Pentecoste

                                   Pentecoste

My všetci v mysli jednej

Ťa čakáme, ó, Duchu Boží,

nám Tvoja moc dá sily,

 a pravdy poklad do sŕdc vloží.

Ach, zjav sa na nás biednych

a osvieť mysle, dodaj chuti – 

žiť za kráľovstvo Tvoje,

tak ísť za Kristom 

v zemskej púti!  Amen  (M.R.)

                          (Generálny úvod ku kázni:)

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!

   Kresťanská cirkev na celom svete slávi dnes svätodušné sviatky. Svet ide okolo nich nevšímavo, plný svojich starostí a problémov. Ale veriaci ľudia si v tichosti a s vďakou pripomínajú zoslanie Ducha Svätého apoštolom. Pripomíname si, ako do temnôt, tieňov, skleslosti a bezradnosti učeníkov zažiaril mohutný prúd svetla a sily. Ako sa splnil sľub Pána Ježiša Krista. Následne učeníci prestali byť hlúčikom ustrašených, skrývajúcich sa ľudí a stali sa cirkvou viditeľnou, živou, bratstvom nebojácnej viery a zástupom oduševnených svedkov  vzkrieseného Ježiša Krista.

   Cirkev sa však počas svätodušných sviatkov nepozerá iba do minulosti, ale vyznáva svoju vieru a istotu, že Pán Boh sám skrze Ducha Svätého pôsobí dobré zmeny v srdciach ľudí. Veríme, že i dnes posväcuje cirkev, vedie kazateľov a svedkov a svojou mocou napĺňa všetkých veriacich. Cirkev sa obnovuje dôverou v uistenie, že jej platí zasľúbenie Pánovo: Príjmite Ducha Svätého…“ a že Jeho prítomnosť je stále mocou, ktorá inšpiruje a pôsobí a formuje náš život. 

   Isteže, právom sa môže objaviť v našom vedomí otázka: Môžeme i dnes vidieť a sledovať mocné pôsobenie a vanutie Ducha Svätého a život z moci a sily Ducha? Ak Ho nevidíme vo svete, môžeme Jeho pôsobenie vidieť aspoň v cirkvi? Kedy žijeme Duchom Svätým podľa sľubu Pána Ježiša?

   Odpoveď viďme v slove Božom, pozorujúc, ako sa pôsobenie Ducha Svätého prejavovalo v prvotnej cirkvi, ale aj v jej dejinách a cez cirkev i v širších spoločenstvách ľudí až dodnes. Skôr, ako tak urobíme, vyžiadajme si k tomu pomoci v modlitbe Pánovej.

O t č e n á š:…

Sk 2, 1 – 12:

     „Keď prišiel deň Letníc, boli všetci spolu na jednom mieste. (2) Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. (3) I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich (4) a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. (5) A boli vtedy v Jeruzaleme židia, zbožní mužovia zo všetkých národov pod nebom. (6) A keď povstal ten zvuk, zbehlo sa mnoho ľudí a žasli, že počuli apoštolov hovoriť každý vo svojej reči. (7) I užasli všetci a divili sa, hovoriac medzi sebou: Či,  hľa, všetci títo, ktorí hovoria, nie sú Galilejci? (8) Ako ich teda počujeme hovoriť každý vo svojej reči, v ktorej sme sa narodili. (9) Partovia, Médovia, Elamiti, a obyvatelia Mezopotámie, Judska, Kappadokie, Pontu, Ázie, (10) Frígie, Pamfylie,  Egypta a krajiny Lýbie pri Kyréne, prechodne bývajúci Rimania, (11) Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi, – všetci ich počujeme vo svojich rečiach hovoriť veliké veci Božie? Čo to má znamenať ?“. Amen

                  Bratia a sestry v Kristu Ježiši!

   Mnohé kostoly v našej cirkvi sú v tento deň ozdobené sviežimi lipovými ratolesťami. Podobne je to aj vo vašich domácnostiach, ktoré oddávna pred slávnosťou Ducha Svätého ozdobujete lipovými halúzkami. Prečo to robíme? Je to pozostatok starej tradície, ktorá znamenala, že tak dávame najavo túžbu, že „holubica Ducha Svätého“ má pripravené miesto na ktorom môže zostať a zotrvať, že je v našich domoch a v chráme vítaná a môže tu zotrvať. Holubica ako symbol Ducha Svätého sa spomína už v evanjeliu a je to tak dodnes. Očakávanie príchodu Ducha Svätého znamená, že čakáme na Jeho dary, ako ich spomína už apoštol Pavel v liste Galatským kresťanom. (5,22) Je nepochybné, že tieto dary, medzi ktoré patrí: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť dobrotivosť, vernosť, krotkosť zdržanlivosť potrebujeme aj my a všetci radi uznávame, že sú potrebné  a dôležité pre náš život. Preto k tomu vonkajšiemu symbolu očakávania pridávame aj mnohé prosby, modlitby a piesne, ktoré sú plné túžobného očakávania Ducha Svätého a Jeho darov.

   Bratia a sestry v Pánovi!

 Stalo sa v ktorýsi večer pri televíznom prenose z majstrovstiev sveta v hokeji. Na začiatku poslednej tretiny nadšený reportér zvolal: Do nášho mužstva vstúpil nový duch!“ – Čo sa stalo? Hráči, ktorí sa v predchádzajúcej hre pohybovali ako zviazaní, naraz ožili. Puk išiel ako blesk z hokejky na hokejku, padali góly, hráči sa objímali. Reportér opakoval: Nový duch vstúpil do nášho mužstva“. Zrejme tréner prehovoril cez prestávku pred poslednou tretinou hráčom „do duše“ a oni si „dali povedať“…

   My si počas týchto sviatkov tiež chceme nechať nanovo povedať „do duše“, keď sa modlíme o príchod Ducha Svätého. A čo On pôsobí? Je to niečo podobné ako pri tých našich hráčoch. Hráči dostali akoby „oči“ videli sa navzájom, nahrávali si a pomáhali si.

Aj v nás pôsobí Duch Svätý niečo podobné. 

   Tam, kde si ľudia nerozumejú, kde „sa nevidia“ rodičia s deťmi a naopak, kde si nerozumejú manželia medzi sebou, spolupracovníci v cirkvi – tam sa pôsobením Ducha Svätého ľudia „vidia“, spolupracujú a pomáhajú si navzájom. 

    Toto porozumenie a videnie jeden druhého by sme si priali aj medzi národmi a štátmi. Veríme, že Duch Svätý je tou silou a mocou, ktorá takýto div a zázrak môže spôsobiť. 

   Duch Svätý pôsobí podobne vo všetkých vzťahoch, ktoré sú pre nás dôležité. Prekonáva odcudzenie medzi ľuďmi a vytvára nové spoločenstvo spolupráce, kooperácie, tolerancie a koexistencie. 

V našich vzťahoch, napriek rozličným názorom môže priniesť úsmev tam, kde sú ľudia namrzení, dobrú vôľu tam, kde sú ľahostajní a nevraživí. Takto by sme iste mohli pokračovať ďalej a vypočítavať podobné zmeny, ale to iste nie je potrebné, lebo všetci vieme, o čo tu ide. Práve tieto zmeny sa diali pri zoslaní Ducha Svätého medzi učeníkmi, ale aj medzi ostatnými ľuďmi z rôznych národov okolo nich. Z rôznych ľudí sa začalo tvoriť spoločenstvo, ktoré nieslo znaky porozumenia a bratstva.

  Bratia a sestry v Pánovi!

  Spoločne si máme uvedomiť jedno: Zoslanie Ducha Svätého nie je len sviatočná a jednorazová udalosť v dejinách cirkvi, i keby sme tak usudzovali podľa toho, čo sme podľa slov Písma počuli z prečítaných slov Písma o prvých Letniciach. Zoslanie Ducha Svätého nebol jednorazový čin Boží s úkazmi, ktoré sa v Písme spomínajú. Duch Svätý k nám prichádza denne a je tu stále, tak ako svetlo, aby ožiaril láskou naše zmýšľanie, aby dal novú iskru nášmu konaniu, aby z hriešnikov stvoril ľudí k Božiemu obrazu. Je tu ako vzduch, ktorý dýchame a ktorý potrebujeme, aby sme žili  pokojným životom. On prichádza v slove Božom, zvestovanom, ale i v tom viditeľnom, prisluhovanom ako viditeľné slovo Kristovo vo sviatosti.

  Človek, pravda, môže vždy zavrieť oči pred svetlom, siahnuť „okenice duše“, ale vždy s rizikom, že bude chodiť a žiť v šere, v tme, či polotme, že sa bude potkýnať a možno aj padať…Človek sa môže pred vanutím a vnuknutím Ducha uzavrieť, zapchať si uši a navodiť skúsi hluchú a „bezduchú“ atmosféru.

  Preto je životne dôležité, aby sme všetci mali vycvičený cit pre  poznanie takejto bezduchej atmosféry a najmä spoznávali, kedy a ako On veje, keďže „Duch veje kam chce“.

   Všimnime si, napríklad, ako to spoznal a rozoznal veľký nositeľ Ducha, pravoslávny patriarcha Athenogoras, otvorený pre rozhovor cirkví rozličného vierovyznania (pre ekumenizmus). Povedal: Bez Ducha Svätého je nám Boh ďaleko, Kristus zostáva v minulosti, evanjelium mŕtvou knihou, kresťanská morálka zbierkou predpisov a povinností. Avšak v Duchu Svätom je celý kozmos počiatkom Božieho kráľovstva, Vzkriesený Kristus je v nás, evanjelium je životom v láske, ľudské konanie odráža a napodobňuje Božiu krásu a dobrotu“. (Dialógy s p. Athenagorasom, vyd. Claude Olivier, Paríž 69)

   Preto si aj my často pripomínajme, nielen dnes, že Duch Svätý je tu pre nás, pre mňa. Je tu stále, každodenne pôsobiaci a konajúci. Má podobu nových impulzov, má podobu zhliadnutia nových riešení, podobu novej odvahy ísť dopredu, odvahu žiť v pravde a koexistencii. Preto prosme každodenne o Jeho prítomnosť a dary.

Je to možné i napriek našej krehkosti, áno i hriešnosti. Pretože Pán Ježiš nás k slobode oslobodil. Zomrel za nás, aby nás očistil a ospravedlnil, aby nás obmyl od našich hriechov a urobil nás novými ľuďmi, aby aj v našich srdciach a dušiach mohol prebývať Duch Boží, Duch Jeho lásky a nového života. Hoci by nás „ten starý nepriateľ chcel zničiť“, moc Ducha Svätého je nám daná a denne ponúkaná, aby platilo a dokázalo sa, že „slovíčko ho porazí“. Amen

  1. slávnosť svätodušná  –  MyS – Ľubomír Batka st.

Vložiť komentár