„Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne. A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu. No zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ Mt 21, 1–9
„Pán prichádza“ – to je heslom prvej adventnej nedele, nového cirkevného roku. Advent znamená príchod, teda príchod Pána do ľudského tela, Jeho príchod na svet, Jeho príchod k nám. A tento príchod bol oddáva zasľúbený. Už v raji zasľúbil Boh, že príde čas – a semeno ženy rozdrtí hlavu hadovi (porov. Roháčkov preklad 1M 3, 15) i skrze proroka Izaiáša rozkázal rozhlásiť od jednej končiny zeme k druhej: „Povedzte dcére Sion: Ajhľa, prichádza tvoje spasenie, Jeho odmena je s Ním a Jeho odplata je pred Ním.“ (Iz 62, 11) A skrze Zachariáša rovnako tak prebúdza svoj ľud k plesaniu, volajúc: „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.“ (Zach 9, 9) Tento radostný hlas jasne zaznel dávno pred mnohými storočiami pred príchodom zasľúbeného Mesiáša, keď ešte „tma kryje zem a temnota národy“ (Iz 60, 2). No tento hlas dnes opäť zaznieva v celej kresťanskej cirkvi na znamenie toho, že Pán Ježiš chce opäť prísť do svojej cirkvi, do sŕdc svojich veriacich, ktorí Ho s radosťou čakajú a srdečne túžia po Ňom, aby tak ako niekedy v Jeruzaleme tak aj teraz v duchu prišiel k nám a učinil si príbytok v nás. Toto je význam tichého svätého času adventu, ktorého sme sa opäť z Božej milosti dožili. Toto je to radostné adventné posolstvo, ktoré sa i nám i celej cirkvi dnes zvestuje: „Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe!“ Áno k tebe, svojej cirkvi, ktorú vykúpil svojou nevinnou a predrahou krvou, ktorú si zhromažďuje svojim slovom a velebnými sviatosťami. K nám všetkým zaznieva ten hlas milosti: Pán prichádza, náš Kráľ ide k nám. Preto i my sa máme pripravovať k slušnému uvítaniu a Jeho prijatiu.
A akože Ho máme privítať a prijať?
Náš text nám hovorí o vjazde Pána do Jeruzalema. Ako prišiel do Betfagé k Olivovej hore, poslal svojich dvoch učeníkov do mesta, aby Mu priviedli oslicu a osliatko, na ktorom by podľa dávneho predzvestovanom proroctvu – aby sa naplnilo Písmo – vstúpil ako tichý Kráľ, ako ozajstný Knieža pokoja do toho slávneho mesta, v ktorom sa pyšne skvel mocný hrad Sion a k nebu sa vznášal veľkolepý Hospodinov chrám. Stalo sa to krátko po tom ako vzkriesil z mŕtvych Lazára v Betánii a týmto Božím skutkom svojej všemohúcnosti veľký zástup priviedol k tomu, že uverili v Neho a vyšli Mu oproti, aby stlali pred Ním svoje rúcha a hádzali ratolesti na cestu volajúc: „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ Takto Izraelský ľud, synovia vyvoleného národa, vítal Pána. A ako Ho uvítame my, ľud Jeho pastvy, synovia a dcéry Novej zmluvy, keď k nám dnes opäť prichádza ako Kráľ slávy, pravý Vodca viery a Boh nášho spasenia?
Sion, hľa tvoj Kráľ ide k tebe! Vítaj Ho úprimným veriacim srdcom. Nie ako Jeruzalem spýtajúc sa: „A kto je tento?“ (Mt 21, 10), ale radšej ako Marta vyznajúc: „Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.“ (J 11, 27). Len keď takouto úprimnou vierou budú naplnené naše srdcia, len keď z takéhoto presvedčenia budeme svedčiť o tom, že tento Pán Ježiš Kristus je pravý Boh, jediný Pomocník a náš Vykupiteľ, len keď všetky naše útroby budú preniknuté tým vedomím, že On je Ten Kráľ Sionský, ktorý prišiel založiť svoje kráľovstvo, to kráľovstvo pokoja a milosti; len vtedy sa v pravde rozviaže náš jazyk, aby sme mohli zvolať slovami Žalmu 24, 9: „brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy!“ Len vtedy sa vskutku otvoria naše pery, aby sme Jemu mohli vyznávať česť a nekonečnú slávu volajúc: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Kto nie je v takejto viere ponorený, ten nemôže slušne vítať prichádzajúceho Pána; a tým menej Ho nemôže prijať, aby navždy zostával v jeho srdci. Naši predkovia, naši otcovia, ako vrúcne vítali Pána, ako radostne Ho prijímali do svojich sŕdc! Svedčia o tom prekrásne duchovné piesne, ktoré nám zostavili a z ktorých i my často v tento tichý, svätý adventný čas spievame:
„Vitaj, môj Pane, z neba,
s túžbou čakám na Teba,
príď aj ku mne, vzácny Hosť,
môjmu srdcu na radosť.
Vstúp do neho ako Kráľ,
by som sa Ti chrámom stal,
priprav ho a očisti,
nech je príbytkom čistým.“ (ESP 10, 3, 4)
„Prišiel Kristus Pán, aby v nás mal svätý chrám,
chrám Ducha, lásky a svätosti, detinskej vrúcnosti;
Pane, zbav nás hriechov, neprávosti veď k dokonalosti.
Kristus prišiel k nám, aby nás vykúpil sám.
Vykupiteľ, náš dobrý Radca a do nebies Vodca.
V pravej slobode nás, Pane, zmocňuj, vernosťou obdaruj.“ (ESP 31, 5, 6)
Áno tak spievame, ale či nespievame len ústami a jazykom, ale tak ako má byť – srdcom a pravdou? Aby sa pri nás skutkom tak naplnilo, ako v tom nábožnom speve predkladáme svojmu Spasiteľovi; a On, Ten Pán slávy, Ten Kráľ Sionský skutočne vstúpil do nášho srdca! Ten kto s čistým svedomím nemôže vyznať o sebe s apoštolom Pavlom: „som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.“ (1K 2, 2); ten kto s vnútornou radosťou nemôže tak plesať: „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ (G2, 20) ten nadarmo bude ústami vítať Spasiteľa, darmo bude hovoriť: Pane, Pane! Takýmto vyzná Pán pri svojom poslednom príchode: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“ (Mt 7, 23)
Tak príď, Pane, príď zasa,
jaks‘ prišiel v onen slávy čas;
i zahlaď skutky satanáša
vypočuj ľudu svojho hlas!
Príď, Pane, zasvieť svetlom jasným
do veku toho temnosti:
i rozptýľ blud svojim slovom vzácnym
a dochovaj nás k večnosti!
Pokoj Vám!!