Cesta k radosti a blaženosti
Zachovať dušu
Ty nás uč,
mdlých v ceste vezmi
na náruč!
Nech v Tebe, Kriste,
i náš cieľ,
drahý náš vodca,
Spasiteľ! Amen (M.R.)
Žalm 16:
„Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam.
(2) Hovorím Hospodinu: Ty si môj Pán!
niet pre mňa šťastia mimo Teba!
(3) Vo svätých, čo sú v krajine,
a v slávnych mávam všetku záľubu.
(4) Mnohé sú bolesti tých, čo k inému bohu sa utiekajú;
krvavé úliatby* im neprinesiem
a nevezmem ich mená na pery.
(5) Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom;
Ty mi zaručuješ podiel môj.
(6) Na utešených miestach pripadla mi výmera,
a veľmi sa mi ľúbi podiel môj.
(7) Dobrorečiť budem Hospodinu, ktorý mi dal radu;
aj v noci ma upomína na to môj cit.
(8) Stále si staviam Hospodina pred seba;
keď mi je po pravici, nesklátim sa.
(9) Preto sa teší moje srdce a jasá moja duša;
aj moje telo prebývať bude bezpečne.
(10) Lebo ma neponecháš v ríši smrti
a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu.
(11) Ty mi dáš poznať cestu života:
Pred tvojou tvárou je sýtosť radosti,
vo Tvoje pravici je večná blaženosť.“ Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Leto je obdobie nielen školských prázdnin, ale aj dovoleniek a cestovania. Veľa ľudí sa v tomto čase vydáva na cesty za oddychom. Hľadajú pohodu, slnko, vodu, alebo dobrý vzduch.
Mnohí aj preto, aby unikli všednosti a stereotypu. Hovorí sa, že chcú ísť „za hranice všedných dní“. Sú presvedčení, že ich dovolenkové cesty v tomto zmysle obohatia a dosiahnu svoje ciele.
Samozrejme, mnohí majú v tomto období iné ciele. Niekto chce pracovať na chalupe, alebo opravovať dom. To je tá tzv. slovenská dovolenka „na malte a na zlatých pieskoch“. Ale sú aj iné ciele, napríklad návštevy rodiny, priateľov a blízkych ľudí. Všetky tieto ciele poznáme aj my, kresťania sú dôležité aj pre nás.
Súčasne si uvedomujeme, že ako veriaci ľudia sledujeme stále aj jeden dôležitý cieľ ku ktorému smerujeme a na ktorý nechceme zabudnúť. Pripomína nám ho náš Pán slovami: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude vám pridané“. Všetky tie prv spomenuté cesty a ciele máme a poznáme aj my, ale pre ne nechceme zabudnúť na ten hlavný cieľ. Všeličo nás teda môže zaujať, niekedy aj pohltiť svojou naliehavosťou, ale naším cieľom nemá nadradenie toho, čo je nám „pridané“, darované práve vtedy, keď nezabúdame na ten cieľ hlavný. Preto s apoštolom hovoríme a vyznávame: „Vieme, že tu nemáme trvalého miesta, ale ono budúce hľadáme“.
Žalmista v 16-tom žalme hovorí o tom, že našiel svoj cieľ a správnu a dobrú cestu života. dal mu ju poznať Hospodin. Toto poznanie ho upokojuje a robí ho šťastným. Porovnajme preto náš prvý i posledný cieľ s tým, o ktorom hovorí muž viery.
Sme na ceste života k cieľu, ktorý je:
1. v spoločenstve s Pánom Bohom
2. vo večnom prebývaní s Pánom
Bratia a sestry v Pánovi!
Istý mladý človek úspešne zmaturoval a so svojím úspechom sa pochválil svojmu strýkovi. „Čo budeš robiť potom“?- opýtal sa ho strýko. „Pôjdem na vysokú….“. -„A potom? – „Potom si nájdem dobré zamestnanie , urobím kariéru a založím si rodinu“. – „A potom? -„No, budem pracovať a zabezpečím sa na dôchodok.“ – „A potom?- „A potom? Potom hádam zomriem“.- „A potom?“ – Tu sa mladík zarazil. „Aké potom? Nad tým som nikdy nerozmýšľal…“.
Žalmista hovorí, že našiel svoj osobný vzťah dôvery k Tomu, ktorý ho už skôr poznal, našiel a povolal. Je ním živý Pán Boh, Hospodin.
„Hovorím Hospodinu: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba!“(v.2-3) Toto poznanie je poznaním dôležitého cieľa, bez ktorého človek nemôže byť plne šťastný a spokojný. Preto cieľom jeho života je život v spoločenstve s Ním, ktorý je jeho Stvoriteľ, Otec, Ochranca a Spasiteľ.
Mladý A. Augustín, neskorší biskup cirkvi, pomerne dlho blúdil po všelijakých cestách a cestičkách pohanského spôsobu života. Modlitby svojej matky za jeho obrátenie si nevšímal, skôr nimi pohŕdal. Neskôr vo svoje knihe: Vyznania (Confesiones) napísal dôležitú pravdu: „Nespokojné je srdce naše, kým nespočinie v Tebe, ó Bože“.
Žalmista má podobnú skúsenosť. Hovorí o tých, ktorí sa zháňajú za všelijakými cieľmi, za falošnými božstvami, ktoré sa zdajú lákavé a všeličo sľubujú. Podobne aj dnešný svet má svoje „božstvá“, ktoré ľudia uctievajú a ktorým sa klaňajú. Neraz sú to ľudia, ktorým naši blížni veria, ktorých doslova „okiadzajú“. Iní sledujú ciele falošnej slobody. Často tie božstvá iba zmenili svoje „prevleky“, ale sú v podstate tie isté ako v minulosti. Biblické názvy takýchto sú známe: „zlaté teľa“, alebo božstvo Moloch, ktorému kedysi rodičia obetovali vlastné deti. Dnes je to „kult, či kultúra smrti“, alebo mnohé liberálne postoje a názory. Žalmista nás však upozorňuje na následky takéhoto spôsobu života nasledovne: „Mnohé sú bolesti tých, čo k inému bohu sa utiekajú, krvavé úliatby (obete) im neprinesiem a nevezmem ich mená na pery“.
Napriek zvodom a pokušeniam vyznáva žalmista jednoznačne svoju vernosť s lásku k Pánu Bohu:
„Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom. Ty mi zaručuješ podiel môj. – Stále si staviam Hospodina pred seba, keď mi je po pravici, nesklátim sa. Preto sa teší a jasá moja duša,…“.
Nájsť cieľ života v spoločenstve s Pánom Bohom znamená pre nás kresťanov nájsť ho v spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom. To je cieľ našej životnej cesty v prítomnosti a to je cieľ, ktorý očakávame ako naplnený aj v budúcnosti, ktorú nám práve Boh Otec skrze svojho Syna a nášho Pána pripravil. Ako slovo skutočne prorocké je žalmistovo vyznanie, keď vyznáva: „Preto sa teší moje srdce a jasá moja duša; aj moje telo prebývať bude bezpečne.“ Kristovo vzkriesenie je zvesťou o tom, ako sa Pán Boh „postará“ aj o naše telo. Tak, ako Ježiša vzkriesil v novom, oslávenom tele, tak vzkriesi aj tých, ktorí sa už dnes k Pánu Bohu utiekajú a pomoc a záchranu.
V nábožnej piesni o tejto snahe, túžbe a skutočnom šťastí vyznávame:
„Ja vravím vtedy, keď mám mlčať.
A mlčím, keď mám Krista vyznať,
načisto onemiem, načisto onemiem.
Ty daj, nech smelo vravím, za cieľom idem pravým,
za cieľom idem pravým. Za Kristom kráčať chcem.“ (ES 619, 1)
Sledovať tento cieľ v tejto časnosti nemusí byť ľahké, ale vedie to napokon k požehnanému životu už v tejto časnosti. Vyznávajme preto verne každý a poznávajme skúsenosť mnohých veriacich, pozerajúc na celú „galériu všetkých Bohu oddaných“, že „Niet pre mňa šťastia mimo teba“.
Bratia a sestry v Pánovi!
Po mnohých a rôznych cestách, po dosiahnutí mnohých čiastkových cieľov, pri ktorom poznávame že to nebola iba naša zásluha, ale bolo nám skutočne „mnoho pridané“, prichádza koniec zemskej cesty a koniec každého putovania. Mnohí ľudia sú vtedy šokovaní, bezhranične zronení a bez akejkoľvek nádeje.
Oplatí sa preto opäť pozorne počuť a vnímať vyznanie žalmistu, aby sa ono stalo aj naším vyznaním a našou nádejou. On svedčí: „Lebo ma neponecháš v ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu“. Pod „jamou“ myslí peklo, čiže trvalé odlúčenie od Pána Boha, od Jeho svetla a Jeho lásky. Ten, kto žije a umiera s Kristom, s Ním bude žiť naveky. Prorockým slovom žalmista hovorí: „Ty mi dáš poznať cestu života; Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, vo Tvojej pravici je večný blaženosť“.
Uistenie a zasľúbenie Božie dané skrze slová žalmistu ľudu SZ je pre nás kresťanov ešte jasnejšie a slávnejšie. Nasledovanie Pána Ježiša Krista je život a cesta s Ním nielen v tejto časnosti, ale aj cestou smerujúcou k blahoslavenej nádeji večného života s Otcom, Synom i Duchom Svätým vo večnosti. „Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, vo Tvojej pravici je večný blaženosť“.
Ďakujme a dobrorečme nášmu Pánovi za túto milosť a nádej. Za vernosť ktorú dokázal cestou z neba k nám, cestu cez kríž a službu zmierenia, ktorou nám umožnil žiť v blahoslavenej nádeji života s Ním. Ak konáme akékoľvek cesty: za poznaním, za oddychom, za prácou či za našimi blízkymi a priateľmi, neopúšťajme pravicu Toho, ktorý sa obetoval za nás ktorý jediný nás môže priviesť tam, kde je „večné leto“, pokoj a radosť v Jeho kráľovstve. Amen
6. nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.
Amen.
Ad: . . . aj dnešný svet má svoje „božstvá“, ktoré ľudia uctievajú a ktorým sa klaňajú. . . . .
Súhlas. V Chicagu raz vystavovali modly. Vo veľkej sieni boli rozostavované všelijaké sošky, obrazy bohov zo všetkých pohanských krajov. Na prostriedku izby stojí stôl, na ňom tanier s dolárom. Pri ňom nápis: „Modla Američanov.“
Peniaze vládli a vládnu svetom, aj v cirkvi, hoci je to protirečivé. Za peniaze možno dostať všetko. Peniazmi sa pokúsili si kúpiť i milosť a otvoriť dvere do neba. Stredoveká cirkev odpustkami vyvolala reformáciu. Všetka túžba po peniazoch a ich moci sa rozbíja jedine na nepodplatiteľnosti evanjelia ako daru Božieho. Ak sa dá na svete všetko kúpiť za peniaze, u Boha nemožno dostať nič za peniaze. Peniaz končí na hranici sféry ľudského vplyvu. To čo môžeš dostať za peniaze od Boha je už všetko „vyplatené“ Ježišom Kristom, ktorý nás vykúpil „nie zlatom ani striebrom, ale svojou svätou a predrahou krvou, svojim nevinným umučením a smrťou (Malý katechizmus). To, čo prichádza od Boha je také drahé, že sa nedá zaplatiť, nedá sa inak dať – len zdarma! Nestačí útecha evanjelia, odkazujúca na vieru, ktorá nie je vecou zmyslov?