Múdri poznajú vôľu Pánovu
Ef 5, 15 – 20:
„Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. (16) Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. (17) Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. (18) A neopíjajte sa vínom, v ktorom je rozpustilosť, ale naplnení buďte Duchom. (19) Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. (20) Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Živá evanjelicko – kresťanská viera má iste svoje vlastné ovocie. Prináša nový život už tu v časnosti, nové myslenie a konanie, ktoré je jednoducho iné ako je myslenie a konanie ľudí, ktorí majú inú vieru.
Zámerne nehovorím o neveriacich, pretože každý človek v niečo, alebo v niekoho verí, čiže má vieru. Nie každá viera je však spasiteľnou vierou. Sú ľudia, ktorí veria iba sebe, či „v seba“, iní v svojich druhov, v stranu, alebo v moc peňazí, či zbraní. Takáto viera má svoje vlastné ovocie, keďže prirodzený človek je „dieťaťom hnevu“, ktoré koná vždy iba „žiadosti svojho tela a vykonáva vôľut tela a myšlienok“ (Ef 2, 3).
Inak ale zmýšľa, žije a koná ten, kto počul a prijal „slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse a uveril v Ježiša ako svojho Pána“. Kto prijal „závdavok Ducha Svätého“ vedome sa vrátil k Pánu Bohu, aby bol Jeho vlastným dieťaťom. (Ef 1, 13) Každý úprimne veriaci kresťan vie, že bremeno hriechov a z nich plynúci strach nedokázal zložiť zo svojich pliec sám a získať tak skutočnú slobodu a radosť svojimi silami. Lebo aj kresťan, ako každý iný človek, bol „mŕtvy v prestúpeniach“ a neschopný konať proti svojej zlej vôli a sebaláske. Stalo sa tak iba darom milosti Božej. „Milosťou ste spasení skrze vieru“ (Ef 2, 8)
Každý z nás však môže spolu s inými opakovať chorál víťazstva s dobrorečením Otcovi a zostať vierou ukotvený v Ježišových zásluhách. Ak však ďakujeme Otcovi, že sme sa stali „novým stvorením“ a Pánovi Ježišovi, že smieme byť živými kameňmi v Jeho duchovnej stavbe a súčasťou „svätého chrámu a príbytku Božieho“ (Ef 2, 21-22) i Duchu Svätému, že smieme patriť do „spoločenstva svätých“ (Ef 2, 19) , apoštolské slovo nám dáva nové, jasné usmernenie. Apoštol Pavol nielen efezským kresťanom pripomína: „Prísne teda dbajte ako žijete, nie ako nemúdri, ale ako múdri“.
Pripomína nám úlohu dôsledne pamätať a prísne dbať na etické princípy, ktoré nám dal náš Pán Ježiš Kristus, najmä na dvojité prikázanie lásky. Úlohu žiť „novým životom“ zodpovedne pred Pánom Bohom i ľuďmi. Povzbudzuje nás k tomu jednak poznanie a skúsenosť o zmysluplnosti morálneho života, keďže sme sami skúsili a sami sa presvedčili o tom, že je rozdiel žiť v slobode od hriechu, ako byť poviazaný hriechom. Je rozdiel lásku prijímať i rozdávať, ako žiť pod bremenom rozličných hriechov, vášní a nelásky. Aj pohania často o kresťanoch hovorili s obdivom: „Pozrite, ako sa milujú“! Pravá viera je vždy „činná v láske“ a morálne konanie kresťana je dôsledkom, čiže ovocím viery.
Apoštol Pavel označuje toto nové myslenie a konanie ako „múdre“. Je zrejmé, že tí, čo majú iné myslenie, „iného ducha“, a stavajú svoj život na svojej vlastnej múdrosti a filozofii to vidia inak. Môžu napríklad pomoc blížnemu považovať za akýsi „zbytočný luxus“, či nerozumnosť, avšak veriaci kresťan „nie je múdry iba pre seba“. Pritom nedúfa v seba, ale vždy v Božiu milosť. Apoštol pripomína hodnotu viery a jej dôsledky hovoriac: „Rozumejte, čo je vôľa Pánova“. Jeho slovo je tak posolstvom prinášaným v zmysle mnohých výziev samotného Pána Ježiša, ako ich poznáme z evanjelií, keď napríklad Pán hovorí: „Vy ste soľ zeme“, „vy ste svetlo sveta“. V závere Kázne na vrchu oznamuje: „Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale“. (Mt 7, 24)
Toto vedomie a skúsenosť života, že „láska blížnemu zle nekoná“, je aktualizovaná v živote kresťanov aj vedomím o druhom príchode Ježiša Krista ako sudcu živých a mŕtvych. Vedomie tejto eschatologickej budúcnosti má dosah aj na našu prítomnosť. Apoštol Pavel preto pripomína cirkvi a kresťanom, že aj my stojíme pred blížiacim sa súdom, ktorý je daný do rúk Ježišovi a preto hovorí: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé“. Našou kresťanskou povinnosťou je konať rozumne, zodpovedne a s poslušnosťou voči Pánovi využívať dni, ktoré sú nám darované ako čas milosti. Je dôležité dokazovať vieru uprostred pohanov a „žiť ako deti svetla“ (Ef 5, 8)
Keď chceme a máme porozumieť, čo je aktuálne „voľa Pánova“ v našom živote, apoštol Pavel nielen varuje pred hriešnym spôsobom života – „A neopíjajte sa vínom“, ale hovorí: „Naplnení buďte Duchom Svätým“. Vie, že toto „naplnenie“ nášho ducha Duchom Svätým sa deje počúvaním slova Božieho a prijímaním sviatostí Ježiša Krista. Ak chceme, aby sa tak dialo, nedá sa to inak, len praktickou skúškou.
Podobne, ako keď chceme, aby elektrický spotrebič robil to, čo podľa návodu má a čo od neho očakávame, musíme ho zapojiť na zdroj energie, čiže prívodnú šnúru zapojiť do zásuvky. Nemusíme o elektrine vedieť mnoho, ani o jej výrobe a prenose, ale jednoducho máme konať podľa návodu. Keďže platí, že naša „viera je z počúvania“ a to z počúvania Božieho slova, stojí jeho zvestovanie a počúvanie na prvom mieste služby cirkvi.
Apoštol Pavel prirovnával človeka k chrámu Božiemu, k stavbe, v ktorej pôsobí Pán Boh a Ježiš skrze Ducha Svätého. Mal pri tom pred sebou ako obraz a príklad samotný jeruzalemský chrám, v ktorom boli tri základné časti. V prvej, najväčšej časti boli tri nádvoria. Na prvé smeli vstúpiť aj pohania. Potom nasledovalo nádvorie žien a nádvorie mužov. Druhou dôležitou časťou bolo miesto kde sa konali obete. Bola vyhradené kňazom a levítom. Napokon v ňom bola najtajomnejšia časť, nazývaná svätyňa svätých. V nej bola umiestnená truhla zmluvy, oddelená oponou od ostatnej svätyne. Tam podľa viery Židov prebýval Hospodin. Iba raz v roku mohol do nej vstúpiť najvyšší veľkňaz s krvou obetovaného zvieraťa za hriechy ľudu i svoje. Toto miesto prirovnáva Pavel k duchu človeka. Do ľudského ducha teda má vstúpiť Duch Boží.
Keďže vykupiteľskou smrťou bola opona k trónu milosti odstránená, kresťania majú možnosť nie iba raz v roku, ale stále prichádzať do spoločenstva s Pánom Bohom skrze Ducha Svätého.
Keď apoštol hovorí: „Naplnení buďte Duchom“, myslí na to, aby sme vždy „hovorili medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach“. Modlitebný život zahrňuje aj čítanie, počúvanie (aj písanie) slova Božieho. Tak rozumeli a prijímali apoštolove slová aj naši predkovia a to aj v čase, keď im boli odobraté chrámy a museli sa pred zlobou skrývať v domácnostiach, alebo v jarkoch a lesoch. Aj vtedy, keď chrámami boli iba stodoly, či dvory. Sila a radosť z viery sa vinula najmä z nábožnej piesne, ktorá znela z úst a najmä sŕdc takpovediac neprestajne. Taká bola cesta a skúsenosť viery a taká je nepochybne aj dnes.
V pominulých dňoch sme si pripomenuli odkaz reformácie a každý, kto spieval hymnu Hrad prepevný, bol nanovo „elektrizovaný“ nielen jej melódiou, ale aj slovami, ktoré zhrňujú celé naše evanjelické učenie a vieru. So spevom sme stáli nad hrobmi našich milých pri rozlúčkach s nimi, ale aj pri smutných spomienkach na nich. Niet chvíle a situácie, kde by viera vzbudená a udržiavaná Duchom Svätým nedokázala a neosvedčila svoju silu. Preto apoštol na záver všetkých napomenutí opäť a znovu chváli Pána Boha a vedie aj nás k dobrorečeniu za Božiu milosť v Kristu: „Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcu v mene nášho Pána Ježiša Krista“.
Niekedy evanjelici hovoria: nemám čas na služby Božie, na chrám, na spoločenstvo a na modlitbu. Raz sme túto známu výhovorku vzali vážne a s konfirmandmi sme urobili malý test. Na hodinkách sme stopli, koľko trvá raná modlitba spolu s odriekaním Otčenáša. Boli prekvapení, že je to niečo vyše 30 sekúnd, pričom každý deň, ktorý je nám daný má 86 400 sekúnd! Napriek tomu, človek vie veľmi ľahko vypustiť z úst vetu: nemám na modlitbu čas…
Spoločne sa učme a povzbuďme k tomu, aby sme „vykupovali čas“ keď prežívame aj v spoločnosti „zlé dni“ a nepochybne niečo z nich okúsia aj mladí ľudia, školáci a študenti, živnostníci i dôchodcovia. Napriek všetkému, čo na nás dolieha, dobrorečme za všetko Bohu Otcu, pretože On nás nedovolí skúšať nás nad naše možnosti a so skúškami pôsobí aj vyslobodenie.
Keďže sa cirkevný rok sa pomaly chýli ku koncu, dobrorečme za všetko, čo sme v ňom prijali od nebeského Otca, dôverujme nášmu Pánovi aj naďalej a spievajme a plesajme Pánovi srdcom i ústami s radosťou, aby sme potom boli pripojení k tým, ktorí oslavujú Baránka Božieho v nebesiach. Amen
21. nedeľa po Svätej Trojici 2025 – Ľubomír Batka st.
Modlitba:
Milostivý a láskavý Bože, Otče náš nebeský, ďakujeme Ti za všetku Tvoju milosť, lásku a dobrotu voči nám, hriešnym ľuďom a celému svetu. Ďakujeme za dary pre naše telo, ale nadovšetko za milosť darovanú nám v Tvojom Synovi, našom Pánovi. Ty si sám otvoril naše oči a náš rozum, aby sme Ho poznali a prijali ako cestu, pravdu a život. Zachovávaj nás v plnej dôvere v Jeho dielo, v Jeho evanjelium pre nás i celý svet. Dávaj nám sily skrze pôsobenie Ducha Svätého k novote života, k novej poslušnosti v našom myslení i konaní i vo svedectve života o tom, že iba v Ňom je pravá sloboda, záchrana a večná radosť pre všetkých veriacich. Popraj nám žiť múdro, verne a spravodlivo v každodennom živote, hovoriť medzi sebou v žalmoch a duchovných piesňach a tak Ti dobrorečiť v dňoch dobrých i zlých, tu časne i potom naveky v nebesiach. Amen