Ježišov program
Ježiš, to Dieťa nám dané,
Pre celý svet narodené,
Hľa, nový rok prináša zas,
Všetkým ľuďom milosti čas.
Ó, vitaj s novým rokom nám,
Náš milý Spasiteľ a Pán,
Požehnaj telu i duši
A spas nás všetkých, Ježiši! Amen. (ESP č.73)
L 4, 14 – 30:
„V moci Ducha vrátil sa Ježiš do Galiley a povesť o Ňom sa rozniesla po celom okolí. (15) Učil v ich synagogách a všetci Ho oslavovali. (16) Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagogy a vstal, aby čítal. (17) Podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: (18) Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie (19) a zvestovať vzácny rok Pánov. (20) Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagoge upierali sa na Neho. (21) A On začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. (22) A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová o milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či tento nie je syn Jozefov? (23) I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej otčine! (24) A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. (25) Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dňov Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veliký hlad nastal po celej zemi, (26) ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene -vdove. (27) A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Eliáša, ale ani jeden z nich nebol očistený len Náman Sýrsky. (28) A všetci v synagoge vzplanuli hnevom, keď to počuli; (29) povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na okraj vrchu, kde bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. (30) Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa.“ Amen
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Kristu Pánu!
Pán Boh nám daroval s dnešným novým dňom aj nový rok a nový čas milosti. Prichádzame do chrámu, aby sme poďakovali za Jeho dobrotu a v dôvere sa odovzdali do Jeho láskavých rúk. Prijímame podanú Božiu ruku nielen pre dnešný deň, ale pre všetky dni v ktorých budeme kráčať po cestách života.
Dnešok je pre nás trojnásobným sviatkom. Občianskym, národným, ale aj cirkevným. To, čo nás spája ako občanov sme už spomenuli. Je to začiatok nového roku.
Mnohí si pripomenú aj sviatok našej vlasti, vznik nášho štátu, SR. Vznikla v ovzduší mieru a mierového spolužitia národov v Európe, čo je pre tento svetadiel nebývalý dar a možnosť, aká tu nikdy v minulosti nebola. Nespočetne veľa krát sme prosili slovami nábožnej piesne:“O mier a pokoj žiadame, kiež ho aj v dňoch našich máme, k nemu dospieť daj, Pane náš, a zastaň sa nás v každý čas, Bože mocný! „(ESP 408,5) Dostali sme v tomto ohľade od Pána Boha viac, ako sme mohli očakávať. Po vojnovom besnení v dvoch svetových vojnách horúcich a jednej studenej v minulom storočí, je tu nečakane dlhá doba mieru a prosperity. Prosíme dnes o pokoj aj pre iných, ale aj o skutočné prisluhovanie práva a spravodlivosti v našom štáte všetkým občanom.
Dnes, na rozdiel od včerajšieho večera Starého roku svätíme aj sviatok cirkevný. Má názov Obrezanie Krista Pána. Pripomíname si, ako Ježišovi pozemskí rodičia na ôsmy deň po narodení vykonali Mojžišovým zákonom predpísanú obriezku syna a dali Mu meno Ježiš. Tým bolo dokázané, že Pán Ježiš je podriadený Božiemu zákonu. On sám Boží zákon prijal a vztiahol na seba a vyplnil všetko od toho základného, až po to najdôležitejšie v Zákone. Pán Ježiš zákon Boží naplnil a dokázal, že je nie iba človekom, ale aj pravým Božím Synom. Naplniť Zákon Boží dokonale nikto z ľudí nedokázal pre svoj hriech, ani Židia, ani neobrezaní pohania. Pán Ježiš však Zákon nielen vyplnil, ale privlastnil nám dôsledok tohto dokonalého vyplnenia Božej vôle. Tým je spása. Spasenie nám ponúkol ako dar. Ponúka účasť na spáse celému svetu a veriacich v Jeho zásluhy zbavuje strachu pred súdom Božím.
Pán Ježiš nás ospravedlňuje a my sa veriac v Neho stávame Božími deťmi a dedičmi Božích zasľúbení. Tým nás uvádza do nového vzťahu s naším Stvoriteľom a Otcom podľa Novej zmluvy. Prináša v pravde „milostivý rok Pánov“. Od chvíle, ako naše spasenie dokonal, tento prorokmi zvestovaný rok milosti stále trvá. Nie je to iba každý 50-ty rok, ako ho nariaďoval Starý Zákon. Beztak jeho požiadavky neboli bezo zvyšku zo strany človeka naplnené, ale plnia sa tam, kde začína prijatie Ježiša Krista ako Spasiteľa. O tom nám hovorí aj náš dnešný svätý text z Lukášovho evanjelia. Obsahuje pre nás výzvu:
Prijmime program Pána Ježiša už dnes!
1. Rok Hospodinov začal a nekončí
2. Súd Boží nad nami odročí
Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš v moci Ducha Svätého ukázal v Nazaretskej synagóge, medzi svojimi pokrvne a občiansky najbližšími, aký je Jeho program, ktorý v poslušnosti Syna voči Otcovi plní a ktorý nebude musieť nikdy meniť, ani korigovať. Je to program spásy sveta a človeka. Je to zvesť o ponúknutej Božej milosti všetkým. Nielen pokrvným príbuzným a známym, ktorí by si azda mysleli, že majú akúsi prednosť alebo protekciu.
Pán Ježiš konal a koná všade rovnako. Aj v Kafarnaume vykonal skutky, ktorých jednoznačnosť musela nadchnúť a príjemne vzrušiť každého. Bolo ich dosť na to, aby každý, kto o nich počul z úst mnohých svedkov, ich prijal ako dostatočné dôkazy, že Mesiáš je tu, že je prítomný v Ježišovi, ktorého nazaretčania menovali:“synom Jozefovým” a nechceli uveriť, že je Synom Božím.
Ako vidíme, problém ľudí uveriť v Ježiša bol, je a zostáva aj dnes. Nedôveru, alebo pochybnosti spôsobujú najmä vlastné predstavy o tom, ako by mal Spasiteľ vyzerať, čo by mal konať a ako by sa mal prejavovať.
Aj Ján Krstiteľ sa pre svoje osobné predstavy dostal do krízy viery.
Na jednej strane verne hlásal, že Spasiteľ je tu a činí mnohé divy, ale nedokázal rozumom pochopiť, že Mesiáš je milostiví aj voči pohanom a mnohým zjavným hriešnikom. Jánova predstava bola predstava Mesiáša s ostrou sekerou v ruke, ktorý hriešnikov nijako nešetrí. Že tak mnoho odpúšťa, že je nekonečne trpezlivý a koná tak, ako to sám povedal napríklad v podobenstve o neúrodnom figovníku. Podľa Jána, ale aj iných, by mal figovník, ktorý neprináša úrodu okamžite vytrhnúť aj s koreňmi, alebo priložiť sekeru na korene a vytnúť ho. Ale On koná inak.“Okopem a pohnojím (ho) a počkám ešte rok…!”
Ak by Pán Ježiš bol začal súd nad ľuďmi a nad Izraelom podľa Jánových predstáv, vzniká otázka, kto by bol vlastne pre nebo a pre večnosť zachránený ? Možno niektorí, ktorí konali pokánie na pokyn Jánov, ale nikto z nich nemal istotu, či jeho pokánie je dostatočné, pravé a úprimné.
Pán Ježiš ukázal aj obyvateľom Nazaretu, ale ukazuje aj všetkým nám, že správne videnie seba samého naozaj musí byť jednoznačné. Totiž, že sme sami o sebe pre nebo stratení, že sme skutočne hriešni a sami sa z moci hriechu nevyslobodíme.
Mnohí sa aj dnes obhajujú a oháňajú tým, že sú dobrými občanmi, vlastencami, rodičmi, blížnymi a že ich žiaden ľudský súd nikdy neusvedčil a neusvedčí z hriechu, že ich žiaden vyšetrovateľ neobvinil z nezákonného konania a nedokáže ich vinu! A ak sa aj niečo „prevalí“ – je a pred ľuďmi predsa platí „prezumpcia neviny“, nemožno ich podľa ľudských zákonov považovať za kriminálnikov, podvodníkov, msfiánov, čiže hriešnikov.
Lenže inak sme videní, nájdení a hodnotení v Božích očiach!
Sme ako tá vdova zo Sarepty. Máme možno za hrsť múky v ruke, ale nikdy nie dosť na to, aby sme si sami zachránili život. Sami si nezachováme, ani nepredĺžime ani život časný čo aj len o lakeť, tým menej si môžeme zabezpečiť večnosť. Ona však uverila bez dôkazov a bez podmienok Eliášovi, že je prorok Boží a že má pre ňu Božie riešenie, ktoré aj s dôverou prijala. Preto bola zachránená aj so svojím synom. Ak by bola povedala, ako to povedali nazaretčania Ježišovi: Urob najskôr nejaký „próbny“ div” predo mnou, aby som sa presvedčila, či si naozaj Boží muž, bola by v najbližších dňoch zahynula! Jej viera ju však zachránila.
Podobne Náman Sýrsky, ktorý bol pohan a dobyvateľ i keď sa najskôr urazil, keď mu prorok Elizeus povedal umy sa sedem krát umyl v Jordáne, neskôr svoj postoj zmenil. Jeho podriadení mu jasne a jednoznačne povedali: “Nemáš čo stratiť. Ak odíde, čoskoro zomrieš. Uver prorokovi Božiemu, podriaď sa a získaš možno viac, ako si čakal”. To sa aj stalo.
Nazaretčania si, žiaľ, počínali inak.
Podobne aj dnes ľudia chcú klásť podmienky Pánu Bohu a Ježišovi čo a kedy by mal urobiť aby v Neho uverili. To akoby povedali: Najskôr nás uzdrav a spas, daj nám všetko a potom uveríme, že si Boží Syn!
To žiadali aj nazaretčania a preto ich dom ostal pustý. Obdivovali slová o milosti, ktoré Pán Ježiš vztiahol z prorockého slova na seba, ale ich neprijali. Boli presvedčení, že majú svoj život, prítomnosť i budúcnosť vo svojich rukách, ktoré sú dosť dobré, dosť čisté a preto nepotrebujú umytie od nikoho, ani od Ježiša. Preto urobili s Ním „krátky proces.” Keď odhalil ich neveru, „vzplanuli hnevom, povstali a viedli Ho z mesta až na okraj vrchu…aby Ho zostrčili“.
Koľkí robia aj dnes to isté! Koľkí urobia s Ježišom krátky proces, že by sa zahanbil aj vojenský poľný súd. Hneď vzplanuli hnevom a viedli Ježiša, aby ho zostrčili do priepasti. Je to však ich vlastná tragédia.
Pán Ježiš od chvíle svojej obriezky začal kropiť túto zem svojou krvou. Ukazuje tým, že je pripravený ponížiť sa a vyliať všetku svoju krv! Je pripravený splniť Zákon Boží za nás a vyhlásiť, že toto splnenie, ten dlh voči Bohu ktorý máme, On za nás vyplatil a vypláca! Ale my by sme ten dlh v pokání mali uznať. Nemáme právo klásť Mu nijaké podmienky. Ak však niekto stavia na sebe, na svojich skutkoch, na svojich zásluhách, na svojom plnení Božieho zákona, odmieta ponúknutú milosť a preto bude stáť pred Božím súdom.
Milí bratia a sestry!
2. Ježišov program je program milosti a spásy, či ešte presnejšie: spasenia z milosti! Tým je súd nami odročený! Pán Boh súd nad svetom a človekom odročil, ba aj úplne zrušil tam, kde my prijímame Ježišovo odpustenie našich hriechov. Je to vyhlásenie milostivého Pánovho roku a záchrany z milosti.
Ak si uvedomujeme, že sme skutočne duchovne slepí vo veciach Božieho zákona, utláčaní mocou hriechu, že sme pred Pánom Bohom tak chudobní, že nemáme nič, čo by sme mohli ponúknuť Bohu ako dôkaz skutočnej lásky k Nemu a k našim blížnym, že sme jednoducho mnoho dlžní Božiemu slovu a zákonu, máme nádej! Ak si v skrúšenosti srdca a v pravej pokore uvedomíme svoj stav pred Pánom, spoznávame svoj stav správne. Ak sa toto deje a bude diať ďalej v našom živote, ak nebudeme súdiť rýchlo Ježiša Krista a Jeho slová o milosti a spoľahneme sa na Jeho vyliatu krv a obetované telo, Boží súd nad nami bude odročený a potom zrušený.
„Kto verí vo mňa, nebude súdený,” hovorí Pán Ježiš na inom mieste. Neopakujme dnes chybu nazaretčanov. Neopakujme pokus o Ježišovo zneváženie a odstránenie. Mnohí Ho chcú odstrčiť i „zostrčiť do priepasti“, chcú preliať Jeho krv bez poznania, že On hriechu nemá a prišiel na svet práve preto, aby nám, ktorí ich máme, boli odpustené. Preto Mu verme a zverujme svoj život. Ježiš hovorí aj nám: “Dnes sa naplnilo toto slovo vo vašich ušiach.“
Kiež by sa tak stalo. Kiež by sa naplnilo aj pri nás. Neodmietnime záchranu skrze dnes ponúknutú milosť nebeského Otca v Jeho Synovi. Dôverujme Mu dnes i v novom roku, že je rokom Božj milosti a možnosťou našej záchrany. Spoliehajme sa na svätú, nevinnú krv Pána Ježiša, vyliatu za nás a naše hriechy, aby sme získali odpustenie a tak aj večný život. Jeho zásluhy a plná dôvera v Toho, “ktorý bol, je a zostáva ten istý naveky” nech nás sprevádza v tomto novom roku i v živote budúceho veku! Amen.
Nový rok Pánov MyS Ľubomír Batka st.
OsA 0826