Vzrastajte v cnostnom živote!
Otče náš nebeský, ďakujeme Ti za Tvoje
vzácne a veľké zasľúbenia, ktorými si obdaril
celú cirkev a v nej i nás.
Príjmi našu dnešnú pokornú oslavu Tvojho mena
a popraj nám dar Ducha Svätého, aby sme mohli rásť
v poznávaní Teba a Toho, ktorého si poslal
k našej spáse, nášho Pána Ježiša Krista.
Podopri nás istotou, že Tvoje povolanie a vyvolenie
je stále a trvalé, ak sami chceme dobrý boj viery
bojovať a beh k večnej sláve dokonať. Amen (ĽB)
2 Pt 1, 3 – 11:
„Ako nám Jeho božská moc v známosti Toho, ktorý nás povolal svoju slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, (4) obdarujúc nás vzácnymi a veľmi veľkými zasľúbeniami, aby ste nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť; (5) tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte ku viere cnosť, k cnosti známosť, (6) k známosti zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, (7) k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku. (8) Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. (9) Kto nemá týchto vlastností, je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda, že bol očistený z dávnych hriechov. (10) Preto tým viacej usilujte sa,bratia, upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy (11) a tak skôr budete mať prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježša Krista.“ Amen
Vzácnymi a veľkými zasľúbeniami obdarovaní bratia a sestry!
S blížiacimi sa olympijskými hrami sa hovorí aj o odmenách za získané medaily. V cudzine celkom otvorene, u nás skôr „v kuloároch“. Keď v Lillehammeri sľúbili zlatým olympionikom rovný milión korún, vzbudilo to v spoločnosti veľké diskusie. Je skutočnosťou, že na dnešných moderných olympijských hrách sa za medaily získavajú pomerne veľké sumy. Na zisk medaily je však potrebný špičkový vrcholový výkon na hranici ľudských možností. Stojí za ním obrovské úsilie celých tímov ľudí, najmä tvrdé tréningy športovcov často už od detstva. Neskôr mnoho odriekania, litre potu a veľa vynaložených prostriedkov zo strany rodičov, rodiny a klubov, dotovaných štátom.
Apoštolovia za príkladom svojho Majstra pri zvesti Božieho slova bežne používali aj príklady z rôznych oblastí života a tak aj z oblasti športu. Sú známe najmä z listov apoštola Pavla, ktorý život kresťana prirovnával k behu na závodišti a k zápaseniu. Apoštol Peter vo svojom prvom liste napomína ku vzornému životu duchovných pastierov, ktorých raz ocení Arcipastier darom „nevädnúceho venca slávy“. (1 Pt 5,4) V prečítanom úryvku epištoly poukazuje na cieľ života kresťanov a vyzýva nás: „…aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte ku viere cnosť…“. Znie to ako povzbudenie pretekárov na bežeckej trati: „Pridaj! – pridajte!“
Apoštol Peter poznal „výšiny viery“, ale vedel aj o ceste, ktorá k nim vedie. Chce sa s nami podeliť o úsilí, ktoré vedie úspešnému cieľu a tak pozvať nás k behu a boju viery. Zasľúbená odmena, ktorá nás na konci života viery čaká, je odmenou, ktorá prevyšuje všetky naše možnosti a predstavy. Je to „účasť na božskej prirodzenosti Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a mocou do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista“. Je to cesta na konci ktorej je prekonanie „porušenosti“, ale aj „očistenie zo všetkých hriechov“ a „poznanie nášho Pána“, keď sa viera zmení na videnie tvárou v tvár.
To sú veľké a slávne zasľúbenia, ktorými sme vyzvaní k ceste nasledovania Ježiša Krista, k novote života a k životu v kráľovstve Kristovom a Božom. Spolu s apoštolom Petrom však musíme povedať, že je to dlhá a náročná cesta a duchovný boj a zápas, ktorý si vyžaduje dobre pripraveného a duchovne odolného človeka. Nie je to prechádzka ružovou záhradou, ale skôr vytrvalostný beh, podobný tomu na ovále v ktorom pretekár musí vynaložiť všetko úsilie. Apoštol Peter je takýmto životom viery a vernosti známy, napriek tomu, že na začiatku sa ani on nevyhol potknutiu a pádom. Práve preto sa môžeme my ostatní poučiť jeho radami a skúsenosťami a spoľahnúť sa na jeho slová, ako sa spolieha pretekár na slová skúseného trénera.
Apoštol Peter kresťanom naznačuje, že to základné rozhodnutie pre život s Kristom, niečo, čo by sme mohli pomenovať ako „dobrý štart“, nie je niečo samozrejmé. Dať nasledovanie Pána na prvé miesto v živote, opustiť všetko pre Krista a vo všetkom sa spoľahnúť na Jeho slovo je darom. Darom Pánovej milosti a lásky. Po skúsenosti pri Cezarey Filipovej, ale najmä po skúsenosti z Getsmanskej záhrady apoštol Peter nemôže hovoriť nejaké chválenkárske reči o svojom odhodlaní a rozhodnutí byť a žiť s Ježišom. V ušiach mu iste vždy znel sľub Pánov: „..ale ja som prosil Otca, aby tvoja viera nezanikla a ty časom, až sa obrátiš utvrdzuj svojich bratov“. Peter nemohol zabudnúť na Pánov pohľad na dvore veľkňaza, ale ani na Jeho trojnásobnú otázku o jeho láske a pripravenosti „dať sa opásať a nechať sa viesť inými…“. Kráčať nie k titulom, k sláve a hodnosti „kniežaťa apoštolov“, ale k nasledovaniu až po mučenícku smrť. To, že „prekonal sám seba“ bola zásluha Toho, ktorý ho „povolal svojou slávou a cnosťou“ a ktorého božská moc mu „darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás veľmi veľkými zasľúbeniami“.(v.3-4)
Bratia a sestry v Pánovi!
To, čo vidíme pri Petrovi, jeho poznanie a vyznanie o dare milosti, platí aj o nás a pre nás. Naša viera, podobná možno tomu maličkému horčičnému zrnku, je už sama o sebe darom. Viera, je darom Ducha Svätého a odvaha žiť v dôvere v Pánove zasľúbenia, je „mocou a rosou zhora“. My však smieme o tento dar milosti prosiť a očakávať naplnenie aj ďalších a nových zasľúbení nášho Pána. Jedno z týchto zasľúbení znie, že On „trstinu nalomenú neodlomí a tlejúci knôt neuhasí“. Na Pánovo slovo sa smieme a máme aj my plne spoľahnúť. Ak vyznávame pevne a jasne: „Ty si Kristus, Syn Boha živého“, ak sme v tejto viere pevní ako skala, je to dar milosti. Pretože aj o nás a pri všetkých veriacich platí: „Telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach“. Je to vždy dôvod ďakovať a chváliť nášho Pána, ktorý je verný, a ktorý sa aj v nebesiach „prihovára za nás vzdychaním nevysloviteľným“.
Apoštol Peter vie dosť o tom, čo je milosť Božia a láska Kristova a preto sa aj v úvode listu predstavuje pokorne a skromne ako: „Šimon Peter, otrok a apoštol Ježiša Krista, tým, čo pre spravodlivosť nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista dosiahli rovnocennú vieru s nami“. Viera, ktorá má moc zachrániť a spasiť naše duše je rovnocennou v sile a dôsledkoch s vierou Petra, či iných apoštolov. Potrebujeme preto stáť pevne na „pravom apoštolskom základe cirkvi“ a potom aj nasledovať ich vieru.
Nie zápasiť o „prvenstvo“, o „primát“ o „vládu nad dedičstvom“, ako sa to žiaľ stalo opakovane v dejinách cirkvi a prišlo nie k rastu a rozkvetu cirkvi, ale k jej „potknutiu“ a úpadku. Cirkev ako spoločenstvo veriacich v tomto svete musí počítať aj s určitou mierou utrpenia pre Krista; mieru ktorú určuje On sám. Ak cirkev zabudne na službu a misiu, môže jej opakovane zaznieť to isté slovo, ako zaznelo Petrovi: „Choď za mňa satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské“.
Slovo nášho duchovného trénera, vyskúšaného aj v osobných krízach, obdareného odpustením, nás chce poučiť aj povzbudiť na ceste k cieľu. Apoštol Peter vie, že kresťan a cirkev nemôže stáť na mieste, lebo ak stojí, tak v skutočnosti cúva a upadá. Preto hovorí o využití darov Ducha Svätého, o prinášaní dobrého ovocia, i o ceste posvätenia a novote života kresťanov. „Aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte ku viere cnosť, k cnosti známosť, k známosti zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku“.
Dobrý strom nie je bez dobrého ovocia. Preto aj viera v Pána má svoje dobré a mnohé ovocie. Z bohatstva darov Ducha Svätého smieme čerpať mnoho síl, aby sme k viere pridávali aj zjavné a viditeľné skutky. Pravá viera je vždy činná v láske, privoláva rovnako ja apoštol Pavel, za príkladom nášho Pána Ježiša Krista. Nie je to na našu chválu, nie je to našou zásluhou, ale prejavom naplnených zasľúbení Ježiša Krista. Odpustenie hriechov a nový posvätný život je prejavom upevnenia nášho povolania a vyvolenia živým Pánom a Spasiteľom.
Tak, ako športovec nemôže „spať na vavrínoch“, nemôže zastať a uspokojiť sa ani kresťan. Každý nový deň je darom, keď môžeme k spasiteľnej viere pridať nový a ďalší dar Ducha. Cnosť, známosť Pána, zdržanlivosť, trpezlivosť, pobožnosť, či milovanie bratstva a prejavy lásky. To je a má byť aj naše celoživotné úsilie. Každý nový deň máme „mŕtviť starého Adama v nás, aby opäť povstával nás nový človek…“. Nebuďme teda duchovne slepí, ale nasledujme nášho Pána živou vierou. „Preto tým viacej usilujte sa, bratia, upevniť voje povolanie a vyvolenie“ – povzbudzuje nás dnes apoštol Peter.
Aká je naša odmena? Čo je motiváciou pre nás? Dekorovanie vo svetle kamier, alebo vecné dary, financie, alebo chvála od ľudí?
Ak nezastaneme na ceste za Kristom, On sám nám pri svojom príchode udelí veniec víťazstva a korunu slávy, korunu „kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista“. Amen
Nedeľa Deviatnik – MyS – Ľubomír Batka st.
OsA 9426, Vrbovce.