Pane, nech vidím správne!
Po ceste Tvojej, tŕnistej
my s Tebou, Pane, chceme –
ó, preveď i nás Kriste náš,
do svojej svätej zeme!
Pre vieru uzdrav slepým zrak,
ach, uzdrav oči naše –
tak dopraj rozpoznať i nám,
kde pravda Tvoja a kde klam,
a pre kráľovstvo svoje chráň
nás v dnešnom ťažkom čase! Amen (M.R.)
L 18, 31 – 43:
„Vtedy pojal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. (32) Lebo vydajú Ho pohanom a budú sa Mu posmievať a potupia a budú pľuvať na Neho, (33) a zbičujú Ho i zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. (34) Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo im hovoril.
(35) Keď sa blížil ku Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral. (36) Počujúc, že Ježiš ide tade, spytoval sa, čo je to. (37) Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tade. (38) Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! (39) A tí, čo išli popredku, dohovárali mu, aby zamĺkol. Ale on tým hlasnejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! (40) Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebe. A keď sa priblížil, opýtal sa ho: (41) Čo chceš, aby som ti urobil? Odpovedal Mu: Pane, nech vidí. (42) Riekol mu Ježiš: Viď! tvoja viera ťa zachránila. (43) A on zaraz videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Nepozornému dieťaťu rodič, alebo učiteľ neraz rozčúlene povie: „Koľkokrát ti to mám opakovať“!? Sme presvedčení, že podstatné a dôležité veci by si mal každý syn, dcéra, alebo žiak dobre zapamätať už po prvom výklade a vysvetlení.
Dnešný úryvok z Lukášovho evanjelia je v Novej zmluve nadpísaný takto: Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie. Tretí raz hovoril svojim učeníkom o svojom utrpení a smrti. Po tretí raz opakuje dvanástim, že sa splní všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. „Lebo vydajú ho pohanom a budú sa Mu posmievať a potupia Ho a budú pľuvať na Neho, a zbičujú ho i zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo im hovoril“.
Ako by „hrach na stenu hádzal“, povedali by sme s našimi starými rodičmi o učeníkoch. Ako by boli slepí a hluchí. Nerozumeli, či nechceli rozumieť nič z toho, čo im hovoril, hoci hovoril o tom najdôležitejšom, čo Ho očakáva a čo očakávalo aj ich s Ním. „Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo im hovoril.“
Iste musíme obdivovať Pánovu trpezlivosť a lásku. Nerozčuľuje sa, nehovorí: Koľko krát vám to má opakovať, ani nič podobné. Nepočujeme žiaden výbuch rozhorčenia nad nechápavosťou jeho žiakov. Vidíme len jeho Božský pokoj a trpezlivosť.
Ten istý pokoj a trpezlivosť má našťastie aj s nami, Jeho dnešnými nasledovníkmi. Tiež mnoho razy zabúdame na mnoho vecí. Nechápeme vážnosť upozornenia, keď povedal: „Ako prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás“. Povedal tiež nasledovné slová: „Kto neberie svoj kríž na seba, nie je ma hoden“. Ježiš otvorene hovoril nielen o svojej ceste ako ceste kríža, ale hovoril aj o našej ceste v tomto svete, keď Ho verne nasledujeme. Neraz sme práve tak nechápaví ako dvanásti učeníci. Zabúdame, že sme ako cirkev „Jeho telom“, že Jeho údel je aj naším údelom. Neraz cirkev prežívala to, čo poznal a prežíval Pán Ježiš. Od tej ľahšej miery utrpenia, vyjadrenej v slovách: „Vydajú Ho pohanom a budú sa Mu posmievať“ – až po to najťažšie: „… a zbičujú Ho i zabijú“…Nie všetci kresťania, ani nie všetky generácie kresťanov poznávajú rovnako ťažkú mieru utrpenia, ale cirkev v tomto svete musí vždy počítať s odmietaním a nejakou mierou utrpenia, aby sa ukázalo „zmýšľanie mnohých sŕdc“.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Ak však myslíme skutočne na všetko, čo Pán hovoril a predpovedal, uvedomujeme si, že to neboli len predpovede o Jeho utrpení a smrti na kríži, ale aj slová plné nádeje a potešenia:
„Ale na tretí deň vstane z mŕtvych“. To je to najdôležitejšie a najpotešiteľnejšie posolstvo, ktoré jasne znelo na ceste do Jeruzalema, kde sa skutočne stalo všetko, čo predpovedali už proroci.
Božie dielo vykúpenia človeka nekončí ukrižovaním a smrťou, ale pokračuje aj potom, keď si možno nepriatelia a posmievači mysleli, že Krista Pána odstránili a porazili. Božie dielo milosti pokračovalo a nebolo zmarené ani smrťou Božieho Syna. Vzkriesenie dáva pravé svetlo a videnie do tmy utrpenia a kríža Pánovho a tak i do nášho utrpenia s Kristom a pre Krista.
Bratia a sestry v Pánovi!
Z dnešného evanjelia môžeme jasne vypozorovať, že správne vidieť, alebo počuť slová Pána Ježiša nemusí človek len vtedy, keď sa pozerá na Neho a je v Jeho blízkosti, tak ako boli aj Jeho učeníci. Boli síce pri ňom, ale nevideli Ho hneď správne. Boli „slepí“ a dokonca aj „hluchí“. Na rozdiel od nich, slepec pred Jerichom- paradoxne, videl Ježiša lepšie a počúval Jeho slová pozornejšie. Preto nečakane odvážne a jednoznačne volal na Ježiša z Nazaretu: „Ježiši, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“.
Neoslovil Ho ako tesára a syna Jozefovho z Nazaretu, ale ako Mesiáša, ktorý prichádza od Otca: „Ježiš, Syn Dávidov“ – nebolo meno, ale titul, označenie Toho, na ktorého čakal Izrael. Darmo mu mnohí dohovárali, aby zmĺkol – on tým hlasnejšie volal: „Zmiluj sa nado mnou“! A v odvahe viery, že Mesiáš môže konať Božie skutky, odpovedá na Ježišovu otázku: „Čo chceš, aby som ti urobil?“-„Pane, nech vidím!“
Že išlo u neho naozaj o prejav viery, ktorá je zachraňuje a je spásonosná, Pán Ježiš potvrdil svojím slovom a zvesťou evanjelia: „Viď! Tvoja viera ťa zachránila“. Evanjelista potom potvrdzuje to, čo videli učeníci i zástupy: „A on zaraz videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu“.
Taká istá viera zachránila mnohých, až po kajúceho lotra na kríži.
Pán Ježiš chcel, aby také isté videnie, takú istú vieru a dôveru mali aj Jeho učeníci, aby mohli byť a zostať Jeho apoštolmi a plniť Jeho misijný príkaz.
Preto bol Pán Ježiš trpezlivý a „nelámal nad nimi palicu“. Aj na poslednej ceste do Jeruzaleme zostával ich Učiteľom a Majstrom. Dal im jednu z posledných lekcií, aby neboli slepí, ale viedli ľudí k nasledovaniu Ježiša a k radostnej oslave Pána Boha. Tým dal a dáva lekciu viery a správneho videnia aj nám a aj nás z milosti vedie k tomu, aby naša chvála nebeského Otca bola pravá a trvalá.
V nie poslednom rade nás Pán Ježiš vedie k tomu, aby sme aj boli trpezlivými a dobrými učiteľmi tých, ktorí sú naši blížni. Aby sme nelámali palicu nad mnohými, dnes možno ešte duchovne slepými, možno „nerozumnými, alebo lenivými srdcom veriť, čo zvestovali proroci“, alebo priamo Pán Ježiš.
S trpezlivou láskou zvestujeme význam utrpenia Pánovho a kríža pre nás, a aj Jeho slávne vzkriesenie a oslávenie, aby čím viacerí uverili a boli uzdravení – telesne i duchovne.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
V stredu, ktorú väčšinová cirkev a jej členovia označujú ako popolcovú, vstúpime do pôstneho obdobia cirkevného roku, ktoré trvá 40 dní. Bude nám pripomínať, že sme sami o sebe iba „popol“ a „prach zo zeme“. Práve preto potrebujeme všetci vykúpenie a dar nového života od Pána Je to zároveň pripomienka Pánovho pôstu na púšti pred Jeho verejným vystúpením.
Pôstna doba je príhodným časom, aby sme Pána Ježiša viac ako inokedy počúvali, všímali si každé Jeho slovo, Jeho cestu na kríž i do hrobu, ale aj cestu z hrobu do slávy neba. Pôstna doba doba nám chce pomôcť vidieť Ježiša naozaj správne a v konečnom dôsledku nás chce viesť k Jeho radostnej oslave a chvále v časnosti i vo večnosti. Preto prosme častejšie ako inokedy: Pane, zmiluj sa nad nami a daj nech vždy vidíme Tvoju milosť a moc! Amen
Predpôstna nedeľa – MyS – Ľubomír Batka st.
OsA 86/25