Príď, Pane Ježiši (3) – do nášho zboru
(Maranatha – Adventné roráty)
Úvodný text: Ž 24:
„Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy,
a zdvihnite sa, večné vráta,
aby mohol vojsť Kráľ slávy!
Ktože je ten Kráľ slávy?
Hospodin silný a mocný,
Hospodin mocný v boji.
Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy,
a zdvihnite sa, večné vráta,
aby mohol vojsť Kráľ slávy!
Hospodin mocností,
On je kráľ slávy. Sela. Amen (v.7 -10)
Kázňový text: Lk 4, 14 – 30:
„V moci Ducha vrátil sa Ježiš do Galiley a zvesť o Ňom sa rozniesla po celom okolí. (15) Učil v ich synagógach a všetci Ho oslavovali. (16)Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. (17) I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: (8) Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepýn navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, (19) a zvestovať vzácny rok Pánov. (20) Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. (21) A On začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. (22) A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová o milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či tento nie je syn Jozefov? (23) I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej otčine! (24) A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. (25) Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dňov Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veliký hlad nasla po celej zemi, (26) ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. (27) A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený len Náman Sýrsky. (28) A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; (29) povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na okraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. (30) Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa.“ Amen
Milé sestry a bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Dnes chceme spoločne prosiť o to, aby Pán Ježiš prišiel a prichádzal vždy nanovo aj do nášho cirkevného zboru. Prečo je to dôležité? Spoločenstvo cirkvi všeobecnej kresťanskej sa prejavuje nielen v našich srdciach a rodinách, ale aj v spoločenstve rodín, ktoré tvoria základnú viditeľnú cirkevno – organizačnú jednotku (COJ) v zmysle Ústavy našej ECAV. Kresťanské rodiny tvoria cirkevný zbor a my vieme, že nie všetci pokrstení členovia, ktorí ho tvoria sú úprimne veriaci, nie všetci sú pobožní a zbožní, nie všetci sú duchovne živí, bdelí a očakávajúci príchod Ježiša, aby bol ich Pánom a Kráľom.
Tak ako v rodine myslíme jeden na druhého a cítime zodpovednosť jedni za druhých keď ide o život viery, cítime zodpovednosť aj za každú našu evanjelicko-kresťanskú rodinu a za spoločenstvo, ktoré tvoríme. Ak má byť a zostať cirkev jedna a jednotná, je potrebné posilňovať jednotu viery už v cirkevných zboroch v ktorých žijeme, v ktorých sa „radujeme s radujúcimi a plačeme s plačúcimi“. Želáme si a túžime po tom, aby sme aj vianočnú radosť zdieľali spoločne, pokiaľ možno čím viacerí.
Lenže Pánov príchod k nám sa nedeje len cez Vianoce. Pán prichádza neustále a chce prísť k nám aj v tomto adventnom čase, v ktorom si pripomíname Jeho vtelenie (inkarnáciu). Túžime po tom, aby čím viacerí v našom zbore vyznávali s nami: „Nebudeme čakať iného Spasiteľa“. Pre nás je Ním len Ježiš z Nazaretu, počatý z Ducha Svätého v tele panny Márie, narodený v Betleheme.
Keďže vieme aj to, že On dnes prichádza k nám vo svojom slove a v sviatostiach, ale nie všetci Jeho slovo počúvajú a prijímajú, chceme prosiť za bratov a sestry v zbore, aby našiel spôsob ako zaklope na dvere sŕdc a dvere príbytkov našich rodín. Možno cez adventnú prípravu detí a vnúčat, možno prostredníctvom susedov, ktorí počnúc od prvej adventnej nedele vyzdobili svoje domy a byty adventnými symbolmi, možno azda aj cez ten bezduchý profánny tresk, hluk a svetlá nablýskaných reklám. Chceme prosiť za náš zbor, aby nás nepostretol údel Nazaretu, keď do neho zavítal Ježiš.
Nazaret sa v biblickom texte spomína nielen ako obec, či mestečko, ale predovšetkým ako SZ cirkev, spoločenstvo ľudí, ktorí sa stretali v synagóge. Pán Ježiš neprišiel na „obecný úrad“, ale prišiel v sobotný deň do spoločenstva viery. Vtedy už zvesť o Ňom ako učiteľovi a zázračnom lekárovi rezonovala po celom okolí a mnohí Ježiša oslavovali. Tam, v synagóge, Mu podal služobník knihu (zvitok) proroka Izaiáša, aby čítal. Bol to prejav určitej pocty pre Toho, ktorý bol práve v Nazarete vychovaný, kde bol vyučovaný a kde pravidelne, podľa svojho zvyku, chodil v sobotu od svojej mladosti.
Nazaret nemal síce v Izraeli zvlášť dobré meno, podobne ako celá polo pohanská Galilea, ale predsa len aj jeho obyvatelia v sobotný deň na bohoslužby prichádzali. Keď Ježiš čítal prorocké slová z knihy Izaiáša, všetci mu prisviedčali na znak súhlasu z proroctvom a obdivovali slová o milosti, ktoré počuli. Keď však predpoveď proroka vztiahol na seba, Jeho poslucháči pochybovačne krútili hlavami a možno aj protestne šomrali, hovoriac: „Či Tento nie je syn Jozefov?“.
Vieme síce pochopiť ich nedôveru, keďže Ježiša poznali od mladosti a ako tesár nespĺňal ich predstavy a prísť majúcom Mesiášovi. Ako Vysloboditeľ a Mesiáš pôsobil príliš obyčajne a ľudsky nielen výzorom, ale aj prácou rúk, ktorou sa živil. Aj keď po odchode z Nazareta dokázal osloviť zástupy a konať zázraky o ktorých počuli, boli ochotní uveriť v Neho len v prípade, aby takéto skutky, ba ešte väčšie, vykoná aj vo svojej otčine, pred ich očami.
Pán Ježiš však ukázal a zdôraznil, že všetko, čo koná, koná len podľa vôle svojho nebeského Otca. Neprišiel plniť vôľu nikoho iného, ani budovať svoju popularitu a slávu, ale zvestovať príchod Božieho kráľovstva, ktoré sa v Ňom priblížilo a do ktorého môžu vstúpiť iba veriaci v Neho, ktorí vieru dokážu láskou. Pán Boh si môže vyvoliť koho chce a ako chce a nie je viazaný žiadnymi ľudskými predstavami a myšlienkami. Ako Izaiáš na inom mieste hovorí: Božie predstavy a myšlienky prevyšujú všetky ľudské cesty a myšlienky.
Nazaretčania, žiaľ, nespoznali „čas svojho navštívenia“, podobne ako neskôr Jeruzalem a prešli od obdivu do druhej krajnosti. „Vzplanuli hnevom, povstali a vyhnali Ho z mesta a vyviedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili“. Pán Ježiš prišiel k nim, ale pre ich neveru „prešiel pomedzi nich a vzdialil sa“.
Nechceme, aby Pán prešiel pomedzi nás. Chceme aby našiel naše srdcia, naplnené pokorou, láskou a dôverou v Jeho milosť. Aby sa tak stalo už dnes, keď je zvestované Jeho evanjelium. Aby bol prijatý s dôverou vtedy, keď sa pred našimi očami prestiera stôl Jeho svätej Večere a keď On je tu „v chlebe a víne“ s nami a pre nás. Prosme a modlime sa za to, aby našiel v našom zbore všetky dvere príbytkov otvorené s úprimným pozvaním ako pre najvzácnejšieho Hosťa. Podobne aj potom, na konci vekov, nech nájde vieru v našich srdciach i vo všetkých našich rodinách. Amen
Ľubomír Batka st.