Čo hľadáš?
Drahý náš Pane, popraj nám, aby aj dnešný deň
slúžil našim očiam k tomu, aby sme Ťa jasne videli
akí nášho Spasiteľa, aby slúžil naším ušiam k tomu,
aby sme Ťa počuli ako nášho najvyššieho Učiteľa,
aby slúžil naším nohám, aby sme Ťa verne nasledovali
ako Tvoji učeníci a apoštolovia, naším rukám,
aby sme konali, čo sa Tebe ľúbi a naším ústam,
aby sme Tvoju slávu zvestovali naším blížnym a
radostne oznamovali, že sme našli Mesiáša ! Amen
J 1, 35 – 42:
„Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z Jeho učeníkov. (36) A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tade prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! (37) Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. (38) Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí Majster, kde bývaš? (39) Riekol im: Poďte a uvidíte. Išli teda, videli, kde býva, a zostali ten deň u Neho; bolo totiž okolo štvrtej* popoludní. (40) Jedným z tých dvoch, ktorí to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. (41) Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný, (čiže Kristus), (42) a priviedli ho k Ježišovi. Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter.**“Amen
*(Pozn. Text: „desiatej“. Podľa židovského počítania hodiny sa počítali od šiestej. )
** t.j. skala
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Jedna duchovná pieseň mládeže hovorí: „Krásny je, krásny je Ježiš môj Spasiteľ, On je môj najlepší Učiteľ“. Je to pekné vyznanie a možno s ním súhlasiť. Lenže nebýva vždy ľahké úspešne obstáť v škole tohoto nebeského Učiteľa. Jeho škola má veľa „postupných ročníkov“, pričom učenie v nej je nerozlučne spojené „s praxou“, totiž s nasledovaním a kresťanských spôsobom života. Naviac, to posledné, záverečné vysvedčenie nám bude dané nie na konci jedného školského roku, ani nie na konci konfirmačného vyučovania, dokonca ani pri našej „pohrebnej počestnosti“ (pohrebe), ale až na poslednom súde Kristovom. Preto nie je každý ochotný v tejto Ježišovej „škole“ vytrvať. Je v nej nielen veľa učenia, ale aj veľa skúšok a preto otvorene hovoríme, že je to „škola“ veľmi náročná.
Porovnávať Ježiša s inými učiteľmi je tiež ťažké. Kým ľudskí učitelia – a to aj v prípade, že sú výborní – nás môžu učiť a viesť iba po určitú hranicu, nebeský Učiteľ nám má vždy čo povedať.
Na učiteľov z prvej triedy základnej školy si spomíname najradšej, lebo títo nás naučili niečo dôležité. Naučili nás totiž čítať, písať a počítať. Ale po nich prišli ďalší, ktorí pokračovali v nimi začatej ceste. Kto študuje na nejakej škole vyššieho stupňa, poznáva mnoho nových učiteľov, s ktorými sa potom po čase rozlúči a zostávajú iba v našich spomienkach. Na vysokej škole prichádzajú ďalší, ktorí obohatia náš život a zanechávajú v nás väčšiu – menšiu stopu.
Pán Ježiš je Učiteľ, s ktorým sa nikdy lúčiť nemusíme a od Neho môžeme prijímať neustále nové a nové poznanie, ktoré nás obohacuje. Aj taký učiteľ, akým bol Ján Krstiteľ si nemohol svojich žiakov udržať pri sebe natrvalo. Slúži mu ku cti, že neviedol svojich žiakov k sebe a neviazal ich na svoju osobu a učenie, keď sa stretli s Pánom Ježišom. Ján vyznával: „On musí rásť a ja sa umenšovať“.
V prečítanom texte sme počuli aj zdôvodnenie tohoto postoja. Ján opakovane hovoril: „Ajhľa, Baránok Boží“. Čo to pre ľudí znamená, povedal už pri prvom vyznaní: „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“. A doložil: „Prichádza po mne muž, ktorý bol predo mnou, pretože bol prv ako ja. – Je to Ten, ktorý krstí Duchom Svätým“.
Pomenovanie: „Baránok Boží“ možno znie dnešnému človeku ako dehonestovanie Ježiša. Zbožní Izraeli však vedeli, čo toto pomenovanie znamená, pretože pred sviatkom Veľkej noci (Paschy) sa v každej rodine zabíjal baránok, ktorý sa slávnostne podával s výkladom celej paschálnej večere: „Boli sme otrokmi v Egypte, ale Boh ná skrze krv baránka zachráni z otroctva Egypta a priviedol do zasľúbenej zeme“.
Ján Krstiteľ si v kruhu jeho učeníkov tiež počínal ako otec rodiny. Konal zodpovedne a s celou vážnosťou ukázal na Pána Ježiša so slovami: „Ajhľa, Baránok Boží“. Tým ukázal na Toho, ktorý svojou krvou a smrťou zachraňuje ľudí z otroctva hriecha a zo smrti. Takéto svedectvo nenecháva človeka, ktorý hľadá slobodu, dôstojný život v časnosti i vo večnosti chladného a nedotknutého. Aj Jánovi učeníci boli týmto svedectvom oslovení a preto nasledovali Ježiša. Zo začiatku iba nesmelo, možno opatrne a v úctivej vzdialenosti kráčali za Tým, ktorého Ján Krstiteľ označil za Božieho Syna a Mesiáša.
Bratia a sestry v Pánovi!
My sme iste počuli o Ježišovi veľa svedectiev a kázní, mnoho sme sme o Ňom sami čítali. Napriek tomu sa možno podobáme Jánovým učeníkom, ktorí síce idú za Ním, ale v duši majú stále veľa otázok a možno aj rôznych pochybností. Pán Ježiš sa preto aj nás pýta ako adepta Jeho školy: „Čo hľadáte?.“
Iste by nás ďaleko viedli rozličné odpovede ľudí, ktorí nasledujú Ježiša. Viera každého je na začiatku podobní slabučkej rastlinke. Je zraniteľná, ako klíček, alebo mladý výhonok. Jánovi učeníci mali tiež iste veľa otázok, ale v danej chvíli sa zmohli iba na jednu jedinú: „Majstre, kde bývaš ?“.
Možno sa tak pýtali preto, aby mali ešte čas vrátiť sa. Možno chceli v tichu domu, skrytí pred zrakmi ľudí, položiť Ježišovi mnoho ďalších vážnych a dôležitých otázok, ktoré súvisia s vedomím, že On od Boha prišiel a k Bohu ide. Ich otázka je preto skutočne veľmi jednoduchá a typicky ľudská: „Kde bývaš?“. Kde býva ten, ktorý je Božím Baránkom a synom Božím? V prepychu, v bohatstve, alebo na nejakom zvláštnom mieste? Pán Ježiš odpovedal pozvaním do domu, o ktorom síce nič bližšie nevieme a nestal sa ani pamätným, uctievaním a pútnickým miestom. Bol zrejme skôr jednoduchým rybárskym obydlím, avšak bolo v ňom hlavne veľa lásky a priestoru na ďalšie rozhovory, otázky, učenie, vysvetľovanie a na prijatie dôležitých informácií, ktoré ich viedli k tomu, aby zostali s Ježišom, ich novým Učiteľom nielen v nasledujúce hodiny, ale po celý ich ďalší život.
Niekdajší Jánovi učeníci nielen sami zostali s Ježišom v Jeho dome a škole, ale priviedli k Nemu aj iných. Je samozrejmé, že to boli najskôr ich najbližší a príbuzní. Evanjelista spomína menovite Ondreja, ktorý pozval k Ježišovi svojho brata Šimona, ktorému povedal: „Našli sme Mesiáša, čo v preklade znamená Pomazaný, čiže Kristus“. Keď na druhý deň Ježiš našiel Filipa, aj Filip pozval a priviedol k Ježišovi svojho priateľa, možno dokonca príbuzného, Natanaela.
Bratia a sestry v Pánovi!
V týchto príkladoch z evanjelia máme aj my vidieť spôsob kresťanskej misie. Má začínať medzi bratmi, v rodine, alebo medzi priateľmi a známymi, ktorí nás poznajú a ktorých poznáme aj my. Až neskôr boli učeníci pripravení ísť aj k neznámym a cudzím ľuďom, prípadne národom. V tomto zmysle sa máme učiť konať podobne a nezabúdať osloviť a pozvať do Kristovej školy našich najbližších.
Už celé roky sa naša cirkev trápi a je poznačená frustráciu, pretože jej žiaci i „majstri“ sa viac riadia príkladom vzatým z rôznych rozprávaní, alebo filmov o tzv. svetových misionároch, ktorí kážu zástupom na štadiónoch, námestiach, na ktorých prichádza k masovému obráteniu ľudí ku Kristu na základe jednej tzv. bombovej kázne, alebo „megakázne“. Mnohí sú presvedčení, že to musí fungovať rovnako, alebo podobne aj u nás a v našom prostredí.
Osobná misia sa preto v našej cirkvi podceňuje, alebo obchádza, ale konajú sa misijné akcie na folklórnych slávnostiach, na námestiach, pri futbalových stretnutiach a národných akciách, najmä ak tam príde aj televízia. Výsledok po desaťročiach je nie že nulový, ale záporný. Na náhodných návštevníkoch to pôsobí alebo nevierohodne, alebo sú príslušníci iných cirkví, alebo kovaní ateisti a ďalší iba chvíľkoví diváci. Podobenstvo Ježišovo o štvorakej pôde akoby sa nebralo na vedomie. Je však zrejmé, čo sa stane, ak si nevšímame svedectvo evanjelistov. Mnohí túžia viac po mene slávnych a úspešných misionárov, ako po tichej a trpezlivej službe a vyučovaní v Pánovej škole.
Pán Ježiš sa však každého novo prichádzajúceho pýta: „Čo hľadáš?“. Vie, že s každým musí zostať v dlhšom, osobnom a láskavom rozhovore, aby spoznal, že potrebuje Toho, ktorý je Baránkom Božím a naším Spasiteľom.
Nie každý nasledovník sa musí stať úspešným svetovo známym apoštolom a misionárom, akým sa stal syn Jonášov Šimon, ale aj Ondrej. Ale každého z nás, ktorí k Nemu prichádzame a chceme zostať v jeho škole, chce zmeniť, dať nám nové meno a novú úlohu v Jeho cirkvi.
On je Skalou cirkvi, On je Pomazaný, ale chce aby sme sa aj my stali väčšou – či menšou skalou v stavbe Jeho cirkvi. Aby sme aj my boli prorokmi, kňazmi a kráľmi, keď prijímame Jeho Svätý Krst. Nie každý má v cirkvi rovnaké poverenie ako Peter, Ondrej, Filip, či Natanael a ďalší apoštolovia, ale jeho žiakmi a svedkami bezpochyby máme byť a zostať aj my, najmä medzi našimi najbližšími a známymi. Mnoho pre spásu ľudí urobíme, ak k Ježišovi privedieme našich manželských partnerov, naše deti, či niektorého z našich súrodencov a priateľov. Vtedy sa naša cirkev prestane zmenšovať a bude vnútorne rásť a silnieť. Preto každý z nás vyznávajme slovom i životom: „našli sme Mesiáša a Spasiteľa“. Toho, ktorý naveky býva v nebesiach a chce i nás všetkých priviesť do svojho nebeského domova. Amen
5. nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.