Príď, Pane Ježiši (4) – do našich miest a dedín
(Maranatha – adventné roráty)
(Čítaný text) Iz 40, 1-5:
„Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš; (2) Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že skončila jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy. (3) Čuj, ktosi volá: Na púšti pripravujte cestu Hospodinu, na stepi urovnávajte hradskú nášmu Bohu! (4) Nech sa zdvihne každé údolie a nech sa zníži každý kopec. Všetko nerovné nech je rovinou a hrboľaté kraje rovným údolím; (5) lebo zjaví sa sláva Hospodinova a každé telo to naraz uzrie; lebo ústa Hospodinove prehovorili.“ Amen
(Kázňový text)Mt 9, 35-38:
„Potom chodil Ježiš po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby. (36) Keď uzrel zástupy, bolo mu ich ľúto, že boli utýrané a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. (37) Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, (38) preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu“. Amen
Mt 10, 7:
„Choďte a kážte: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské“. Amen
„Príď, Pane Ježiši“ – chceme prosiť aj v túto rannú adventnú chvíľu. Samozrejme, smieme opäť a znovu prosiť o to, aby Pán Ježiš prišiel k nám, do našich sŕdc, do našich rodín, do nášho cirkevného zboru. Ale inšpirovaní a oslovení slovami Písma svätého chceme osobitne prosiť Pána, aby prišiel aj do našich miest a dedín. V nich žijú ľudia, ktorých poznáme, ale aj mnohí takí, ktorých nepoznáme. Ani nevieme, či sú veriaci a ak, do akej cirkvi patria, akého sú vierovyznania, prípadne vnútorného zamerania.
Pozeráme do okien domov a v niektorých vidíme adventnú výzdobu a svetielka, ale v mnohých je tma. Možno je tma aj v dušiach a v srdciach ľudí. „Varí a pečie celé Slovensko“ – opakujú „do nemoty“ moderátori známych relácií, ale nie sme si zďaleka istí, že je to tak naozaj.
Tak je to aj s duchovnou prípravou na Vianoce a s celým týmto adventným časom. Tie slová opakujú dookola mnohí. Opisujú a spomínajú: „adventnú a vianočnú výzdobu“, „vianočné“ trhy, vianočnú atmosféru, vianočnú radosť atp., ale pôvodcu tejto radosti, príchod Toho, ktorého všetci môžeme očakávať a sláviť Jeho vtelenie a narodenie, na Toho myslí a spomenie len málokto. V mnohých slovách o prípravách na vianočné sviatky cítiť skôr priam kŕčovitú opatrnosť, aby sa ani slovíčkom nespomenulo meno Ježiša, ako Pána a Spasiteľa. Len aby niekto nepoukázal na dôvod a pôvod všetkého toho ruchu a predsviatočného zhonu!
Sem-tam sa nejaký odborník uráči spomenúť, že naši predkovia sa zaoberali v predvianočnom čase predstavami o nadprirodzených bytostiach, že poznali akýsi náboženský základ Vianoc, ale vysloviť meno Ježiš Kristus nedokážu. Mnohí sa tvária, že Spasiteľa nepotrebujú a sú aj takí, ktorí slovo Spasiteľ ani len nepočuli. A ak, tak mu nerozumejú.
Pán Ježiš, ktorý prišiel v plnosti času na tento svet pri svojom narodení „nenašiel miesta v ubytovni“. Ale nenašiel ho ani v srdciach ľudí. Evanjelista Matúš o tom vydáva jasné svedectvo: „Potom chodil Ježiš po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby. Keď uzrel zástupy, bolo mu ich ľúto, že boli utýrané a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera“. Pán Ježiš napriek tomu prišiel a potom prichádzal do všetkých izraelských mestečiek a dedín. Všade však nachádzal ten istý obraz: ľudí utýraných a bezmocných, ako ovce, ktoré nemajú pastiera.
Keď sa pozornejšie pozrieme okolo seba, vidíme vlastne podobný obraz. Vidíme mnoho nemocných i bezmocných ľudí. Vidíme množsto osamelých mužov, žien i detí. Vidíme veľa uponáhľaných ľudí, ktorí síce majú rýchle autá, ale aj tak ani zďaleka nestíhajú urobiť všetko, čo sa od nich očakáva v práci, v podnikaní, v riešení rozličných problémov. Havárie áut, autobusov, vlakov menia v okamihu radosť a nádej na bolesť a smútok. Konsolidačné balíčky pre jedných a nenásytné nepoctivé hromadenie iných spôsobujú frustráciu a bezmocnosť, i prejavy hnevu u iných.
Všade cítime túžbu po pokoji, spravodlivosti, porozumení, priateľstve a vzájomnej pomoci, ale takých hodnôt a prejavov je málo. Deti čakajú na svojich otcov, aby sa s nimi hrali, na mamy, aby sa k nim pritúlili, ale lásky a porozumenia je aj v rodinách málo. Niečo sa síce všade chystá, všelijakých krabíc pribúda, ale nie je vôbec isté, či obsah poteší a vynahradí celoročný deficit láskavých slov a dotykov. Niet času…
Cirkev a jej služobníci majú náročné úlohu preniknúť do tohto virvaru sveta prinášať jednak upozornenie na pravé a skutočné hodnoty života a potom svedectvo o tom, kto je ich Darcom a nositeľom. To, čo Ježiš konal, to chce konať stále. Žatvy je mnoho a pracovníkov málo. Prísť do každého domu a ku každému človeku znamená mať k dispozícii mnoho rúk a nôh, mnoho úst a odvážnych sŕdc, ktoré dokážu ľuďom v našich mestách a dedinách pripomenúť: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské. Priblížil sa Pán a Kráľ tohto kráľovstva v dobrom Pastierovi Ježišovi Kristovi. Prosme Pána žatvy, aby našiel a použil aj nás ako nositeľov dobrej zvesti i ako tých, čo aspoň niečo málo radosti poskytnúť dokážu.
Keďže mnohí prosiť nevedia, mnohí sa prosiť boja a mnohí o Jeho láske a moci pochybujú, chceme to urobíť aj za nich a pre nich. „Príď, Pane Ježiši“ – aj do našich miest a dedín, ako si prichádzal do tých izraelských, ale aj do tých ďalších pohanských v Samárii, v Týre, Sidone a Kanaáne. Príď ako dobrý Pastier a popraj, aby bolo čím menej utýraných, bezmocných, smutných a plačúcich, menej ľudí bez pravej radosti a nádeje. Maranatha! Príď, Pane Ježiši! Amen
Adventné roráty – Maranatha! (4)
Ľubomír Batka st.