Sila verného svedectva
Sk 24, 14 – 20:
„Keď to apoštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu, hlasne volali: (15) Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich, (16) ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách, (17) hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením. (18) Takýmito slovami podarilo sa im horko-ťažko upokojiť zástupy, aby im neobetovali. (19) Prišli však Židia z Antiochie a Ikonie, získali si zástupy a kameňujúc Pavla, vyvliekli ho z mesta, lebo si mysleli, že umrel. (20) Ale Pavel, ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta a na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Možno si to ani neuvedomujeme, ale ak stojíme vo viere v Pána Ježiša Krista pevne a neochvejne, vždy sme pod sústavným tlakom tohoto sveta. Podobne, ako bol vypočúvaný apoštol Pavel pred vysokými vládnymi úradníkmi, aj my sme určitým spôsobom „vypočúvaní”, hoci nie sme vo väzení. Sme však vždy nanovo každú chvíľu „braní na zodpovednosť” za svoju vieru v Ježiša. Akoby sme boli povinní iným neustále vysvetľovať dôvody pre ktoré zotrvávame na našich kresťanských postojoch.
Na dôvody nevery sa svet nepýta. Málokto sa pýta na dôvody zotrvávania ľudí v hriechu. Jednotlivci ani spoločnosť nechcú od neveriaceho, aby zdôvodňoval svoju neveru a svoje počínanie. Ak už je niečoho naozaj priveľa, ak príde akákoľvek kríza, tak svet na chvíľu začne hľadať vysvetlenie tohoto stavu a hneď hľadá aj nejaké poľahčujúce okolnosti.
Bratia a sestry!
S touto situáciou a skúsenosťou máme vždy počítať. Nielen pre ten zvláštny povýšenecký vzťah sveta k sejbe Božieho slova, ktoré “nie je z tohoto sveta”, ale aj preto, že sám Pán Ježiš Kristus nás upozorňuje: „Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu vieru, buďte stále pripravení vydať počet”. Na inom mieste hovorí Ježiš o tom, že v prípade, že budeme stáť pred vladármi, alebo mocnými tohoto sveta, nemáme sa strachovať a obávať čo povedať, lebo On sám skrze Ducha Svätého príde nám na pomoc.
Skúsenosť apoštola Pavla v Cezarey, keď sa dostal do väzenia a stál pred vladárom Felixom a jeho manželkou Druzilou, alebo potom po dvoch rokoch pred vladárom a prokurátorom Portiom Festom, je toho jasným dokladom.
Keďže sa teda nedeje nič mimoriadne alebo neočakávané v situácii, keď ako kresťania máme vydať počet zo svojej viery a nádeje, povedzme si niečo o tom, čo má také svedectvo obsahovať, aby sme ho možno zo strachu, alebo z obáv nedeformovali, neochudobňovali a nerozpúšťali v akejsi podivnej “omáčke” zbožných fráz, pričom by to hlavné uniklo. Bol by to prejav nestálosti a slabosti vo viere svedka Pána Ježiša, ale súčasne aj ochudobnenie tých, ktorým svedčíme.
Neraz sa síce „neveriaci” javia ako naši prirodzení nepriatelia, ale pri tom predsa len kdesi v podvedomí túžia aj oni po večnom živote. Lebo pravdu má kniha Prísloví, ktorá hovorí o všetkých ľuďoch: „Aj večnosť dal si im, Hospodine, do sŕdc, aby sa ňou umárali”. Znamená to, že v podstate každý človek túži po večnosti, po živote ktorý nekončí i keď nie každý človek má odvahu skúsiť to práve s Ježišom. Nie každý má odvahu viery spoľahnúť sa na Neho, na Jeho zasľúbenia a na Jeho dielo vykúpenia.
V Tesalonikách, kam apoštol Pavel napísal dva listy, mohli si tamojší kresťania prečítať aj takého slová povzbudenia:
„Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, že by ste sa nermútili ako aj ostatní, ktorí nemajú nádej”.
Práve v tomto meste neskôr archeológovia vykopali dve urny, s rôznymi nápismi. Nápis na jednej znel: „Nijaká nádej”. Nápis na druhej bol: „Kristus, môj život”. Je zrejmé, že tá prvá urna bola pôvodom pohanská a tá druhá kresťanská. Tým nápisom je naznačené aj to, čo je nedeliteľným a vzácnym obsahom kresťanskej viery a nádeje.
To je dnes naša otázka i odpoveď: Svedectvo kresťanskej viery obsahuje:
1.radostnú nádej vo vzkriesenie
2. trpezlivosť a čestnosť v zápase s inoveriacimi
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Ak sa pýtame, čo je typickým a súčasne najdôležitejším obsahom v kresťanskej viere a v radostnej zvesti evanjelia, naša odpoveď by mala byť celkom jasná. O tom hovorí a svedčí aj dnešný text zo Skutkov apoštolských, z počiatkov služby kresťanskej cirkvi i osobné svedectvo apoštola Pavla pred “mocnými” tohoto sveta. Jednak pred židovskými kňazmi a potom aj pred pohanskými vladármi a poverencami rímskeho cisára. Apoštol Pavel o svojej službe hovorí: „Priznávam sa ti…, že slúžim Bohu svojich otcov podľa učenia, ktoré Židia nazývajú sektou a verím …verím všetkému čo je napísané v zákone i prorokoch i nádej mám v Bohu, ktorú aj oni prechovávajú, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých”.
Znamená to, že nádej vo vzkriesenie je základ kresťanskej nádeje. O tom hovorí Pavel ešte raz a jasne v ďalšej obrane: „Pre vzkriesenie z mŕtvych ma dnes súdite”. Časť židovstva jasne, iná časť zahmlene, ale predsa len predpokladala všeobecné vzkriesenie na konci vekov. Sadukaji boli však v židovstve tými, ktorí ho spochybňovali, alebo aspoň zľahčovali s poukazom na to, že v Zákone, t.j. v piatich knihách Mojžišových sa o vzkriesení (zdanlivo) nehovorí.
Avšak kresťanská zvesť vrcholí práve poukazom na mocný Boží skutok, keď Boh Otec vzkriesil svojho Syna z mŕtvych. Sám Pán Ježiš zasľúbil veriacim v Neho večný život, keď povedal: „Ja som vzkriesenie a život kto verí vo mňa bude žiť, aj keby umrel…”.
Bez tejto nádeje by naša viera bola bezcenná a naša morálka nerozumná. Apoštol Pavel to na inom mieste napísal celkom jasne a „natvrdo”: „Ak nieto vzkriesenia, daromné je naše kázanie, daromná je aj vaša viera, ešte vždy ste v hriechoch”. Ak je človek v moci hriechu a nie v moci živého Krista, smeruje k smrti nielen časnej, ale aj večnej. Preto verme Božiemu skutku vzkriesenia Jeho Syna i Pánovmu slovu o radostnej nádeji nášho vzkriesenia.
2.Bratia a sestry v Pánovi!
Apoštol Pavel si želal, aby aj jeho sudcovia a nepriatelia, či inak veriaci boli ako on. Pred vladárom Portiom Festom, kráľom Agripom a jeho manželkou Bernikou Pavel povedal: „Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvate, stali sa prv, alebo neskôr takými, ako som ja; okrem týchto pút” (Sk 26, 29)
Želal každému slobodu, ale aj to, aby uveril v Ježiša, prišiel k poznaniu pravdy a napokon aby bol spasený.
Pavel povedal jasne, že sa tak môže stať skôr, alebo neskôr. Nie všetci síce uverili, nie všetci našli odvahu opustiť svoju starú vieru, staré pohanské povery, alebo židovské názory. Pavel prejavil kresťanskú trpezlivosť, pretože vedel, že „Duch veje kam chce…”.
Keď v Lystre spoločne s Barnabášom uzdravili chromého od narodenia, tamojší pohania povedali: „Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám. Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom. Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať”. Pavel a Barnabáš to odmietli, bez toho, že by znevažovali vieru pohanov, ale pravdivo hovorili a svedčili:
„Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého čo je v nich, ktorí v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách, hoci sa aj nenechal bez osvedčenia…”.
Pavel sa týmto ľuďom nevysmieval, ani ich nezavádzal, ale ukazoval im, že Hospodin predchádza svojou láskou všetkých ľudí, že dáva chlieb každodenný všetkým. Tento spôsob kresťanskej misie nie je ani násilnícky, ani povýšenecký. Aj voči pohanom prejavil trpezlivosť a čestnosť tým, že im pravdivo zvestoval Božie slovo a evanjelium. Nepoužili svoj vplyv ani voči Židom, ktorí i Pavla kameňovali a radšej ustúpili a odišli s Barnabášom z Lystry do Derby.
Bratia a sestry!
Ak sa možno aj my stretáme u ľudí s odmietaním, nepochopením alebo s nevraživosťou a nepriateľským postojom, nekonajme tak ako oni. Dôverujme Božej pomoci a ochrane. Vyznávajme pri stretaní sa s protivníkmi tú pravdu, ktorú Dr. Martin Luther vyznal v piesni Hrad prepevný, ktorá je našou evanjelickou hymnou a pevnou vierou: „Slovíčko ho porazí”. Tento postoj bol, je a zostane prejavom pravej viery, ktorá vedie k spáse. Dôvera v slovo evanjelia o vzkriesení nech je našou nádejou i silou pri jeho vernom zvestovaní. Amen
9.nedeľa po Svätej Trojici – MyS 2024 – Ľubomír Batka st.
OsA/ 05