,,Kresťanská cirkev je jedno vojsko. Všetci stojíme v boji. Evanjelium je naša vlajka; pod ňou môžeme viesť dobrú vojnu a zvíťaziť skrze slovo.“ Dr. Martin Luther
Vo výročitý pamätný deň reformácie sa rozpomíname na dobu, v ktorú povstala cirkev čistého slova Božieho, naša evanjelická cirkev. — Pred našimi očami stoja hrdinské postavy predreformátorov, Luthera, Melanchtona a ich ostatní pomocníci, ktorí na vzdor celému svetu boli v stave vytýčiť, udržať a k víťazstvu priviesť zástavu Kristovej pravdy, pravdy evanjelickej.
Ale tu sa nám ponúkajú vážne otázky.
Či sme hodní potomkovia týchto slávnych predkov? Či sme vďační dedičia ich dedičstva?
Či si vieme vážiť, veľmi vážiť čo nám vydobyli a zanechali?
Zanechali nám cirkev očistenú, obnovenú, pravú nevestu Kristovu, ozaj ústav spasiteľnej milosti, aby sme mohli v nej konať spasenie vlastnej duše: ale koľkí ju neverne opúšťajú a koľkí sú voči nej ľahostajní?
Luther vyniesol Slovo Božie, evanjelium Kristovo na svetlo: ale koľkým na ňom nezáleží?!
Reformácia nám dala do rúk Bibliu; v mnohých domoch ju nájdeme i dnes, snáď na poprednom, aby sme sa tak vyslovili, na čestnom mieste, snáď i v nádhernej väzbe, ale zabudnutú, zaprášenú, neopotrebovanú!
Reformácia nám zanechala kázeň o spasiteľnej milosti Božej, o ospravedlnení z milosti, zadarmo, skrze živú vieru; radostnú zvesť o Bohu, ako našom milujúcom Otcovi, o dostatočných Kristových zásluhách: ale — koľkí ju počúvajú s pohŕdavým úsmevom, s evidentnou ľahostajnosťou, s výslovnou nechuťou a nedbanlivosťou?!
A kde je duch, ktorý napĺňal našich reformátorov?
Kde Kristova láska, ktorá ich viazala?
Kde horlivosť, ktorá ich oduševňovala?
Kde sila povedomia, presvedčenia, ktorá premáhala svet?
Kde pohotovosť trpieť i život položiť za poznanú pravdu, ktorou víťazili?
Sme mdlí a slabí, zmalátnení, zosvetštení! S hanbou musíme uznať: nie sme hodní svojich slávnych predkov; nie sme hodní dedičstva, ktoré nám zanechali; nevieme si vážiť ovocie ich práce, ich obetí. Poznajme to a uznajme. I to bude kus reformačnej práce, aspoň prvý krok k náprave, k novej obnove, k novej reformácii, ktorá je nám taká potrebná, ako kus každodenného chleba!
Čo dnes slávime? Čo si dnes pripomíname? Nie je reformácia hlasom volajúceho na púšti? Kto bol asi prvým reformátorom? Jedným z prvých bol Abrahám, lebo uprostred modlárskeho okolia postavil oltár všemohúcemu Bohu „a vzýval meno Hospodinovo“. Byť reformátorom znamená svojmu okoliu, topiacemu sa v nevere, povere a blude, odhaľovať opustenú Božiu pravdu a volať: Späť k pravde, späť k prameňu, späť k Bohu! To je pravý zmysel slova „reformácia“: Návrat a obnovenie!
Ak niekto uviazne v rozvalinách a v zúfaní sa chveje nad bezodnou priepasťou svojho života, tu mu sprievodca povie: Musíš sa obrátiť. Keď stratený syn v biede pásol dobytok, bolo mu úzko pri srdci a v ušiach mu znelo: Späť do milého otcovského domu, ďalej ani krok do sveta biedy a zúfania! Tak znela i z úst veľkých Božích mužov nabádajúce slová k obráteniu! Takýmto ohlasovateľom bol Mojžiš, keď modlu, zlaté teľa, rozbil a odpadnutému ľudu kázal: „Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin.“ Tak Jozue vyzýval ľud; „vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť . . . ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ Tak Samuel radil svojmu ľudu: „ak si upriamite srdcia na Hospodina a budete slúžiť Jemu samému, vytrhne vás z ruky Filištíncov.“ Tak Eliáš, Izaiáš, Jeremiáš a všetci proroci volali: Umyte sa, očistite sa, prestaňte zle činiť, učte sa dobre konať, zanechajte svoje hriechy, obráťte sa k živej studnici, ktorú ste opustili, choďte po Božích cestách, odvráťte sa od modiel, ktoré pomôcť nemôžu, navráťte sa k všemohúcemu Bohu, Pomocníkovi a Spasiteľovi! — A Ján Krstiteľ vyzýval: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“
Všetci proroci boli reformátormi. Avšak vôbec najväčší reformátor, najmocnejší a najdokonalejší je Ježiš Kristus. A za Ním idú a pokračujú v Jeho diele učeníci, zvlášť Pavel a iní velikáni v prvotnej cirkvi, stojaci na stráži proti vnikaniu raz židovského inokedy pohanského spôsobu života do Kristovho ľudu.
Ale cez to všetko úsilie viac a viac sa vzmáha pohanstvo, ľudské bludy a výmysly v stredoveku uprostred cirkvi, ktorá má predsa slúžiť Bohu v duchu a pravde. A preto Boh znova poslal svojmu ľudu reformátorov, vzbudil Viklefa, vyzbrojil Husa, — postavil k dielu Dr. Martina Luthera i ostatných reformátorov, na ktorých s radosťou a úctou spomíname. A z ich úst znova zaznelo ako kedysi z prorockých listov: Navráťte sa k Tomu, ktorého ste opustili, obráťte sa k svätému Hospodinovi! Zanechajte prázdne obrady, ktoré nikoho nespasia, a choďte za Kristom ako Jeho verní, v Jeho duchu sa posväcujte v Bohu a žite v láske a pokoji s blížnymi! Viac treba poslúchať Boha ako ľudí!
Tak ako vtedy, tak treba aj teraz. Či i dnes zaznievajú takéto mocne slová medzi nami? Nie sú i dnes mnohí, ktorí slúžia namiesto Bohu hriechu, modle zhýralosti, mamone a modernej modle nevery? „Blahoslavení z milosti“ – káže evanjelium. „Nežiadame si milosť a blaženosť nepotrebujeme!“ – volajú dnes pyšní duchovia. „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty i tvoj dom!“ – volá reformácia s apoštolom Pavlom. „Nepotrebujeme vieru, ani Boha, ani Krista, máme svoj rozum, môžeme sa z tohoto údolia plaču vykúpiť sami!“ – tak hlásajú dnes mnohí. „Kristovo Evanjelium je nám mocou Božou na spasenie“ – tak vyznávame so všetkými reformátormi. „Neveríme ani stredovekému učeniu, ani Biblii!“ – honosia sa neverci dnešnej doby. A tak za takými „prorokmi“ idú mnohí, hľadajúc slobodu tela.
Hlas volajúceho na púšti — Ján Krstiteľ, Martin Luther. A čo ja? Čo ty? Chce sa nám ešte volať? Je v nás túžba volať? Je v nás sila naslúchať volaniu iných? Kde je naša jednota? Kto je skutočne našim Bohom? Nie je ním náhodou: Kariéra? Dobré meno? Paragrafy? Silné cirkevné zbory? Plné kostoly? Neutíchajúci obdiv? Krása? Luther hľadajúci milostivého Boha vníma, že Boh, ktorému uveril je triumfujúci v utrpení, v slabostiach, v nezhodách. Nevidíš, že máš i ty tu byť reformátorom? Nepozoruješ, že Boh chce, aby si sa i ty postavil proti tomu zhubnému prúdu a slovami i životom volal: Navráťte sa k Hospodinovi! Zanechajte modly a slúžte Bohu v spravodlivosti! Každý verný, evanjelický kresťan môže a má byť reformátorom v kruhu svojej cirkvi, svojich priateľov, svojej rodiny, môže a má iných svojim vyznaním a príkladom vo vernosti a stálosti posilňovať a povzbudzovať! Nehanbi sa za Kristovo evanjelium! I tebe je mocou Božou na spasenie. V jeho sile prebudíš i ty, ak budeš sám žiť podľa neho, a tak ho osvedčovať. Nehovor, že nie je dobre hovoriť v spoločnosti o náboženstve, aby neprišlo k nemilej hádke! Nehanbi sa a hovor o tom, čo hýbe tvojou dušou! Ale hovor nielen slovami, a či možno prázdnymi slovami, ale hovor predovšetkým svojim životom, osvedčuj slová životom hoci tichého, ale verného ducha, konaj v láske a horlivosti a snáď nikoho nepohoršíš, ale budeš na požehnanie! A ak by si mal i trpieť pre pravdu, raduj sa z toho! Staň sa reformátorom, staň sa buditeľom! Boh to chce!
Je veľmi netaktné ak dnešok len slávime a nehľadíme na daný stav. Stav cirkvi či politicko – sociálny systém. Ono sa to nezdá, ono je to tak, že čím ďalej, tým viac sa všetko akosi štiepi. Chceme pomenovať problémy, chceme hľadať riešenie, chceme poznávať pre a proti, ale chýba nám jednota. To je dnešný ,,hlas volajúcich na púšti.“ Túžba po jednote. Túžba po hľadaní toho, čo nás spája a nie toho, čo nás rozdeľuje. Byť súčasťou nejednoty je náročné, nie len pre ľudí, ale aj pre mnohých duchovných, ktorí sú nie unavení z chodu cirkvi, ale doslova sklamaní. Viac je počuť stále dookola o nezhodách, závisti, nenávisti, nekompromisoch, nekompetentnosti, pustošení a hanobení mena a práce druhých. Mnohé rozhovory končia beznádejou a nie svetlom nádeje.
Boh na kríži nie je žiadny slaboch, ale Boh zjednotený skrze vieru so mnou a ja s Ním! Pravda je tvrdá, ale slovo o kríži je ešte tvrdšie. Naša cirkev je hlasom volajúceho na púšti. Naša cirkev hľadá očistenie. Naša cirkev potrebuje pokánie. Naša cirkev je živá, lebo je založená na Kristovi, no tiež je tá, ktorá upadá a potrebuje sa znovu pozbierať vo viere, láske a nádeji.
Nech je naša cirkev cirkvou vždy sa obnovujúcou vo/v:
– viere
– Písme
– milosti
– Kristovi
Prajem nám všetkým v nádeji krásny deň Reformácie!