Prijď, Kriste!
V svoj Sion vojdi, vojdi v domy naše
i v naše srdcia, – hosťom stálym buď! –
Jak práhne zem, juž zážeh slnka kmáše,
tak práhne verná ľudu tvojho hruď
a v túžbach vrúcich čakajúc ťa prosí:
Ó, nebesá, ó, dajte, dajte rosy!
Prijď, Kriste kráľu s svojim kráľovstvom
a daj milosť, život spásu v ňom!
Prijď, Kriste!
Ach, v svete tma – a ty si svetlo jasné;
ach, v svete smútky – ty si tešiteľ;
ach, v svete nemoc – lekárstvo ty isté;
ach, v svete hriech – tys verný Spasiteľ;
ach, v svete boj – tys pravá moc a sila;
ach, v svete spupnosť: pokora ty milá;
ach v svete zášť: tys láska, dobrota;
ach, v svete smrť: tys knieža života!
Prijď, Kriste!
Hej, v svete tma, tma noci nebezpečnej,
tma desná bludu, pochýb, hriešnosti –
Ó, Kriste, jasné svetlo pravdy večnej
a jasné slnko spravedlivosti,
prijď Kriste, k nám a rozožeň tmy clivé
a svieť nám svetlom svojim milostive,
a v svetle chodiť daj nám z milosti
po cestách spásy k svetlu večnosti!
Prijď, Kriste!
Tys blízky tým, čo v pravde vzývajú ťa –
Buď blízky nám, buď stály vzácny hosť!
Hľa, srdcia naše veľkým smútkom smúťa –
ó, Tešiteľu poteš, rozradosť!
Hľa, telo, duša naša chorie, vädne –
lekáru náš, ó, zahoj rany zradné
a zahojené zahaľ z milosti
do rúcha svojej spravedlnosi!
Prijď, Kriste!
Hľa, sveta zášť sa na nás zlobne valí
a satan neprestáva napádať –
my slabí; sotva boj sme započali:
zbroj klesá – nutno nám sa boja vzdať. –
Prijď, Kriste, Réku, buď nám hradom pevným,
sám bojuj za nás proti vrahom hnevným!
Zkruš spupnosť, pýchu, v pokoru ju zmeň;
smrť zahlaď, rozsvieť večnožitia deň!