„Prorokyňa Mária, sestra Áronova, vzala do ruky bubon, za ňou vyšli všetky ženy s bubnami v chorovode. Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil, kone a jazdcov vrhol do mora.“ 2M, 15, 20–21
Ženy mali a často majú veľký význam v Božom kráľovstve; často rozhodovali nad životmi jednotlivcov, áno aj nad celými národmi; Eva nad celým človečenstvom. Dalo by sa povedať, že Lót sa nemusel dostať, aspoň nie druhý raz, do Sodomy, keby mal inú ženu, a nie takú, ktorej celé srdce bolo v tom bezbožnom meste. Jeho strýko ho vyslobodil zo zajatia a možno od úplnej záhuby (1M 14, 12), ale už na začiatku 19. kapitoly ho zase nájdeme sedieť v sodomských bránach. Šalamún bol najmúdrejší zo všetkých ľudí, a ženy ho priviedli k pádu. Mal Boží dar múdrosti, dobre myslel, keď povedal: „aby ťa chránili (prikázania) od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzej ženy. Netúž vo svojom srdci po jej kráse, nech ťa nechytí svojimi mihalnicami (Pr 6, 24—25) Cesta ženy cudzoložnej je takáto: naje sa, utrie si ústa a povie: Nepáchala som neprávosť.“ (Pr 30, 20) Ženy ho priviedli k pádu, odtrhli jeho srdce od Hospodina, a následkom tohoto hriechu sa rozpadlo izraelské kráľovstvo a páchali sa mnohé vraždy a zviedli sa toľké krvavé boje. — Toho najsilnejšieho človeka, Samsona, ktorého nikto nemohol ovládať, premohla žena a pripravila mu predčasný, žalostný hrob. (Sud 16, 4 nasl.)
No, slovo Božie vie aj o takých ženách, ktoré boli pre mnohých veľkým požehnaním. Taká bola v tom bezbožnom svete aj Debora. (Sud 4, 4 nasl) Také boli ženy, ktoré posluhovali Pánovi Ježišovi, medzi ktorými bola i Mária, ktorá prvá niesla ľuďom zvesť, že Pán Ježiš vstal. A tu máme tiež jednu takú ženskú hviezdu, je to Mária, Mojžišova a Áronova sestra. Aké veľké požehnanie to môže priniesť, keď sa niektorá žena vie tak oduševniť za Pána a za Jeho vec!
2. Divné cesty Božie.
Povšimnutiahodné je, že od Červeného mora, kde videli Izraeliti takú moc Hospodinovu a stali sa účastní tej preslávnej záchrany, ich vedie Boh do Máry. To tiež zodpovedá tajnej a vychovávateľskej Božej múdrosti. — Tu chcel Boh skúsiť, či už je skutočne celé izraelské srdce pri Ňom, pri Bohu; nestačí, keď je niekto príležitostne nadšený okolnosťami a pocíti akúsi radosť, hoci je to radosť napohľad z Boha; človeku sa treba dokázať vernosť srdca v skúškach ako v Máre. — Boh chce, aby sa Jeho ľud naučil sám seba zaprieť a tak nedal vždy po vôli svojim žiadostiam, aj keby to niekedy boli inak dovolené žiadosti. Boží ľud sa má naučiť ovládať i v čase smädu a hladu — v životných nedostatkoch. Boží ľud sa má naučiť čakať na Pána a na Jeho pomoc, keď nevidí žiadnu ľudskú pomoc. Istý muž Boží raz povedal, že kresťan je človek, ktorý vie čakať. Boh vedie do súženia a do úzkosti, aby sme lepšie poznali Jeho všemohúcnosť, a že On môže pomôcť tam, kde človek nevidí absolútne žiadnu pomoc (porov. pomoc poskytnutú Eliášovi 1Kr 17, 1 nasl, 1M 21, 19, kde Boh otvoril oči Hagane, aby videla prameň).
Že Mária, Mojžiš a všetok ľud bol taký nadšený, to tiež nebolo bez Pánovho riadenia, ale bola to príprava pre nastávajúce boje a skúšky. Takým ľuďom, ktorí nechcú a nemajú byť postavení na skúšku Boh ani nedáva svoj nebeský oheň. Ak ho chceme mať, musíme byť ochotní pre Neho žiť a postaviť sa do Jeho služby, inak nadarmo prosíme. Boh nemá a nedáva svoje dary na to, aby človek z nich urobil telesný pôžitok.
Na druhej strane — je v tomto národe a v týchto cestách Božích zobrazený aj život každého jedného kresťana. Tak to nemôže byť inak ani s tebou, milá sestra milý brat. Ak si prešiel za Božieho vedenia „Červené more“, nesmieš sa vzpierať ísť aj do Máry. Možnože i teraz je jeden, alebo druhý tam. Nedávno si možno nadšene spieval Hospodinovi; dnes nič necítiš, iba vyprahnutosť. No, to ešte nemusí byť dôkazom, že Hospodin nejde s tebou, Božie cesty idú cez Máru, ale z Máry zase do Élimu. Teraz sa máš dokázať, či skutočne chceš poslúchať svojho Boha, 2M, 15, 26.
Muselo to tam byť krásne a slávnostné v tej oáze! Ale Élim nie je krajinou Kanaánskou, ani nebom. Z neho musíš vyjsť ešte von, tak ako povedal John Wesley — „to najlepšie zo všetkeho je, že je Boh s nami.“
Elim neni nebe,
z neho musíme von;
cezeň iba vedie
tá cesta na Sion.
Šťastná žena
Je istá vec, že život mužovi do veľkej miery určí žena. Žena môže urobiť mužovi život rajom, ako je to vidieť z nasledujúcej historke; ale samozrejme môže ho urobiť horkejším ako blen. Už nejedna žena, ktorá nedostala svoje určenie byť vernou pomocou, obšťastniť a urobiť blaženým, zlomila charakter muža, ktorý nebol pevne založený v Božej milosti; kým iné, ktorých samozrejme bolo málo, šírili okolo seba a zanechali po sebe vôňu života. O týchto hovorí Šalamún, že žiaden poklad na zemi sa jej nevyrovná. „Jej hodnota vysoko je nad korále“ Pr 31, 10—31.
O jednej takejto perle hovori tento malý pravdivý poučný príbeh. Žena určí život muža. Môže mu ho urobiť buď rajom, alebo ho môže urobiť aj peklom už na tomto svete. — Hovorí sa o Benjaminovi Franklinovi, že vo Filadelfii z okna svojej kancelárie pozoroval jedného muža, ktorý bol zamestnaný vedľa pri stavbe domu. Videl, ako remeselník každý deň milo žartoval, a pre každého mal úsmev a láskavé slovo. Mohol byť deň akýkoľvek — chladný, zamračený — na jeho šťastnej tvári sa vždy pohrával úsmev ako slnečný lúč. V istý deň stretol Franklin na ulici tohto muža a žiadal ho, aby mu vyzradil tajomstvo svojej nemeniacej sa nálady. „Nie je to žiadne tajomstvo, pán doktor,“ bola jeho odpoveď. „Ja mám ženu, ktorá je jedna z najlepších žien. Tá, keď idem do roboty, má pre mňa vždy nejaké láskavé slovo povzbudenia a veselý bozk na rozlúčku. Keď prídem z roboty domov, viem iste, že mi príde naproti a uvíta ma zase úsmevom a bozkom. Doma je už pripravený čaj a keď sa potom večer spoločne rozprávame, vidím, že za ten deň vykonala toľko rozličných prácičiek, aby sa mi zavďačila, že mi blaženosťou nepríde ani na srdce, aby som prehovoril nejaké neláskavé slovo, alebo aby som sa na niekoho nepekne pozrel.“ Franklin dodáva: „Vidíme, aký veľký vplyv má žena na mužovo srdce, ako ho môže zmäkčiť a spraviť ho zdrojom blažených a čistých pohnútok. Buď teda prívetivý. Veselý úsmev a láskavé slovo pozdravu pri návrate z práce ťa nič nestojí a je v stave spraviť dom šťastným a spokojným.“ —
Choď a rob podobne!
Pokoj Vám!!