Nebojte sa! Boh aj zlé môže obrátiť na dobré.
Úvodný vzdych: Milostivý náš Pane, Tvoja láska nás prekvapuje a uchvacuje vždy znovu keď o nej počujeme z Písma svätého a svedčí o nej Tvoj Svätý Duch. Ty si ňou stvoril svet i nás a ľudské pokolenie neprestajne obohacuješ a požehnávaš láskou. Popraj aj v tejto chvíli vidieť Tvoj testament, Tvoj najvyšší príkaz, Tvoj dar z neba.
Popraj nám i nové obohatenie a vzrastanie v sile bratskej lásky. Popraj nám, aby sme Ťa vždy srdcom a ústami, ale aj celým naším životom. Napokon nás pripoj k zástupom všetkých vykúpených a zachránených v nebesiach. Amen
1 M 50, 15 – 21:
„Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám za všetko zlo, ktoré sme mu vykonali. (16) Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: (17) Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili. (18) Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami. (19) Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? (20) Vy ste, pravda zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. (21) Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Možno ste si všimli, že slovenská televízia po desaťročiach zaradila opäť do svojho vysielania televízny seriál o Móricovi Beňovskom, rodákovi z neďalekého Vrbového. Tohoto známeho dobrodruha, ktorý sa stal „kráľom Madagaskaru“, hlavného hrdinu podľa televízneho spracovania neprestajne zrádzal jeho priateľ z mladosti menom Omachel, ale Beňovský mu vždy znova a znova odpúšťal a prejavoval mu svoju dôveru a priateľstvo.
Tento ich vzťah, hoci v ňom bola z Beňovského strany skutočná veľkodušnosť, postupne začal divákov unavovať, keďže po mnohých takýchto epizódach pôsobil akosi nevierohodne. Dokonca začal byť zo strany divákovi terčom posmechu. Neviem, akú sledovanosť má seriál dnes, ale obávam sa, že to neustále obnovovanie dôvery a priateľstva bude pôsobiť ešte nedôveryhodnejšie, keďže žijeme v čase, keď odpustenie previnenia blížnym sa „nenosí“ a rozdelenie ľudí v našej spoločnosti je veľmi hlboké. Preto aj „božská trpezlivosť“ Mórica Beňovského v televíznom seriály bola chápaná ako slabosť, ba až naivita. Jednoducho Omachel vždy nanovo zrádzal a Beňovský vždy odpúšťal.
V živote to býva trochu zložitejšie. Zrady a všelijakých podlostí bolo medzi ľuďmi vždy dosť z oboch strán, ale veľkodušnosti oveľa menej. V skutočnosti „Božskú trpezlivosť“ prejavuje skutočne iba Pán Boh a azda preto mnohí o nej pochybujú.
Dnešné prečítané evanjelium nám však pripomenulo, že my kresťania napriek všetkým ľudským zlyhaniam máme byť „svetlom sveta a soľou zeme“, totiž, máme sa snažiť byť iní ako prirodzený človek a hriešnik. Pán Ježiš nám hovorí: „Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec“. ( L 6, 35-36)
Bratia a sestry v Pánu!
Ak by v televíznom spracovaní života Mórica Beňovského nešlo len o fikciu scenáristovho spracovania, bol by by iste príkladným kresťanom. Nemôžeme si však byť istý, že to naozaj tak bolo.
Preto nám dnes Písmo sväté kladie pred oči iný príbeh a inú postavu a osobu, ktorú nám veľmi živo a plasticky predstavuje ako príklad pravej a nefalšovanej veľkodušnosti a odpúšťajúcej lásky. Lásky, ktorá pramení z viery a z poslušnosti k Pánu Bohu. Je ním biblický Jozef, ktorý je pre nás predobrazom samotného nášho Pána Ježiša Krista.
Už v predchádzajúcej 44. kapitole prvej knihy Mojžišovej čítame jedinečné rozprávanie o stretnutí synov starozmluvného Jákoba. O stretnutí, ktoré sa odohralo potom, ako sa starší bratia previnili proti najmladšiemu Jozefovi a predali ho z nenávisti za otroka do Egypta, kde sa však stal s Božou pomocou vysoko postaveným úradníkom. Ostatní synovia tvrdili, že Jozefa roztrhala divá zver. Jozef sa im neskôr mohol ľahko pomstiť svojím bratom a odplatiť im rovnakou mincou. Bratia Jozefa po rokoch už nepoznali a keď prišli do Egypta opätovne nakupovať obilie, vtedy Jozef vyskúšal ich srdce a myslenie. Zadržal najmladšieho brata Benjamina ako údajného zlodeja a nechcel mu dovoliť vrátiť sa k otcovi, ktorému bol v starobe najväčším potešením.
V tejto dramatickej chvíli sa najstarší brat Júda ponúkol, že je ochotný obetovať sa za Benjamina a chcel zostať slúžiť ako otrok tomu neznámemu pánovi, len aby sa Benjamin mohol vrátiť domov. Pretože otec synov vyprevádzal na cestu za chlebom slovami: „Ak mi vezmete aj tohoto a stihne ho nehoda, v nešťastí znesiete moje šediny do záhrobia“. Keď Jozef videl zmenu správania svojich bratov, bol dojatý, vypukol v plač a so slzami povedal bratom: „Ja som váš brat Jozef, ktorého ste predali do Egypta. Či ešte žije môj otec?“
Táto skúška lásky bratov bola úvodom k plnému odpusteniu a k zmiereniu a tak aj k novému životu v porozumení i v hmotnom blahobyte celej rodiny na dvore egyptského faraóna. Písmo sväté nám však ukazuje, že táto veľkodušnosť Jozefova pramenila z viery a poslušnosti Jozefa voči Pánu Bohu. Takú vieru sa snažil Jákob vštepovať a odovzdávať do sŕdc svojmu potomstvu, svojím synom.
Po smrti otca sa však v srdciach bratov ozvala pochybnosť o plnom a skutočnom odpustení ich previnenia zo strany Jozefa. Uvedomovali si, že ich previnenie bolo veľké, keďže sa z ich slobodného brata stal otrok. Preto počujeme, ako sa v ich mysliach ozvala nedôvera k Jozefovmu sľubu: „Možno, že Jozef bude teraz- po smrti otca – nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám za všetko zlo, ktoré sme mu vykonali“.
Milí bratia a sestry!
Na tomto mieste si uvedomujeme, že toto je vskutku typicky „ľudský“ postoj a zmýšľanie. Totiž, oná pochybnosť človeka, keď s nedôverou reaguje na prejav lásky, veľkodušnosti a milosrdenstva nielen zo strany človeka, ale aj zo strany Pána Boha voči nám, hriešnym ľuďom. Božia láska, milosrdenstvo a odpustenie je dokonalé a úplné v dare a v diele Pána Ježiša, ale človek sa bojí v túto Božiu lásku naplno uveriť.
Dôvod je ten, že Pána Boha súdime podľa seba. Zo strany človeka je priam nemožné úplné odpustenie vín a hriechov, pretože takou sa stala a je ľudská prirodzenosť po páde do hriechu. Dokonale prejaviť lásku, dokonale odpúšťať, ako Pán Ježiš povedal: „až do sedemdesiat krát sedem raz“ my nedokážeme.
Preto mnohí neveria ani v dokonalé odpustenie svätého Pána Boha nám, ani Jeho milosti darovanej nám v diele Pána Ježiša, v Jeho kríži a obeti za nás. A predsa práve toto je zvesť evanjelia. Zvesť o tom, že náš nebeský Otec nám odpúšťa pre zásluhy svojho Syna naše hriechy vždy znovu. Najväčším hriechom človeka sa tak stáva nevera v Božiu milosť a v lásku Kristovu k hriešnemu svetu a k nám.
Preto sa nám zdá neprijateľné a nesmierne ťažké bremeno konať tak, ako žiada Pán Ježiš a ako voči nám koná náš Otec. Preto je v srdci človeka pochybnosť, či sa naozaj môžeme stať synmi a dcérami nášho nebeského Otca a či sa oplatí snažiť sa konať v našom živote podobne, ako koná náš nebeský Otec, ktorý „je dobrotivý aj k nevďačným a zlým“.
Bratia a sestry!
Nedivíme sa preto ani Jozefovým bratom, že sa chceli „poistiť“, či zaistiť pre budúcnosť, keď už ich otec nebol medzi nimi a nemohol osobne zasiahnuť do ich vzťahov, ak by, napríklad, sláva a moc ich brata zmenila jeho šľachetnosť a jeho slovo a sľuby. Preto sa odvolávajú na otcovu vôľu a na Božiu autoritu v službe ktorej Jákob stál a v ktorej chceli stáť aj oni.
Písmo svedčí, že „Jozef plakal, keď mu to hovorili“. Tam, kde je pravá pokánie a pravá láska, tam sú aj slzy pokánia. Jozef sa „nerobil Bohom“ ale uplatňoval Jeho lásku, žil z nej a v nej. Preto bol pripravený a ochotný konať tak, ako spoznal Božiu milosť vo svojom živote.
Ani on nebol vždy dokonalý v láske a nevyhol sa nesprávnemu konaniu, keď v mladosti využíval postavenie otcovho miláčika a žaloval na svojich bratov. Teraz so slzami hovorí: „Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž aby mnohých ľudí zachoval nažive“.
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
To je skutočný a trvalá zámer nášho nebeského Otca. Predovšetkým nás chce nás zbaviť strachu zo svojej prítomnosti i strachu z večného trestu. Preto nám odpúšťa naše hriechy, robí z nás synov a dcéry a tak aj dedičov svojho kráľovstva a už dnes koná tak, ako hovorí a svedčí aj Jozef svojím bratom. Pán Boh predovšetkým mnohé zlo dokáže obrátiť a zmeniť na dobro a požehnanie, aby bolo už dnes, v našej časnosti zjavné: že chce zachovať život mnohých ľudí. Chce zachovať pokoj a vzájomné spolužitie medzi nami v rodinách i vo všetkých vzťahoch ktoré tvoríme.
My sa často bojíme, ba až desíme ľudskej nelásky a neochoty k zmiereniu a odpusteniu. Ale aj do našich vzťahov chce prehovoriť Pán Ježiš svojím slovom: „Nebojte sa!“ a uisťuje nás sľubom: „Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali“. Preto dáva zvestovať zmierenie medzi nebom a zemou, dáva zvestovať pokoj ľuďom vôle vždy nanovo.
V tomto ohľade je teda Jozef skutočne predobrazom samotného Spasiteľa sveta, Ježiša Krista. Jozef sa „nehrá na Pána Boha“, ale pripomína bratom vernosť Božiemu milosrdenstvu, ktoré prijal. Tým spôsobom dokazuje aj svoj zámer pomáhať svojím bratom a ich rodinám, nie brať, alebo robiť z nich otrokov. Opakovane hovorí: „Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti“. Jozefovým zámerom preto nebola snaha zneužiť moc a urobiť z bratov a ich detí otrokov, ale pomáhať im žiť dôstojne a v pokoji.
Bratia a sestry!
Pán Ježiš nám hovorí prorockým slovom: „Hľadajte pokoj a snažte sa za ním“ a na inom mieste: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané“.
Preto má právo pripomínať nám vôľu nebeského Otca a Jeho príklad, aby sme ho nasledovali. Aj dnes je dôležité mať vieru v milosť nášho Otca, ktorú dokázal v Synovi.
Táto sila dôvery je inšpiráciou k tomu, aby sme sa aj my snažili dokázať, že sme Božie deti a Boží služobníci a aby sme našu vieru dokazovali ochotne v celom našom živote. Pripomína nám to príklad apoštolov i našich otcov vo viere. „Nebáť sa“ – ale veriť Pánu Bohu a „nekradnúť“ – čiže žiť podľa Božej vôle, je dôležitý odkaz aj do našej prítomnosti.
Preto nech svieti aj „svetlo nášho života pred ľuďmi tak, aby videli naše dobré skutky a velebili tak nášho Otca nebeského“. Amen
4. nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.