Zjavenie Kráľa kráľov
Hľa, múdry idú k Tebe, Pane
a kloniac sa – dary svoje venujú Ti…
Múdry idú k Tebe, Pane,
a neľutujú dlhočiznej púti…
Ich viedla hviezda a jej svetlo,
nás duch Tvoj Svätý vedie k Betlehemu.
Ó, daj, by sme tiež verne skončili
púť, pre nás hriešnych vymeranú. Amen.
Mt 2,1-12:
„Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za časov kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema (2) a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. (3) Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. (4) Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. (5) Odpovedali mu: v judskom Betleheme,lebo tak píše prorok: (6) A ty Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. (7) Nato Herodes tajne povolal mudrcov, dôkladne sa ich povypytoval na čas,kedy sa zjavila hviezda. (8) A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. (9) Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. (10) Ako uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. (12) A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali kHerodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny“. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, milí domáci viery!
Prichádzame vám zaželať požehnaný sviatok vianočný s názvom Zjavenie Krista Pána ako vaši najbližší susedia. Cesta zo Sobotišťa na Vrbovce nie je dlhá, nedá sa prirovnať k ceste mudrcov od východu do Betlehema. Prišli sme k vám, aby sme spoločne znovu pohliadli do Betlehema, na Dieťa, v ktorom Pán Boh navštívil tento svet. V ktorom prišiel Spasiteľ nielen pre jeden národ, ale pre všetkých ľudí. Vianočné sviatky sme začali sláviť Štedrým večerom, keď do popredia vystupuje najmä ľudská stránka Pána Ježiša. Dnes, v posledný sviatok vianočný si všímame viac Jeho Božskú stránku. Tak sa Pán Ježiš ukazuje v pravej plnosti a veľkosti ako Bohočlovek, čiže ako pravý Boh a pravý človek súčasne.
Svätením dnešného dňa sa zároveň pripájame k druhej časti kresťanského sveta, k cirkvám východného obradu. Pravoslávni kresťania na Slovensku majú dnes Štedrý večer a zajtra slávia Božie narodenie. Nezabúdame na to, že východnej časti cirkvi, z Byzancie, prišli k nám v 9. storočí naši slovanskí vierozvestovia Konštantín a Metod, ktorí tu vykonali skutočne múdru, geniálnu misiu a naučili našich predkov správne porozumieť evanjeliu.
Samozrejme, nechceme na prvom mieste spomínať na poslov a našich vierozvestov a misionárov. Dôležitý je pre nás v skutočnosti len Ježiš Kristus. On je skutočný a jediný Kráľ, ktorého oslavujeme nielen dnes, ale stále. Písmo sväté nehovorí o „troch kráľoch” – i keď rozumieme snahe stredovekej cirkvi, ktorá chcela aj kráľov a mocných tohoto sveta priviesť k poklone Ježišovi Kristovi. Žiaľ, čo bolo horšie, neraz aj k poklone voči pápežom, podľa nich „Kristovým námestníkom“. To bol veľký spor a dôvod, ktorý viedol k napätiam v cirkvi a nakoniec aj k rozkolu cirkvi, čiže k schizme. Rôzne napätia a rozdelenie cirkvi pretrváva dodnes a vzájomné vzťahy cirkví sú dodnes poznačené nedôverou.
My evanjelici, napríklad, nežehnáme svoje domy a príbytky „trojkráľovou kriedou” s menami tzv. troch kráľov, (Gašpar + Melichar + Baltazár), lebo je nad slnko jasnejšie, že je iba jedno meno, ktoré môže požehnať človeka. Na Neho ukazuje svetlo betlehemskej hviezdy, ale aj všetkých ostatných hviezd. Lebo On je aj Stvoriteľom týchto hviezd. On dáva, či lepšie, prepožičiava aj moc mocným a teda aj kráľom. Ak neplnia svoje poslanie, mocných zhadzuje z trónov. Všetci králi či vládcovia sú vždy iba nástrojom v Božej ruke.
Uveďme niekoľko príkladov. Zo SZ poznáme Nebukadnecara, kráľa veľkého Babylonu na východe. Stal sa „metlou hnevu Božieho”, potrestal neverný Izrael a Jeruzalem, ale nemohol ho trvalo ovládnuť. Aj rímsky cisár Augustus (Vznešený), ktorý nariadil sčítanie ľudu bol Božím nástrojom, ktorý Pán Boh použil na to, aby sa Ježiš narodil v Betleheme. My však vyznávame: „Ježiš – nie cézar“! Herodes bol zloduch, ale nevedomky pomohol mudrcom z východu nájsť novonarodeného Kráľa kráľov.
Aj keď nám Písmo sväté hovorí o mudrcoch (dosl. gr. mágoi = mágovia, astrológovia), je až prekvapujúce, s akou tvrdošijnosťou sa udržiava nesprávna tradícia o kráľoch. Nie že by mocní nemali pokľaknúť pred Božím Synom, podobne ako nízko postavení pastieri. Všetci ľudia majú byť múdry. Čo znamená byť múdry podľa Písma a Božieho slova? Značí to nielen mať vzdelanie, školy a vyznať sa v nejakom odbore a v poznaní aspoň časti Božieho stvorenstva. Iste, aj to je dôležité. Ale oní mužovia, ktorých najskôr viedla hviezda na oblohe, priviedlo v konečnom dôsledku najmä Božie slovo, jeho poznanie a vernosť zasľúbeniam prorokov Starej Zmluvy.
Mudrci od východu vyšli pravdepodobne z krajiny, kde pred vyše päťsto rokmi Boží muž, mladý prorok Daniel zachránil život celej skupine babylonských mudrcov, astrológov, mágov, ich predchodcov. (Daniel 2, 24) Daniel povedal aj dôležité proroctvo o čase, kedy príde na svet Mesiáš, ktorý zachráni život všetkým ľuďom! (Dan 2, 44; 12, 1-3)
Na jeho proroctvo a konanie iste nezabudli ani potomkovia spomínaných mudrcov. Veď aj po návrate Židov z babylonského otroctva, zostala v Babylone početná židovská obec. Mnohí Židia sa v Babylone dokázali udržať ekonomicky, aj duchovne. Nikdy celkom nesplynuli s tamojším pohanstvom a jeho vierou, že boh je slnko, mesiac, či hviezdy. Títo Židia iste boli svedkami pohanom na východe, že Stvoriteľom a Pánom všetkých hviezd je Hospodin, ktorý je jediný Boh.
Z Babylonu, ako svedčí napr. 4 kniha Mojžišova (22 – 24 kap.) pochádzal aj mág a veštec o ktorom sa vedelo, že „koho on prekľaje je prekliaty a koho požehná je a zostane požehnaný”. Bol to prorok ;! Keď Bálák, kráľ Edómu si za peniaze najal tohoto proroka, aby preklial Izrael, Pán Boh mu nedovolil, aby to mohol urobiť. Mohol iba žehnať Božiemu ľudu. Po štvornásobnom požehnaní naostatok povedal tento babylončan dôležitú predpoveď: „Uvidím ho, ale nie teraz, podívam sa na neho, ale nie zblízka! Vyjde hviezda z Jákoba a povstane žezlo z Izraela”. (4 M 24, 17)
Aj toto proroctvo sa naplnilo a tak vidíme, že múdrosť oných babylonských mudrcov bola založená nielen na zjavení novej hviezdy, ale najmä v dôvere v dôležité predpovede Písem SZ. Neskôr hodnotu viery pripomínal Pán Ježiš aj svojim učeníkom pred i po svojom vzkriesení. (Lukáš 24 kap.)
Múdrosť oných mudrcov bola aj v tom, že v konečnom dôsledku slepo neposlúchli kráľa Herodesa, o ktorom zrejme postupne získali dôležité informácie. Prefíkaný Herodes chcel získavať informácie od nich, ale oni boli vnímaví voči správam o morálnych deformáciách a neľudskosti Herodesa. Ak bol Herodes nazvaný „Veľký”, – tak v skutočnosti bol veľký najmä v hriechu. Mudrci sa preto vrátili z Betlehema inou cestou do svojej krajiny. Najmä s novou poslušnosťou a s iným Kráľom v srdci.
Toto je veľmi dôležitý moment, ktorý si máme vždy nanovo pripomínať. Je to prvá správa o prijatí evanjelia Kristovho pohanmi a jeho nesení bratom a sestrám pochádzajúcim z pohanstva. Tu začala misia cirkvi, ktorá je nesením radostnej zvesti evanjelia „všetkému ľudu“, čiže aj pohanským národom.
Dnes chceme prinášať radostnú zvesť vám, naším najbližším susedom, lebo spoločná radosť je väčšia radosť. Zároveň sa túžime navzájom povzbudiť vo vernosti, v láske a v spoločnej nádeji. Mudrci obetovali svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu, dary cenné a vzácne, Pánovi Ježišovi ako svojmu novému Kráľovi. Zároveň sami prijali Dar od Pána Boha, Dar z neba!
Tak chceme a máme urobiť aj my dnes. Prijať Toho, ktorý je „Kráľom kráľov“. On v konečnom dôsledku opovrhol zemskou mocou a pokladmi sveta a chce v nás vládnuť a panovať svojím nebeským svetlom. Vzdávame dnes poctu Tomu, ktorý je aj naším najvyšším Kňazom, ktorého modlitby, ako najvzácnejšie kadidlo prenikajú pred trón Jeho i nášho Otca, kde sa „prihovára za nás vzdychaním nevysloviteľným“! (R 8)
Dôverujme vždy Tomu, ktorý je aj naším najvyšším Prorokom (Učiteľom), pomazaným vzácnou myrhou Ducha Svätého. Keď vykonal a dokonal dielo vykúpenia a dal svoj život, svoje telo a krv za nás a pre nás, pozýva nás k prijatiu Jeho života, ktorým chce posvätiť náš život časne i večne.
Milí bratia.a sestry v Pánovi!
Nielen na Vianoce, nielen vo sviatok Zjavenia, ale stále má znieť z našich úst radostný chválospev a hlavný refrén Vianoc, – anjelský slávospev z betlehemských polí: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle” (Lk 2,14). Ním sme vždy pozvaní k účasti na Kristovom trojakom úrade: kráľovskom, kňazskom a prorockom, na ktorom máme účasť skrze Jeho Svätý Krst, aby sme slúžili ľuďom za Jeho príkladom. Nenasledujme príklad Herodesa, či jemu podobných. Konajme v našich rodinách, ako otcovia a matky i starí rodičia, ako kňazi, králi a učitelia (proroci) Ježiša Krista. Kde je to možné, aj v prácach nášho povolania. Modlime sa jedni za druhých ako kňazi Kristovi. Učme sa poznávať Jeho slovo a potom ho hlásajme, počnúc od tých najbližších, cez rodinu a domáci zbor aj iným.
Cez službu našej evanjelickej cirkvi nesme radostnú zvesť o spasení všade. Vieme, že je to aj vašou túžbou a snahou. Vo sviatok, ktorý nám pripomína začiatok kresťanskej misie vo svete ako trvalej úlohy cirkvi, sme dnes radi prišli k vám. Chceme vám tak poďakovať za vašu návštevu spred troch rokov v našom cirkevnom zbore. Spoločne zostaňme vyznávačmi a nasledovníkmi Pána Ježiša Krista, Pána pánov a Kráľa kráľov – dnes, zajtra i naveky! Amen.
Sviatok Zjavenia Krista Pána – CZ Vrbovce – Ľubomír Batka st.
OsA 12/26