stratila zmysel, lebo prístup k Pánu Bohu je možný pre všetkých, nie už cez veľkňaza a ním prinášanú obeť, ale cez Ježiša a Jeho obeť, ktorá je platná raz navždy. V tomto všetkom Pán Ježiš ustanovenia zákona Mojžišovho zrušil a preto v Jeho cirkvi už jednoducho neplatí.
2.Bratia a sestry!
Inou časťou a oblasťou Božieho zákona sú zákony a príkazy morálne. Viacerí z nich Pán Ježiš sprísnil a nanovo vysvetlil. Povedal napríklad: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! – prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon – prepadne ohnivému peklu“. Podobne svojím poslucháčom povedal: „Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci“.(Mt 5, 21 – 27)
Vidíme, že Božie prikázania Pán Ježiš sprísňuje, aby Židia, ale nielen oni, neuhýbali pred ich plnením zlým výkladom, aby neobchádzali ducha týchto zákonov a súčasne, aby si nikto nenamýšľal, že dokáže naplniť Boží zákon bezo zbytku a dokonale, a aby sa považoval sa za spravodlivého v Božích očiach.
Židia často zľahčovali Boží zákon, výhovorkami typu: A kto je môj blížny ? – keď išlo o prejav lásky a pomoci blížnemu, ako to poznáme z príbehu o milosrdnom Samaritánovi. Podobne dovoľovali rozvod a mužovi (nie však žene) dovolili napísať žene prepúšťací list, často pre maličkosť, a súčasne mu dovolili vziať si inú. Pán Ježiš to označil za cudzoložstvo a pripomínal pôvodný Boží zámer a príkaz, v ktorom má muž a žena tvoriť jednotu a harmóniu, vzťah, v ktorom sa s Božím požehnaním môže naplniť Božie slovo: „Čo Boh spojil človek nerozlučuj“.
Preto sa v našej cirkvi dbá a má dbať na výchovu k manželstvu a rodičovstvu, ku vzájomnej úcte v slovách i skutkoch. Naša cirkev odsudzuje sexuálnu neviazanosť a manželov zaväzuje k tomu, aby sa navzájom milovali a ctili.
Bratia a sestry!
Boží zákon, ktorý je obsiahnutý v Desatore teda platí aj pre nás, kresťanov. Pán Ježiš nás oslobodil spod všetkých vonkajších predpisov o očisťovaní, od zákona obriezky a obetných predpisov, ale morálne zákony, ako prejav Božej vôle pre nás platia. Preto Pán povedal: „Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní a tak učil ľudí, bude najmenší v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil podľa nich, bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom“.
Zákon Boží má stálu platnosť a svoj význam. Prečo? – Predovšetkým preto, že on chráni našich blížnych pred nami, čiže pre našou zlou vôľou a zlým konaním. Je zábradlím, ktoré ochraňuje život a dobro človeka. Zároveň nám dáva Hospodin na vedomie, čo je Jeho svätá vôľa.
Okrem toho môže Boží zákon ako dokonalý priniesť každému človeku poznanie, o sebe samom. Je zrkadlom, v ktorom môžeme uvidieť všetky naše nedostatky, naše nedostatky, zlyhávania, áno, naše hriechy. Vidieť ich jasne a zreteľne, aby sme „činili pokánie“ a hľadali Božie odpustenie.
Boží zákon nás privádza k poznaniu, že sami zo seba a vlastných síl dokonalú spravodlivosť ani bezhriešnosť nedosiahneme. Tým nás zákon nechce viesť k zúfalstvu, ale k Ježišovi! Ku Kristu, skrze ktorého nám naše hriechy odpúšťa a dáva nám svoju spravodlivosť. Ako hovorí apoštol „Krv Ježiša, nášho Pána, očisťuje nás od každého hriechu“. To je a má byť naša viera, naša plná dôvera v Neho, viera v Jeho obeť a zásluhy na našom spasení.
Preto ak prichádzame s našimi hriechmi k Ježišovi, sme na „správnej adrese“. Presvedčili sa o tom mnohí a iste aj mnohí z nás. Naša dôvera v Neho pôsobí novú „dokonalejšiu spravodlivosť“, ktorá nám umožňuje prísť do kráľovstva Božieho. Preto Pán hovorí: „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva Božieho“. Je chybou spoliehať sa na vlastnú spravodlivosť, na naše zdanlivo dostatočné plnenie zákona, alebo na odpustky vymyslené človekom, či čokoľvek podobné.
Keďže nám Pán Ježiš z milosti udeľuje ospravedlnenie, buďme Mu za to vďačí a neprestávajme Mu ďakovať a oslavovať Jeho sväté meno. Potom môžeme ochotne a radostne konať to, čo Pán Boh chce a plniť Jeho vôľu.
Smieme byť „soľou zeme“ z vďačnosti za Božiu milosť. Chceme a máme byť „svetlom sveta“, ktoré je ako mesto na vrchu. Ktoré nie je skryté, ale svieti na cestu všetkým ako maják. Umožňuje aj iným poznať každé nebezpečenstvo a pomáha vyhýbať sa mu a nachádzať správnu cestu života. Ak niekedy „narazíme na plytčinu, alebo na skalu“, ktorá je zradne skrytá, Pán Ježiš nám pomáha vstať a podáva nám vždy ruku k záchrane. Ním podaná ruka je pomocou a nádejou, pretože On neponižuje, ale potešuje naše duše.
Záverom nám zneje Jeho povzbudenie a zasľúbenie: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach“. Nový život kresťana je životom viery, nádeje a lásky k Pánu Bohu a blížnym. Nie je našou chválou, ani našou zásluhou. Tá patrí a má patriť vždy nášmu nebeskému Otcovi. Nech sa tak deje teraz i vo večnosti. Amen
5. nedeľa po Zjavení Krista Pána – MyS – Ľubomír Batka st.