Ja som chlieb života
Pane Ježiši Kriste ďakujeme Ti, že opäť prichádzaš k nám
vo svojom slove. Ďakujeme, že nám dávaš život
a v ňom plnosť Tvojho požehnania. Tvoje slovo je chlebom
nášho života. Prosíme Ťa, aby nám nikto neodňal
tento pokrm našich duší, Tvoje evanjelium.
Obdar nás svojou láskou a schopnosťou nasledovať Ťa
v celom živote. Popraj nám milosti svedčiť vždy a všade,
že Ty si zdrojom a základom života nielen časného,
ale aj života večného. Amen
J 6, 30 – 35:
„Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš? (31) Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. (32) Povedal im teda Ježiš: veru, veru, vám hovorím: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba. (33) Lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. (34) Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. (35) Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Najvzácnejších hosťov vítali a dodnes vítajú na Slovensku chlebom a soľou. Chlieb je pokrm, ktorý sa nikdy nepreje a nikdy nezovšednie. Je základnou potravinou pre človeka i symbolom dostatku telesných potrieb. Vôňa chleba patrí k najkrajším a najvábivejším vôňam, ktorá zachytávajú naše čuchové i chuťové zmysly. Mať chlieb znamená mať istotu, pokoj a nádej na život.
Iste to nebola náhoda, keď chudobní palestínski robotníci prosili oddávna Hospodina, keď sa vydávali na cestu za prácou: „Chlieb, patriaci a potrebný zajtrajší deň „daj nám dnes“. A nebola to žiadna náhoda, že túto prosbu vložil neskôr Pán Ježiš do modlitby, ktorú zanechal učeníkom, keď Ho žiadali: „Pane, nauč nás modliť sa!“ Nebola náhoda ani to, keď Pán Ježiš o sebe, o svojom slove i diele povedal: „Ja som chlieb života“.
Týmito slovami je povedané veľmi mnoho. Akoby povedal: Ja som základ života. Ja som Ten, kto dáva svetu život. Ja som Ten, ktorý prichádza z neba od Otca. Ja som Ten, ktorý som ako najvzácnejší dar ponúknutý každému človeku. Ja som Ten, ktorého prítomnosť sa nikdy nezunuje, ktorého slovom sa nikto nepresýti, Ten, ktorý má a bude mať nezastupiteľné miesto v živote každého človeka.
Milióny ľudí vyznali a vyznávajú aj dnes, že je to pravda a skutočnosť. Prišli k Ježišovi a uverili v Neho a potom z Neho a s Ním žili a nechceli už žiť inak, nechceli Ho už nikdy stratiť. Milióny vydali svedectvo o tom, že práve Ježiš Kristus sa im stal základom života a nechceli by stavať svoj život na inom základe. Vydali svedectvo, že mali pokoj a radosť v živote vtedy, keď žili s Pánom Ježišom Kristom a preto s Ním boli ochotní aj zomierať. Pre tú istú príčinu a ten istý dôvod: aby s Ním mohli žiť večne. Nepreberné sú zástupy tých, ktorí svedčili a svedčia, že Pán Ježiš dal ich životu zmysel a že viera a dôvera v Neho urobila z nich lepších ľudí, schopných milovať a pracovať pre iných. Veľké zástupy vyznávajú aj dnes to, čo vyznal nábožný pevec v známom verši piesne: Ježiši drahý, poklad môj…
„Keď si na teba spomínam,
O Tvojom mene rozjímam,
duch môj pre velikú radosť
prežíva pravú blaženosť,
Ó, Ježiši, ó Ježiši“. (ES č.453, 4)
Bratia a sestry!
Ako je to v našom živote? Aký vzťah máme my k tomuto „Chlebu života“, ktorý prišiel k nám z neba? Ako žijeme z Jeho moci a milosti my? Ako prichádzame k Nemu, keď sa nám ponúka v slove a v sviatostiach? Ako zaobchádzame s týmto Darom?
Možno máte, milí bratia a sestry pocit, že by tieto otázky mali byť položené tým, ktorí nie sú tu nielen dnes, ale ani v iné nedele. Iným ľuďom a nie nám, ktorí sme predsa prišli, aby sme svätili sviatočný nedeľný deň. Nepochybne je to požiadavka oprávnená, samozrejmá a jasná. Veď Ježišovo evanjelium máme zvestovať všetkým ľuďom. Predsa však musíme myslieť na to, že v našej cirkvi a v našich cirkevných zboroch je málo túžby prichádzať do spoločného zhromaždenia a do spoločenstva veriacich.
Mnohí evanjelici sa buď vôbec, alebo len čiastočne stotožňujú s vyznaním, že „Ježiš je chlieb života“. Preto sa usilujú len o chlieb každodenný a o pozemské istoty. Majú túžby celkom prozaické: cítia hlad a smäd len svojho tela. Neraz sú to naši veľmi blízki, naše deti, vnúčatá, krstné deti, priatelia, spolupracovníci, možno susedia a známi. Lenže my všetci spoločne máme cítiť povinnosť „svedčiť im o tých veciach“. Boháč z podobenstva, vtedy keď sa dostal na miesto zatratenia, chcel, aby niekto išiel k jeho bratom, aby im svedčil o tom, čo on spoznal a prežíval, aby sa zachránil tí, ktorí sa ešte zachrániť mohli.
Keď sa dnes chceme spoločne zamyslieť nad naším vzťahom k Chlebu života, k Pánovi Ježišovi Kristovi, k Jeho slovu a dielu, musíme myslieť nielen na seba, ale aj na našich blížnych, na náš cirkevný zbor a našu cirkev. Naše svedectvo o Chlebe života môže by rozhodujúce pre záchranu niektorej duše. Preto je ono nezastupiteľné.
Preto je našou obžalobou, ak sú v rodinách odložené spevníky, nepokrstené deti a nekonfirmovaná mládež v zbore. Ak je okolo nás ľahostajná a zatvrdilá stredná generácia otcov a matiek. Mnohí sa v minulosti vyhovárali na vonkajšie pomery, na tlaky a prenasledovanie. Áno, vieme, to všetko tu bolo…Dnes sa však na vonkajšie pomery nemôže vyhovárať nikto. Duchovní nepriatelia, farizeji a birmovaní ateisti kľačia v prvých radoch na bohoslužobných stretnutiach a skúšajú sa modliť a prežehnávať pred ľuďmi a kamerami.
Neraz platí aj o dnešných generáciách slovo, ktoré povedal Pán Ježiš nekajúcemu Jeruzalemu: „…nechceli ste“! Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý“.
Bratia a sestry!
Práve o týchto vnútorných prekážkach, o „tvrdosti srdca“ hovorí dnešný svätý text, ktorý prináša rozhovor Pána Ježiša so Židmi. Z neho je zrejmé, že táto generácia ľudí žiadala od Pána Ježiša znamenie a skutok, ktorý by ich presvedčil, že je Božím Synom. Inak povedané, kládli si podmienku pre uverenie a tou mal byť „chlieb z neba“, ako ňou bola za Mojžiša manna na púšti, počas putovania do Kanaánu. Nasýtenie päťtisícového zástupu im nestačilo. Vtedy Ho síce mnohí chceli urobiť kráľom, ale žiadali vždy nový chlieb a nové zázraky: Uzdravovania, chodenie po mori, nasýtenie tisícov vždy znovu.
Pán Ježiš im však pripomína: „Nie Mojžiš vám dal chlieb, mannu, na púšti, ale môj Otec“! On dal ľudu ten telesný chlieb, a to každý deň nový dar, novú mannu, až kým Izraelci nevošli do Kanaánu. On však dáva aj „ten Chlieb, ktorý sýti k životu večnému“, ktorý nám pomáha prísť do Kanaánu nebeského.
Na inom mieste musel Pán Ježiš povedať aj prísnejšie slová: „Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenia, ale nebude mu dané iné znamenie, ako znamenie proroka Jonáša…“. Tu vidíme, ako sa aj dnešné generácie podobajú generácii starých Židov. Mnohí si kladú podmienky uverenia: „Aké znamenia nám ukážeš?“. Niekto chce viac chleba a viac blahobytu, niekto zázračné uzdravenie. Pritom najväčšou hodnotou je pre nás sám Pán, ktorý hovorí:
„Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“.
Cesta za Kristom je zložitejšia a náročnejšia, ako by i možno človek myslel a želal. Tento veľký cieľ bez pravého Chleba z neba nemôžeme dosiahnuť. Keď Pán povedal, že „skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal“, mnohí si možno mysleli a myslia, že viera je niečo ničotné a malicherné, čo dokáže vlastniť ľahko každý človek, každý hriešnik. Lenže skutočná viera je dôvera, ktorá je Božím darom. Je to dôvera v Kristov kríž, ale aj ochota niesť náš kríž s Kristom a za Kristom. O ňom však platí uistenie a zasľúbenie: „Moje bremeno je ľahké…“. Pán nám dáva silu a schopnosť niesť aj náš kríž, či kríže pri Jeho nasledovaní. On je Chlebom života, ktorý dáva silu obstáť a vytrvať v skúškach, bojovať dobrý boj viery a víťaziť nad svetom.
Ide však o to, aby sme po Chlebe života siahali znovu a znovu. Aby sme ho poznali v Ježišovom slove a prijímali ho každodenne.
Pán Ježiš je chlieb, ktorý „nestvrdne“, čiže nestratí svoju kvalitu. Nestratí svoju vzácnu vôňu, chuť a silu. Je to chlieb o ktorý máme prosiť, aby nám bol daný už dnes, aby sme ho mali pri sebe na všetkých cestách nášho života. Prosiť oň každý deň potrebujeme dnes aj preto, aby nám nechýbal ani na tej poslednej ceste, aby sme mohli bezpečne prísť do nebeského Kanaánu. Amen
7. nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.