(K sviatku Petra a Pavla)
Na vodcov viery vzpomínam –
Jak jasným vzorom svieťa nám!
Ó, hľaďte na nich, synia, dcéry,
a nasledujte jejich viery!
Z nich jeden Pánov na povel
sieť opustil a za Ním šiel;
sieť Slova verne rozosieval
a Pánu duše sbieral, sbieral.
Aj, pred zrakom mi stojí – toť,
jak skala pevná, cirkve spod,
a čneje, čneje slávne, rúče,
a v ruke jeho „moci kľúče“ . . .
Z nich druhý, veľký Tarsu syn,
ach, predtým ruvač – podivín;
no, na ceste toť do Damašku
Pán sňal mu s očí pláchu ťažkú.
I spoznal, sobjal vrúcne Ho –
Aj, do oka mi mojeho,
jak svieti: statný rytír Kristov
a „mečom“ mácha rukou istou . . .
Aj, tej ich viery, lásky vznet!
Aj, tá ich práca – rovnej niet!
Aj, tie ich boje – z celej sily!
Za Pána život položili!
Na vodcov viery vzpomínam –
Jak jasným vzorom svieťa nám!
Ó, hľaďte na nich, synia, dcéry,
a nasledujte jejich viery!