Túžbou človeka je obklopiť sa novými vecami. Starého sa zbavíme a získame nové. Pisateľ Ján sa v záverečnej knihe Biblie predstavuje nasledovne: „Ja, Ján, váš brat a účastník súženia.“ Ján trpí vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Trpí so svojimi bratmi a sestrami v Kristovi, lebo títo sú pre svoju vieru v Pána Ježiša utláčaní, prenasledovaní a usmrcovaní. Ján ohlasuje nový svet, v ňom nový život, ktorý je Božím dielom – úplne bez nášho pričinenia, ale pre naše dobro. Nový, lepší svet nemôže vzniknúť úsilím starého – hriešneho – človeka. Je to Boh, ktorý urobí všetko nanovo. Ako to bolo na začiatku stvorenia, tak to bude aj na konci: Božia vôľa, Božie slovo, Božie konanie sú pôvodom všetkého, čo jestvuje a základom našej nádeje. Preto Ján o posledných veciach nepíše vo forme výzvy, ako by splnenie nádeje záviselo od nášho pričinenia. Ján píše ako prorok – v moci, ktorá mu je daná od Boha, v dôvere v Božie spásonosné konanie. O tom, čo opisuje, hovorí v obrazoch. Tie pochádzajú z viery Božieho ľudu, z jeho skúseností a nádejí. Znázorňujú, že je to Boh, kto má všetku iniciatívu a že všetko, čo koná je v prospech – pre dobro ľudí. Vo svojom novom stvorení Pán Boh daruje život oslobodený od všetkého, čo je ohrozujúce, čo prináša utrpenie a smrť. Nový Jeruzalem je miestom, v ktorom bude Boh prebývať uprostred svojho ľudu a to so svojím pokojom, ktorému nebude konca. Pre toto spoločenstvo číreho šťastia a lásky je použitý krásny obraz láskyplného vzťahu ženícha a nevesty.
Čo môžeme očakávať? Nie je tento nový Boží svet ilúziou? Nie je život, ktorý v ňom Písmo opisuje iba nerealistickým snom? Kedy sa naplní to, čo predpovedá Ján? Veď jeho kniha Zjavenia je stará temer dve tisícročia. Alebo je možné, že nesplnenie, či – ako sa zdá – nespoľahlivosť splnenia Jánovej vízie je dôkazom, že ide o klam, o prázdny prísľub? Odpoveď nehľadáme v ľudskej múdrosti, domýšľavosti, fantázii, ale siahame po Božom zjavení, po Božom slove, v ktorom je nám aspoň niečo z tejto veľkej tajomnej témy naznačené… Kniha Zjavenie Jána nám opisuje koniec ľudských dejín, Boží súd a nové nebo a novú zem, večnosť s Bohom a Jeho Synom.
Keby sme nemali Pána Ježiša, ktorý svojou zvesťou a pôsobením zvíťazil nad utrpením a strachom, zotrel slzy a zlomil moc smrti vo svojom živote, nemali by sme Kristovo evanjelium, ktorým vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť (2.Timoteovi 1, 10). Keby sme sami vo viere nezažili, ako vplyvom Božieho slova a vypočutých modlitieb boli zotreté slzy, odpustené viny, uzdravené choroby, ako bolo darované potešenie a darovaná nová sila, obnovené spoločenstvo a zahnané hrôzy smrti – naša nádej by bola vskutku ničím! Máme však dostatok dôvodov a znamení nádeje, že Boh splní, čo sľúbil. Veď On, ktorý vládne, povedal: „Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé.“ Ak sa má všetko stať novým, musí sa zmeniť to základné, ktoré charakterizuje všetko doterajšie: vina a smrť. Tu je odpoveď na našu otázku: Čo očakávame na konci, čo veríme ako kresťania o konci?: „Hľa, všetko tvorím nové“. Na konci to teda nebude iba nejaký ďalší neistý Boží pokus niečo poopraviť, zreštaurovať, či zrenovovať. Naopak! Prostredníctvom Božieho stvoriteľského slova je všetko „od gruntu“ nové. Po poslednom súde je staré stvorenie, ktoré bolo poznačené smrťou a diablom, hriechom, hnevom a bolesťou – už iba minulosťou. Blažené večné spoločenstvo s Bohom smú zakúšať tí, ktorí sa dali osloviť, povolať a ospravedlniť Ježišom, i tí ktorí sú „oblečení“ do spravodlivosti a svätosti Ježiša Krista. Tí všetci sa v nebeskom Jeruzaleme ocitli v cieli svojho kresťanského putovania. Až by sa na tomto mieste žiadalo zopakovať známe slová apoštola Pavla:Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpilo, čo Boh pripravil pre tých, ktorí Ho milujú. Nejako podobne to vyjadruje aj svätý Augustín: Tam na konci, avšak bez konca, budeme žasnúť, žasnúť a milovať, milovať a chváliť.
Kniha Zjavenie Jána nám pripomína, že príde bilancia dejín ľudstva, aj hodnotenie života každého človeka. Bilancia, ktorú urobí Boh a ktorá je dôkazom Pánovej moci a vernosti. Na ceste, ktorá vedie cez túto zem a cez tento čas, žijeme ako kresťania z odpustenia a nádeje. Veríme, že je skúsenosťou mnohých z nás, že Božia stvoriteľská moc a vernosť pôsobí už dnes. Apoštol Pavel o tom píše v 2. Korintským 5, 17 – 18a takto: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. A to všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristovi.“ Ten, kto verí v Krista, je naveky spojený s Tým, ktorý urobí všetky veci nové. Nesmieme teda viac žiť a konať, akoby vina a smrť boli tým posledným, ako by boli meradlom a koncom všetkých vecí. Môžeme žiť v spojení s Kristom – a Kristovi – posilnení Jeho slovom v slobode Božích detí (por. Rímskym 8, 21). Tie berú Pánove zasľúbenia vážne a považujú ich za pravdivejšie ako to, čo počujeme a vidíme v tomto časnom svete plnom viny a smrti. Ako Božie deti smieme veriť dobrej budúcnosti, ktorú Pán pre nás pripravil.
Apoštol Peter píše: „Podľa Jeho zasľúbenia očakávame nové nebesá a novú zem… O tomto hovoril (Pavel) vo všetkých svojich listoch, v ktorých veciach ťažko rozumieť.“ (2Pt 3, 13, 16) Naše očakávanie príchodu nového sveta nie je jednoduchým výmyslom, falošným klamom alebo iba zbožným prianím. Ono sa opiera o Božie zasľúbenia, ktoré nám boli dané vo svedectvách mužov, ktorí hovorili cez Ducha svätého. Celé Písmo sväté vydáva svedectvo o druhom príchode Pána. Preto je našou povinnosťou veriť týmto svedectvám a neprekrúcať ich podľa svojho priania alebo špekulovania. Isté je, že svojim rozumom nepochopíme všetko, čo nám Písmo sväté o týchto veciach hovorí. Kto sa však veriacim srdcom blíži k Písmu svätému, ten si vždy nájde v ňom niečo, čo ho povzbudí a upevní v očakávaní Toho „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde . . .“ (Zj 1, 4). Skutočne veriaci nepodľahne zvádzaniu falošných učiteľov, ktorí prekrúcajú Písmo sväté a vysvetľujú podľa svojich fantastických vidín – predstáv, túžob a želaní. Aj tu platí Pánove napomenutie: „varujte sa falošných prorokov . . .!“ (Mt 7, 15)
Čo teda ostane? Čo bude? Čo nás čaká na samom konci, keď sa aj pri nás pominie stará zem trápenia, staré nebo našich predstáv a vidín a tiež aj more príboja a bolestí? Písmo sväté o tom hovorí zreteľne: otvorená náruč Božia, dobrotivá a láskavá. Pre toho, kto prijal toto posolstvo, strácajú smrť i bolesť svoj osteň a všetky mocnosti temnoty svoju silu. To je výhľad k novému svetu a k novému stvoreniu. A to je aj zmysel slov: Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, tvorím všetko nové. A povedal: Napíš: tieto slová sú verné a pravé. Aká veľkolepá je to budúcnosť!
Pokoj Vám!!
Amen