Čo budeme mať za to?
Za prácu, Pane, vždy platíš
jak dobrý Hospodár,
a každý z nás jak zasúži,
tak berie mzdu i dar.
Ó, Bože, praj nám práce vždy,
po dobrej práci hojnej mzdy,
dopracovať sa nad hviezdy
pred Tvoju svätú tvár! Amen (M.R.)
Mt 19, 27 – 30:
„Vtedy riekol Mu Peter: Ajhľa my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa; čo teda budeme mať za to? (28) Ježiš im odpovedal: Veru vám hovorím: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov izraelských. (29) A ktokoľvek opustil dom alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo ženu alebo deti alebo pole pre moje meno,omnoho viac dostane a bude dedičom večného života. (30) A mnohí prví budú poslední a poslední prví“. Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
V medziobdobí cirkevného roku sa konajú v cirkevných zboroch výročné konventy. Často sa o nich hovorí ako o výročných „účtovných“ konventoch. Slovo „účtovný“ navodzuje myšlienku o zámere predložiť a schváliť zborové účty za minulý rok a udeliť absolutórium zodpovedným pracovníkom v cirkvi za hospodárenie zboru.
Je správne a dôležité, ak sa v cirkvi všetko koná slušne a v poriadku aj pokiaľ ide o finančné a hospodárske záležitosti. Avšak to nie je jediné „účtovanie“ z ktorého máme v cirkevných zboroch „vydávať počet“. Ono sa týka aj duchovného života, nášho povolania a poslania Pánom cirkvi. Toto priebežné „účtovanie“ v cirkevných zboroch sa odvíja z vedomia o poslednom „účtovaní“, ktoré urobí s cirkevnými zbormi a z každým z nás Pán Ježiš, ktorý je v evanjeliu (Mt 20, 1- 16) predstavený ako „Pán vinice“, alebo „človek hospodár“. „Hospodárovým“ správcom je Jeho „šafár“, ktorého úlohou je povolať robotníkov na vinici a potom dať sľúbenú mzdu všetkým pracujúcim na vinici. Podobne aj v dnešnom úvodnom texte je reč o „účtovaní“ a o odmene za vykonanú službu a vernosť v nasledovaní. Pán Ježiš o odmene hovorí, že sa bude konať „pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy“.
Je to pozoruhodné Pánovo slovo o poslednom a konečnom účtovaní na konci vekov a o poslednom súde, ktoré On nazýva „obnovením sveta“. Bežná predstava o „konci sveta“ je jeho zničenie a katastrofický zánik, ale Pán Ježiš hovorí jasne o „obnovení sveta“, čo znamená skôr nápravu všetkého, čo ľudský hriech narušil a zničil. Zánik sa týka iba zla, ktoré nebolo a nie je v Božom pláne a to je hriech, diabol a smrť. V biblickom texte sa na tomto mieste nachádza doslovne pojem „znovuzrodenie“, alebo nové narodenie. Poznáme ho už z rozhovoru Pána Ježiša s Nikodémom. Týka sa nového života, ktorý má svoj počiatok už v tomto svete a v časnosti. Z dnešného posolstva poznávame, že každé znovuzrodenie je dejom a konaním Pánovým, ktoré má vyvrcholenie a zavŕšenie až v príchode Božieho Syna a v príchode Jeho kráľovstva v plnosti.
Niektorí kresťania si myslia, že ten vrchol dosiahli už dnes a teraz. Že dosiahli plnosť spojenia s Kristom, plnosť Jeho poznania a „prebývania s Pánom“, čiže majú dokonalé spoločenstvo, a preto už ani nie je čo očakávať. Žiadne prekvapenie, žiadnu „odmenu“ a skutočný nový život.
Iní zase vychádzajú z nesprávneho výkladu a pochopenia Pánových slov, že „mnohí prví budú poslední a poslední prví“. Z mechanicky pochopených slov, že „poslední budú prví“ usudzujú, že stačí, ba že je preto lepšie byť v nasledovaní kdesi na konci verných, byť na „chvoste“ a preto je im každá snaha a aktivita v nasledovaní vzdialená. Je to nesprávny postoj, práve tak ako ten, ak si niekto myslí, že vlastnou aktivitou sa prepracuje na prvé miesto, aby získal nielen terajšie prvenstvo, ale aj odmenu v nebesiach. O to sa nerozumne usilovala matka synov Zebedeových, keď spolu so synmi prosila, aby v Ježišovom kráľovstve sedel jeden z nich na pravici a druhý na ľavici. Pán Ježiš to odmietol s poukazom na odmenu, ktorá je darom Božej milosti.
Bratia a sestry v Pánovi!
Učeník Peter sa v mene ostatných učeníkov spýtal Pána Ježiša priamo: „Ajhľa, my sme všetko pustili a nasledovali sme Ťa; čo teda budeme mať za to“? Pýtal sa na odmenu, ktorá ich čaká za ich službu. Možno sa takto, či podobne aj my pýtame, či už sami v sebe, v duchu, alebo aj nahlas. Pán Ježiš na typicky ľudskú otázku dáva typicky Božskú odpoveď. Pravdivo hovorí: Odmena za verné nasledovanie je pripravená a bude udelená, „keď Syn človeka príde a zasadne na trón svojej slávy“. Spočíva v tom, že aj oni, a všetci, ktorí Ho verne nasledovali, budú mať účasť na Jeho sláve, ale aj na konaní pri poslednom súde. Znamená to účasť na sláve, ktorá je na zemi súčasne službou.(Mt 20, 28) Pri poslednom vydávaní počtu: „Zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov izraelských“. Tak, ako mali učeníci účasť na Pánovom živote v časnosti, ktorý bol náročnou službou, tak budú mať účasť aj na Jeho poslednej službe. Nie je to ľahká služba správne a spravodlivo posúdiť hlbiny ľudského srdca, posúdiť a rozlíšiť skutočnú lásku od predstieranej, či falošnej a odhaliť povrchnosť a pretvárku, falošnú vieru od skutočnej dôvery. Súd nad Izraelom ako „domom Božím“, práve tak ako nad novozmuluvnou cirkvou bude pritom prísnejší ako nad svetom. Na tými, ktorí Krista Pána nepoznali, alebo o Ňom nepočuli. Nikto z nás nemusí „závidieť“ apoštolom ich súdnu moc a poverenie súdiť „dvanásť kmeňov izraelských“. Práve tak, ako apoštolom nezávidíme ich verné nasledovanie až po mučenícku smrť a martýrium pre Krista.
Bratia a sestry!
Otázka odmeny je azda jediná otázka, ktorá spája ľudí. V tomto časnom živote zaujíma každého. Počúvame, ako ľudia vyhlasujú: Ja sa nezaujímam o šport! Iní hovoria: Ja sa nezaujímam o politiku! Oní: Ja sa nezaujímam o vedu, alebo nové technológie! Ja sa nezaujímam o kultúru, alebo celosvetové problémy! To všetko nás určitým spôsobom rozdeľuje. Ale otázka: „Čo budem – budeme mať za to“? – je otázka univerzálna. Táto otázka zaujíma každého.
Keď sa začnú zimné olympijské hry, bude sa častejšie spomínať aj zakladateľ olympizmu v modernej dobe Pierre de Coubertin a jeho romantická vízia: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“. V skutočnosti sa týmto heslom neriadili ani starovekí Gréci a nenachádza uplatnenie ani dnes. Nikto nejde na olympiádu preto, aby sa „zúčastnil“, ale ide bojovať o medaily, body a víťazstvá.
Často sa prehra, dokonca aj remíza národného mužstva chápe bezmála ako „národná tragédia“. Odmeny sú aj v športe len za dobré umiestnenie a víťazstvá a aj športovci sa pýtajú: „Čo teda budeme mať za to?“.
Pán Ježiš neodsudzoval ani učeníkov za to, že sa takto pýtali v situácii, keď pre Krista „všetko opustili a nasledovali Ho“. Neodsudzuje ani nás, ak sa takto, či podobne pýtame. Ale Jeho odpoveď je odpoveďou Toho, ktorý je „od večnosti“, ktorý opustil slávu Otcovu, aby získal slávu neba aj pre nás. Pán vedel, že Jeho učeníci opustili mnoho: svoje domy, rodiny, majetok i povolanie.
Ťažko sa dajú takéto hodnoty vyjadriť v peniazoch. Keď dnes odíde do zahraničia športovec, vedec, umelec, alebo nejaký odborník za lepším zárobkom, každý vie, že je to kvôli lepším podmienkam a odmene. „Kúpiť“ sa dajú nielen športovci a odborníci. Dnes sa kupujú u nás aj politici. Záleží iba na množstve núl za číslicou.
Pán Ježiš nám, ako svojím nasledovníkom prisľúbil svoju odmenu. Hovorí o nej, že ten, kto pre „Jeho meno“ opustil mnoho, „omnoho viac dostane“. To, čo je omnoho viac, ako si môžeme nárokovať a očakávať za našu službu, obete a nasledovanie je skutočnosť, že budeme „dedičmi večného života“. To je odmena, ktorá je tak veľká, priam obrovská a úžasná, že vlastne ani nemožno hovoriť o odmene za naše obete a službu, ale je to v skutočnosti niečo, čo je nezaslúženým darom. Niečo, čo nemožno nazvať inak ako milosťou nebeského Pána. Žiadne naše skutky nemajú takú hodnotu a cenu, že by ich nebolo možné zaplatiť a nahradiť už tu na zemi. Dar večného života je však dar lásky Božej nevýslovnej ceny, nazvaný slovom Písma svätého: „milosť nad milosť“.
Sme v stálom úžase nad veľkosťou tohoto daru, ktorý je pripravený pre každého pracovníka na Pánovej vinici a verného nasledovníka Kristovho. Preto aj tomu, kto pracoval možno viac ako my, možno dlhšie a možno horlivejšie ako my sami platí slovo nebeského Hospodára, ktorý každému čisto ľudsky uvažujúcemu pripomína: „Či za zazeráš na mňa preto, lebo som dobrý?“.
Bratia a sestry v Pánovi!
Pán Ježiš Kristus povedal aj o tých „najmenších“ v kráľovstve Božom, že „budú väčší ako Ján Krstiteľ“. (Mt 11, 11) Aj mnohí z tých, ktorí sú dnes v cirkvi „prví“, sú „prví medzi rovnými“ (lat. „primus inter pares“). Ak si však ktokoľvek príliš zakladá na svojom prvenstve a postavení a nie na Božej milosti, bude v kráľovstve nebeskom „posledný“, čiže nebude mať žiadnu prednosť pred ostatnými. To, čo je dôležité, je prijatie pozvania k nasledovaniu nášho Pána, vernosť v povolaní a v Jeho službe a potom dôvera, že naša odplata, či odmena je „hojná v nebesiach“. To, „čo bude spravodlivé, dostanete“, hovorí Pán. (Mt 20, 7) Z nábožnou pevkyňou preto vyznávajme: „Hodno zaň trpieť, hodno bojovať a hodno cele opustiť svet“. Amen
Nedeľa Deviatnik – MyS – Ľubomír Batka st.