Miesto ešte je!
L 14, 15 – 24:
„Keď to počul jeden zo spolustolovníkov, povedal Mu: Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom! On mu však povedal: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je všetko hotové! Ale všetci začali sa jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil, musím ísť a obzrieť si ho, prosím ťa, vyhovor ma. Druhý povedal: Päť párov volov som kúpil a idem ich vyskúšať, prosím ťa, vyhovor ma. Iný zas povedal: Oženil som a preto nemôžem prísť. Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy rozhneval sa pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých. Sluha povedal. Pane, stalo sa, ako si rozkázal a miesta ešte jest. Vtedy povedal pán sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť vojsť, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moje večere“. Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Ako to bude v kráľovstve Božom? Pán Ježiš hovorí: „Miesta ešte je! Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť vojsť, aby sa mi naplnil dom! – Ako to teda bude v Kráľovstve Božom? Bude tam prázdno, či poloprázdno? Nedopadne to ako vo Vajnoroch, keď domáci čakali nával veriacich pri návšteve pápeža Jána Pavla II ? Domáci nakúpili množstvo párkov a špekačiek s vidinou dobrého zárobku, ale väčšinu z nachystaného museli zjesť sami, alebo vyhodiť.
V podobenstve Pána Ježiša, Služobníka Božieho je reč o pozvaní do kráľovstva Božieho pre všetkých ľudí a národy. Cesta do neho ide cez Jeho cirkev. A cirkev ako spoločenstvo veriacich nesie a má pre svet to isté pozvanie, ako ho priniesol a vyslovil Ježiš Kristus.
Dnes je cirkev často kritizovaná za slabý úspech v misii, alebo pri evanjelizácii sveta. Aj nad samotnou službou cirkvi ľudia vo väčšine ohŕňajú nosom. Služby Božie vykazujú návštevnosť v priemere cca 10 % členov zborov, čo nie je nejaká veľká sláva. Avšak tí, ktorí sú pozvaní k Pánovi Ježišovi a cez Neho do kráľovstva Božieho sa stále – „ako jeden muž vyhovárajú“. Je iste povšimnutiahodné, že tie výhovorky v čase zemského života Pána Ježiša ale i dnes sú veľmi podobné. Všimnime si, ktoré sú to a čo je ich podstata.
„Pole som kúpil, musím si ho obzrieť“, hovorí jeden. Pole bolo a je výrobný prostriedok. Zabezpečuje obživu a dáva aj možnosť zbohatnúť, alebo aspoň zaistiť si budúcnosť. Tak uvažoval aj lakomý boháč, ktorému pole prinieslo bohatú úrodu. Napriek všetkým zmeneným okolnostiam je to tak aj dnes. Isteže, dnes je ekonomické zabezpečenie realizované najčastejšie cez príjem zo mzdy, alebo z podnikania. Ale podstata zostáva. Polia prinášajú bohatú úrodu a človek hľadajúci „istoty“ to vie.
Druhý človek hovorí podobne: „Ako to bude v kráľovstve Božom? Pán Ježiš hovorí: „Miesta ešte je! Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť vojsť, aby sa mi naplnil dom! – Ako to teda bude v Kráľovstve Božom? Bude tam prázdno, či poloprázdno? Nedopadne to ako vo Vajnoroch, keď domáci čakali nával veriacich pri návšteve pápeža Jána Pavla II? Domáci nakúpili množstvo párkov a špekačiek s vidinou dobrého zárobku, ale väčšinu z nachystaného museli zjesť sami, alebo vyhodiť. Voly som kúpil, musím ísť a vyskúšať ich“. Ide o niečo, čo dopĺňa to prvé konanie. Ide o možnosť pracovať a mať zisk, alebo o možnosť uľahčiť si prácu. Vtedy pomocou zvieracieho záprahu, dnes možno cez nové technológie, chémiu, cez vedu a moderné technické vymoženosti.
Tretí hovorí: „Oženil som sa„. Ukazuje na dôležitú oblasť života, keď na prvé miesto kladie manželstvo a rodinu. Kto by mohol spochybniť tieto hodnoty? Určite nie Pán Ježiš Kristus! Naopak. On často hovoril o týchto veciach ako o Božích daroch a o Božom požehnaní. Hovoril neraz aj o úlohe človeka, ako spolupracovníka Božieho pri budovaní spoločenstva rodiny. V čom je teda problém?
Problém je iba ten, že človek vidí síce dary a oceňuje ich, ale nevidí, či nechce vidieť- Darcu. Darcu všetkých dobrých a dokonalých darov. Nechce vidieť, že toto všetko dal a dáva Pán Boh človeku vždy. V konečnom dôsledku On ich stále dáva a požehnáva všetkým. Ale Pán Ježiš o nich hovorí: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ Je to hriech mnohých ľudí, že kráľovstvo Božie nehľadajú a nevidia ako hodnotu, na ktorú by mali pamätať a ktorú by mali hľadať. Zjavne sa uspokojujú s časnými a pozemskými darmi. Spása a večnosť im veľa nehovorí a mnohých nezaujíma vôbec.
Tieto úpadové znaky a prejavy duchovného zameranie vykazoval v čase Ježišovho pôsobenia aj samotný ľud SZ. Ako vyvolený národ bol obdarený mnohými darmi i múdrosťou. Ale ľudské výhovorky Pán Ježiš ako „múdrosť“ nevidel.
Keď niekto dnes kritizuje cirkev Pánovu pre slabý zisk v misii, obyčajne prehliada skutočnosť, že ani sám Ježiš nebol navonok nejako zvlášť úspešný ako misionár. Taká veľká je sila hriechu! Mnohí sa Ježišom možno aj nadchli, sľúbili nasledovanie, ale odišli a opustili Ho.
K hodnotám časného života, ktoré sú v podobenstve spomenuté a stoja aj dnes v centre pozornosti ľudí a národov, ktoré ľudia radi vyhľadávajú, pristupuje dnes taký fenomén, ako je napríklad: futbal, hokej a vôbec množstvo športov starších i nových. Len na známom tikete Športky ich bolo uvedených 49! Dnes pribudli nové športové záľuby: paraglaiding, triatlon, turistika a množstvo iných, ktoré ľudia pestujú, alebo sa na ne aspoň pozerajú. Okrem toho sa pozornosti ľudí teší cestovanie, rôzne odvetvia kultúry a umenia, chovateľstvo a záhradkárstvo, tanec a množstvo rôznych, neraz až neuveriteľných „koníčkov“ (hobby). Mnohé majú a dostávajú jednoducho prednosť pred hodnotou Božieho slova. Z tohoto pohľadu tých 10 % účastníkov nedeľných služieb Božích nie je až tak bezvýznamných. Možno je aj tých 10% cenných, tak ako keď sa Pánovi Ježišovi z desiatich uzdravených malomocných prišiel poďakovať iba jeden, čo bolo tiež len 10 % z uzdravených.
Samotné Služby Božie a ich hodnota je trojaká:
1. Sú slávnosťou viery, radostnou oslavou vzkrieseného Pána Ježiša a Jeho života nad smrťou.
2. Sú verejným vyučovaním Božích právd a Božej múdrosti v spoločenstve bratov a sestier.
3. Sú cez zvesť evanjelia a vyučovanie Božieho zákona prípravou a vyslaním k misii, aby sa každý pokrstený a povolaný stal v celom ďalšom živote misionárom Ježiša Krista.
Koho pozýval Pán Ježiš na prvom mieste? Evanjelista Lukáš spomína „chudobných, mrzákov, slepých a chromých“, čiže najmä ľudí strádajúcich a trpiacich. Nejde len o tých, ktorí sú postihnutí na tele. Pozvanie duchovne slepých je rovnako veľmi významné. Podobne ako duchovne zmrzačených a pomýlených ľudí. Všetci sú neschopní vymaniť sa z moci hriechu, preto zostávajú otrokmi hriechu. Takým bol napríklad Zacheus, ktorý podliehal otroctvu mamony. Iní podliehajú telesným pôžitkom, alebo veria v rôznych falošných bohov a v povery. Človek sa ťažko lúči s týmito väzbami hriechu a nedokáže sa sám vymaniť z moci hriechov, bludov, povier i nevery. Preto: „Miesta ešte je“.
Neraz musel Pán Ježiš vykonať div a zázrak a prejaviť svoju Božskú moc a silu. To je význam onoho slova: „prinúť vojsť“! Za všetky prípady spomenieme obrátenie Saula. Osobný príbeh apoštola Pavla, ktorého „ožiarilo svetlo z neba“. Naplnilo sa slovo, ktoré počul: „Ťažko sa mu bolo vzpierať ostňu”. Všeobecne platí, že pre neveru a tvrdošijnosť Židov sa Ježiš obrátil aj k pohanom, čo mnohí zo židov nedokázali pochopiť.
K pohanom a k spohanštelým kresťanom posiela svojich služobníkov aj dnes. To je aj náš príbeh, dokonca naše šťastie a nádej. Dnes teda platí, že miesto pri stole v kráľovstve nebeskom ešte je a pozvaní sme všetci. Ak sa niekto napriek všetkému, čo o hodnote kráľovstva Božieho vieme stále vyhovára, je posledné rozhodnutie a jeho dôsledky na človeku. Každý si môže vybrať svoju cestu. Pán Boh nikoho netrestá, človek sa však môže potrestať sám.
Na záver môžeme svedčiť o tom, že pripravená veľká Večera a večné spoločenstvo v nebi s Otcom, Synom a Duchom Svätým je z milosti Božej skrze Pána Ježiša pripravené už dnes a raz bude „videním tvárou v tvár”. Je spoločenstvom lásky a darom Božím pre všetkých veriacich. Je darom nezaslúženým, no predsa aj všetkým nám ponúknutým. Zaň aj dnes ďakujme a z tejto ponuky sa tešme a radujme. Rozhodujme sa správne a zodpovedne, kým nám trvá čas milosti. Amen.
Os.A. 2.nedeľa po Svätej Trojici Ľubomír Batka st.