Poznaj Ho a ži s Ním
Daj, by sme seba znali,
jak Tys’ sa, Kriste, znal,
či bol si v svätom chráme,
či stál si pri Jordáne.
A vodou pokrstení
i Duchom z výsosti,
kiež by sme prospievali
z časnosti k večnosti. Amen. (M.R.)
J 1, 29 – 34:
„Keď druhého dňa videl Ján Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. (30) Toto je Ten, o ktorom som povedal: Prichádza po mne muž, ktorý je predo mnou, pretože bol prv ako ja. (31) A ja som Ho neznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby bol vyjavený Izraelovi. (32) Ďalej svedčil Ján, hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubica a spočinúť na Ňom. (33) A ja som Ho neznal, ale Ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým. (34) A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží“. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Predpokladám, že u nás na Slovensku by sa snáď nemohla stať taká vec, aká sa stala pred niekoľkými rokmi v multikultúrnom Londýne. Tam sa kazateľ istej sekty pýtal na ulici ľudí: Poznáte Ježiša? Jeden z opýtaných mu odpovedal takto: „A kde ten pán býva? Ak viete na ktorej ulici býva, rád vás tam zavediem“.
U nás, myslím si, i keď sa môžem aj mýliť, aj človek, ktorý už nemá nijaké spojenie s cirkvou a kostolom, predsa len niečo vie a počul o Ježišovi: o Jeho narodení, o Jeho ukrižovaní, možno dokonca pozná nejaký Jeho výrok a podobne. Lenže to sú iba vedomosti rozumového poznania. Mohol by niekto dokonca vysypať celé apoštolské vyznanie viery a pritom ešte nemusí byť veriacim. To je totiž podobné tomu, ako keď niekto vie, že k stavbe domu sú potrebné tehly, alebo kvádre, cement, vápno, piesok, drevo atď., ale to ešte nezaručí, že dokáže postaviť dom. Je to tak, ako keď sa žiaci v ôsmej, alebo deviatej triede učia, ako sa vyrába cukor, alebo dokonca železo, ale keby ich postavil k saturačnej linke, alebo k vysokej peci, nevedeli by si rady.
Tak je to aj s vedomosťami o Ježišovi Kristovi. Môžeme nazhromaždiť mnoho vedomostí o Ježišovi, ale pritom môžeme byť od Neho ďaleko. Inými slovami, musíme rozlišovať medzi vedomosťami rozumu a vedomosťami „srdca“. Dobre to vyjadril istý maliar (Fra Angelico), keď povedal: „Aby som mohol Krista maľovať, musím najprv s Ním žiť“. Počuli sme, že aj Ján Krstiteľ prekvapujúco povedal, dokonca dvakrát za sebou: „A ja som Ho neznal“.
Toto jeho slovo by sme mohli chápať aj ako prorocké slovo. Akoby hovorilo o mnohých kresťanoch, ktorí možno boli pokrstení Ježišovým Krstom „z vody a z Ducha“, ale s Ježišom ako Pánom svojho života nežijú a platí o nich: Nepoznajú Ho.
Že je nebezpečné nepoznať Ho môžeme vidieť na príklade kráľa Herodesa. Vedel, že sa narodil mimoriadny kráľ, ale Ho nepoznal a nevedel, že Jeho kráľovstvo „nie je z tohoto sveta“. Preto nechal povraždiť betlehemské deti až do dvojročných a sebe pripravil nielen časnú smrť, ale aj večné zahynutie.
Bratia a sestry v Pánovi!
Ján Krstiteľ bol po matke v príbuzenskom vzťahu k Pánovi Ježišovi. Preto vedel o Ňom oveľa viac, ako mnohí iní ľudia; poznal mnohé podrobnosti z Jeho života a predsa, s určitou ľútosťou hovorí: „A ja som ho neznal“. Isteže poznal podrobnosti o Jeho narodení, počul o Jeho pozemskom živote v Nazarete a zrejme poznal aj mnohé z Ježišových slov. Iste Ho považoval za proroka, mimoriadneho učiteľa a kazateľa a dokonca za Syna Božieho, ktorý síce prišiel na svet až po jeho narodení, ale hovorí: „bol prv ako ja“. Vedel a svedčil, že aj Duch Svätý v podobe holubice zostúpil na Neho a teda mal Ducha v plnosti.
Napriek tomu nesprávne chápal Jeho Synovstvo. Nevedel si zrejme predstaviť, že Baránok Boží bude musieť skutočne trpieť a zomrieť a tak svojou krvou platiť za hriech sveta. Moc Syna Božieho si vedel predstaviť ako trestajúcu hriech i hriešnikov, nedokázal si však predstaviť plné odpustenie hriechov z milosti, z púhej lásky a dobroty. To boli dôvody jeho neskorších pochybností o Ježišovom Mesiášstve a kráľovstve, keď sa dostal do väzenia a čakala ho mučenícka smrť. Nevedel ešte o Pánovej moci nad smrťou a o Jeho vzkriesení, ktoré prináša a dáva Pán všetkým v Neho veriacim.
Aj my si musíme uvedomiť, že nám nestačí iba poznanie o tom, ako, kde a kedy sa Pán Ježiš narodil, kde žil a čo učil a kázal. Viac ako akékoľvek vedomosti je dôvera v Neho a spoločenstvo s Ním ktoré nám ponúka v celom živote, v dobrom, i v skúškach a ťažkostiach. Viera v Neho je osobnou skúsenosťou, že On je s nami po všetky dni.
Veriť v Neho neznamená iba poznanie Ježiška, ale aj Ježiša z kríža, trpiaceho Baránka Božieho za nás a naše hriechy a vzkrieseného a prítomného Pána dnes, zajtra i naveky.
O mužoch znalých zákon Boží vieme, že „žasli nad Jeho rozumnosťou, nad jeho otázkami i odpoveďami“.(L 2) To je síce pekné – ale to nestačilo, pretože Ho ako Mesiáša a Kráľa kráľov neprijali, nechceli žiť a nežili s Ním.
Na druhej strane poznáme farizeja, žiaka Gamalielovho, neskoršieho apoštola Pavla, ktorý v liste Galatským vyznal: „Spolu s Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa“. (Gal 2, 19 – 20) Takto vyznáva apoštol Pavel ako omilostený hriešnik, ktorý žil v Kristovej slobode a spravodlivosti.
Bratia a sestry v Pánovi!
Keď Ján svedčil o Ježišovi Kristovi, že On je „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“, vyznáva súčasne, že prišiel sňať aj jeho hriech. Rovnako sňal aj naše hriechy vtedy, keď pretrpel kríž aj za nás a napokon sa posadil na pravicu Božiu v nebesiach, aby mohol byť všade s nami. Pán Ježiš skrze svoj svätý Krst robí z nás Božie deti a dedičov kráľovstva Božieho. Vieme to? Poznáme Ježiša ako Pána pánov a Kráľa kráľov? Ak vieme o tom a poznáme to, čo nám Pán Ježiš dal a ponúka vždy znova, vtedy iste s vďakou a radosťou prijímame Jeho vládu a moc a účasť na Jeho živote. Keď v Neho veríme, prechádzame s Ním zo smrti do života večného už dnes.
Preto poznávajme Pána Ježiša Krista správne a neodmietajme Jeho spoločenstvo, ktorým nás potešuje skrze slovo evanjelia a sviatosti. Preto iste sú a budú pre nás cesty do chrámu milé a vzácne. Keď žijeme s Pánom, vezmeme k Nemu aj svoje deti, alebo vnúčatá, tak ako Jozef a Mária privádzali Ježiša ako dieťa do synagógy, alebo do chrámu v Jeruzaleme. Tu môžeme nielen deti učiť, ale spolu s nimi sa modliť, spievať chválospevy Pánovi srdom a zostávať v dôvernom vzťahu lásky s Ježišom ako naším Pánom.
Saint de Exupery, francúzsky pilot a básnik, ktorý zahynul v druhej svetovej vojne, napísal pre deti krásny príbeh „Malý princ“. Jadro tejto modernej rozprávky veriaceho a šľachetného človeka je pravdivé. Líška ho vyslovuje Malému princovi: „Princ, sú veci, ktoré možno vidieť iba srdcom“. Ján najskôr s ľútosťou v hlase povedal: „A ja som Ho neznal“. Napokon však aj on správe uvidel Ježiša srdcom a napísal a vyznal: „A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží“. Nech takto poznávame Ježiša a vyznávame radostne aj my: On je syn Boží, náš Záchranca a Pán! Amen
1.nedeľa po Zjavení – MyS – Ľubomír Batka st.