Bdejme a buďme triezvi.
Noc pominula – deň je tu:
tichunké ráno adventu.
Ô, Pane, ráč nás slovom vodiť
a uč jak patrí, za dňa chodiť-
nie v staraní sa o telo-
-dosť ono v hriechu hovelo-
lež v rúchu novom, strojnom, čiste,
v tom Tvojom rúchu, Pane Kriste! Amen (M.R.)
1 Tes 5, 1 – 11:
„Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, (2) lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak, ako zlodej v noci. (3) Keď si budú povrávať: Je pokoj a bezpečnosť, vtedy znenazdania prikvačí ich záhuba ako bolesti ženu tehotnú a neutečú. (4) Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. (5) Veď vy všetci ste synovia svetla a synovia dňa. Nepatríme noci ani tme. (6) Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi. (7) Lebo tí, čo spia, v noci spia, a opilci sa v noci opíjajú. (8) Ale my, ako synovia dňa, buďme triezvi oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spasenie. (9) Lebo nás neurčil Boh na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánu Ježiši Kristu,(10) ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme a či spíme. (11) Preto potešujte sa vospolok a povzbudzujte sa navzájom, ako aj robíte“ . Amen
Milé sestry a bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Na budúci rok sa budú konať zimné olympijské hry v Miláne a v jeho okolí. Povieme si, dobre, ale ako to súvisí s nami, obyčajnými ľuďmi? Veď olympijské hry sú slávnosť športu a mladosti. Keď sa hry začnú, budú o nich písať všetky noviny a masmédiá budú plné reportáží o ich priebehu. Kto by už dnes myslel na olympiádu? Pravda, tých ktorých sa olympiáda týka, musia na ňu myslieť podstatne skôr, ako sa samotná slávnosť športu začne. Sú to nielen športovci a ich realizačné tímy, ktorí musia naplniť svoje tréningové plány a úlohy, lebo inak by neobstáli. Sú to však aj mnohí ľudia, ktorí stoja v pozadí príprav olympiády. Usporiadatelia a všetci, ktorí pripravujú športoviská, tí ktorí chystajú úvodný a záverečný ceremoniál, ktorí budú zabezpečovať dopravu, služby a všetok potrebný servis. Množstvo ľudí musí na olympiádu myslieť oveľa skôr, ako sa oficiálne začne. Ak by sa intenzívne a aktívne nepripravovali, bola by potom skôr fiaskom a nie slávnosťou.
Ako kresťania tomuto príkladu dobre rozumieme. Vstupujeme do nového cirkevného roku a nového adventu. Pre väčšinu ľudí znamená advent najmä prípravu na krásne vianočné sviatky. Adventná doba je časom radostného vzrušenia a časom príprav všetkých a tak aj nás veriacich kresťanov. Jedná sa nielen o prípravu našich domov a príbytkov, ale aj o príbytky našich sŕdc na výnimočnú slávnosť, na oslavu príchodu Krista Pána na svet. Nechceme zanedbať prípravu v žiadnom ohľade, ak skutočne chceme mať účasť na Božej ponuke „času radosti, veselosti“ a pokoja. Aj v duchovnom živote platí pravda zložiek chrániacich bezpečnosť a majetok občanov: „Kto je pripravený, nie je ohrozený“! Taká je aj naša skúsenosť, ktorú si nesieme z generácie na generáciu: Aký advent, také Vianoce.
Pre nás kresťanov je však adventná príprava na Vianoce predsa len iná ako ju vidíme zdanlivo všade okolo nás. Našu prípravu chápeme totiž súčasne aj ako súčasť prípravy nielen na „príchod Ježiška“, totiž možnosti prejaviť lásku a pozornosť blízkym a blížnym. Pre nás, veriacich v Ježiša ako Pána, je to zároveň súčasť prípravy na Jeho druhý príchod do tohto sveta. V advente preto myslíme aj na ten skutočne veľký deň „D“, keď Pán príde v moci a sláve ako Sudca živých i mŕtvych.
O tomto dni písal apoštol Pavel nielen kresťanom v Tesalonikách, ale všetkým. Preto je dôležité všimnúť si, aká má byť naša adventná príprava ako veriacich. Má pripomínať prípravu tých, ktorí sa chystajú na spomínaný sviatok športu a mladosti. Má byť poctivá, dostatočná, intenzívna a zodpovedná, tým viac, že my nepoznáme „dňa ani hodiny“, kedy príde Pán. Napriek tomu vážne berieme Pavlovo upozornenie: „Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci“. To znamená, že Pán príde nečakane, znenazdania a prekvapujúco. Pre všetkých ľudí bude Jeho príchod prekvapením. Pre jedných však bude prekvapením nemilým a neradostným, pre veriacich ale môže a má byť prekvapením milým, vzácnym a veľmi radostným.
Apoštol prináša tiež výstižné prirovnanie príchodu Pánovho dňa k ženy „pracujúcej“ k pôrodu. Radostná udalosť príchodu jej dieťaťa na svet je udalosť radostná a plná nádejí, aj keď príchod nového života je spojený s pôrodnými bolesťami. Narodenie dieťaťa je radosťou, ale deje sa cez slzy. Nechýba ani jedno, ani druhé. Avšak tam, kde je dieťa počaté z lásky a kde je z láskou aj prijímané prichádza čas radosti. Ako Pán Ježiš povedal: „Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet“. (J 16, 21)
Oba tieto príklady zo života nás chcú priviesť k vernosti a zodpovednosti. „Preto bdejme a buďme triezvi“. Svetlo viery, ktoré už skôr zažiarilo v našich srdciach má svietiť jasne, tíško a vytrvalo. K tomu nestačí zapáliť adventné sviečky a svetielka. Využime všetky príležitosti a možnosti duchovného bdenia, na čas modlitieb a možnosti počúvať a prijímať svetlo slova Božieho.
Možno sa nám zdá, že napomenutie k „triezvosti“ je pre väčšinu kresťanov nadbytočné. Ak by išlo len o alkoholické opojenie, dúfame, že je to tak u prevažnej väčšiny kresťanov naozaj tak. Avšak to, čím sú dnes mnohí ľudia „opojení“, je najmä túžba po mamone, túžba po moci a po iných podobných božstvách tohto sveta. Jestvuje aj nebezpečné „opojenie“ a uspokojenie samým sebou, svojou zbožnosťou, svojimi „kvalitami“ a samospravodlivosťou. Mnohí si myslia, že milosť Božiu v Pánovi Ježišovi vlastne nepotrebujú, preto Ho ani nečakajú.
To, čo v skutočnosti potrebujeme všetci ako „rosu zhora“ je teda správne duchovné videnie a poznanie nášho srdca. Preto naša prejavená túžba a čakanie na Pána, Darcu milosti je taká dôležitá. Podobne, ako športovci – naši hokejisti sa na svoj sviatok chystajú a tešia sa nové reprezentačné dresy, pod ktoré si obliekajú chrániče, my kresťania si máme „obliecť pancier viery a lásky“.
Nanovo sa preto zamyslime nad hodnotou Pánovho vtelenia a Jeho príchodu na svet. Potrebujeme posilnenie a povzbudenie vo viere, keďže z viery vyrastá láska k našim blízkym, ale aj schopnosť humanity a tolerancie k blížnym. Živá viera je činná v láske. Z nej sa rodí a rastie i súcit so všetkými trpiacimi. Popri modlitbách za trpiacich chorobami, nedostatkom či samotou, myslime zvlášť aj na konkrétnu pomoc blížnym, ktorí sú navštívení súčasným vojnovým besnením. Nezmyselné a neľudské vojenské vraždenie neutícha žiaľ, ani v advente, ani cez Vianoce. Neutíchne zrejme ani cez olympiádu, hoci v starom Grécku bývalo zvykom počas olympiád odložiť zbrane. Naša túžba po pokoji plynie z viery v príchod Pána, z ktorej sa rodí aj naša „nádej na spasenie“. Je založená na poznaní moci a milosti prichádzajúceho Pána, z ktorej vyrastá aj blahoslavená nádej na večný život s Ním. Veď „Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spásu v našom Pánovi Ježišovi Kristovi“.
Prvý príchod Pána sa udial síce v ponížení, keďže prišiel v ľudskom tele a potom pretrpel kríž. Pán Ježiš „umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili“. Jeho víťazstvo nad hriechom a smrťou a dar spásy je preto skutočným a pevným základom našej radosti. V advente, na Vianoce a v celom našom živote. Preto, ako hovorí apoštol Pavel: „Potešujte sa vospolok a povzbudzujte sa navzájom, ako aj robíte“. Amen
- adventná nedeľa – MyS – Ľubomír Batka st.