Z histórie Biblie 

Biblia je najstaršia kniha na svete; Mojžišove knihy sú viac ako 3500 rokov staré. Od tej doby sa s ňou prihodilo mnoho udalostí; poznanie o nich je nielen zaujímavé, ale nás presvedčuje o bohatstve Božej lásky a múdrosti a povzbudzuje nás k vďačnosti voči Bohu.

Už Mojžišovi povedal Boh, aby písal do kníh na pamiatku napr. 2M 17, 14, kde je najskoršia zmienka o písaní v Biblii; tiež i v 5M 31, 26. Iné knihy Starého Zákona boli pomaly spísavané a sú dielom prorokov a kráľov. Niektoré knihy, ktoré sa v Biblii spomínajú sa stratili, napr Kniha úprimného, o nej sa píše v Joz 10, 13. Okolo roku 480 pred Kristom zobral Ezdráš všetky jednotlivé kánonické knihy Starého Zákona a dal ich do jednej knihy; tak ako ju máme doposiaľ. Možno zriadil i židovské školy a dbal na to, aby sa v sobotný deň čítalo slovo Božie (Zákon a proroci). Tak to bolo ešte za čias apoštola Pavla (Sk 15, 21). Preto izraeliti volali Ezdráša druhým Mojžišom.

Okolo roku 300 pred Kristom v Egypte učení izraeliti preložili Starý Zákon z hebrejskeho jazyka do gréčtiny. Stalo sa tak Božím vnuknutím, lebo od tej doby mohli Slovo Božie čítať aj pohania, pretože toho času celý vzdelaný svet rozumel gréckej reči. Tento preklad sa volá prekladom 70 tlmočníkov, pretože podľa povesti 70 izraelitov (vlastne 72) pracovalo na tom preklade. Knihy Nového Zákona boli zozbierané do jednej knihy už okolo roku 100 po Kristovi. Prvotný jazyk (originál) Starého Zákona je hebrejský, a Nového Zákona grécky. V nasledujúcich storočiach po Kristu Pánu sa začala Biblia prekladať aj do iných jazykov. V západnej cirkvi (Itália a pod.) kde sa vykonávali Služby Božie v latinskom jazyku, latinský preklad Biblie zakrátko vošiel do všeobecnosti; pretože sa táto Biblia volala Vulgata (t.j. všeobecná, obyčajná). Tento preklad Biblie bol pápežmi uznaný a vyhlásený ako dobrý; a používa sa v rímskej cirkvi doposiaľ, ale sú v ňom mnohé miesta nesprávne preložené (pretlmočené). Z Vulgaty sa prekladalo Sväté Písmo do iných jazykov až po reformáciu. V štvrtom storočí biskup Ulphilas preložil niektoré časti Biblie do gótského jazyka; a neskôr Peter Vald do francúzskeho, Jan Viklef do anglického, Jan Hus do českého jazyka. Okolo roku 1200 zakázali laikom, t.j tým ľuďom cirkvi, ktorí nie sú kňazmi, čítať Bibliu.

Všetky Biblie boli písané ručne, a preto boli veľmi drahé. Pekne písaná Biblia stála 500 toliarov. Okolo roku 1274 by musel nádenník pracovať 15 rokov, keby si ju chcel kúpiť. V knižniciach boli krásne písané Biblie zvyčajne prikované na reťaziach, aby ich nikto nemohol odtiaľ vziať. V roku 1450 je vynájdený kníhtlač, a prvou tlačenou knihou boli Žalmy. V roku 1464 vyšla tlačou v Mohuči (Mainz) prvá celá nemecká Biblia, ktorá bola ešte veľmi drahá. Od tej doby sa Biblia tlačila častejšie a už do roku 1519 bolo asi 14 vydaní Biblie v nemeckom jazyku. Ale všetky tieto nemecké preklady boli veľmi nedokonalé, lebo sa prekladali podľa Vulgaty. Johann Mathesius, Lutherov priateľ, hovorí: „Ja som v svojom mladom veku tiež videl jednu nemeckú Bibliu, ale tá bola nezreteľná a temná“.

Aký úžitok bol z latinského prekladu Biblie, ktorému ľud nerozumel; čo prospelo takej nemeckej Biblii, aké boli všetky pred Lutherom? A predsa z inej strany, aká to bola dôležitá vec, že ľud čítal Sväté Písmo v svojej materinskej reči? Už v roku 1517 povedal Luther vo svojich 95 tézach: Opravdivým pokladom cirkvi je však sväté evanjelium o Božej sláve a milosti. I na ríšskom sneme vo Wormsi žiadal, aby ho presvedčili „svedectvom Písma Svätého.“ Sväté Písmo bolo teda základom jeho viery; a žiadajúc si, aby to aj u iných tak bolo, preložil vo Wartburgu asi za jeden rok celý Nový Zákon a dal ho tlačiť v roku 1522. Starý Zákon vychádzal pomaly – od roku 1523 až do roku 1534, roku v ktorom po prvý raz vyšla na svetlo tlačou celá od Luthera po nemecky preložená Biblia. Luther teda 12 rokov pracoval na preklade Starého Zákona.

Ťažkosti, s ktorými sa Luther stretával pri prekladaní, zvlášť Starého Zákona, boli obrovské.  Kedykoľvek sa mal vytlačiť preklad v novej tlači, Luther spolu so svojimi priateľmi s neúnavnou vervou a snahou skúmal, prehliadal a opravoval tento preklad, obzvlášť to ale urobil v roku 1541. Lutherov priateľ Mathesius nám o tom rozpráva nasledovne: „Jeden deň vyučuje druhý, preto keď už bola jedna Biblia vytlačená, doktor Luther ju znovu vzal pred seba, a potom ju s vážnosťou, svedomitosťou a modlitbou prehliadol od začiatku až do konca; a pretože Pán prisľúbil, že keď dvaja alebo traja sa zídu v Jeho mene a prosia Ho o Jeho ducha uprostred nich, zhromažďovali sa na Lutherovu žiadosť v jeho dome jeho pratelia každý týždeň na niekoľko hodín pred večerou. Tu sa schádzali Bugenhagen, Melanchton, Jonas, Kreuziger, Rörer atď. niekedy prichádzali i cezpoľní doktori a učení muži k tomuto dielu. Jeden mal pred sebou latinskú Bibliu, druhý hebrejskú, tretí chaldejskú, štvrtý grécku, piaty nemeckú a iní zas iné učené výklady. Každý sa najprv doma pripravil na to, ako preložiť daný text, o ktorom sa malo rozjímať. Na to Luther navrhol, ako by to, alebo iné miesto Písma Svätého chcel preložiť po nemecky, a potom dal hlasovať, aby počul, čo k tomu každý povie.“ Luther sa mnoho vypytoval u izraelitov a iných jazykoznalcov hebrejskeho jazyka, aj u starých ľudí, aby sa od nich naučil dobrým nemeckým slovám. Raz si dal u mäsiara zarezať niekoľko oviec; tak sa chcel naučiť ako sa po nemecky na ovci všetko nazýva (Mojžiš pri obetiach, napr. 3M 9, 19). Inokedy zase písal dvornému kazateľovi Spalatinovi, aby mu povedal nemecké názvy a popisy dravých vtákov, zvierat a drahých kameňov (k vysvetleniu Zj 21. kapitola) a ich podoby a tvary. Drahé kamene sa zaslalo na Lutherovu žiadosť.

Ak si chceme predstaviť aké veľmi neľahké bolo toto prekladanie Biblie, musíme zvážiť, že vtedy sa našlo príliš málo kníh a pomáhajúcich prostriedkov k takémuto dielu a že hebrejská a grécka reč boli mŕtvymi jazykmi, ktorými sa viac nehovorilo a tak málokomu boli známe, zvlášť hebrejská, naviac k tomu prikročila z inej strany nemotornosť nemeckého jazyka, zvlášť vo veciach duchovných. Počujme, čo o tom hovorí sám Luther: „Dobre viem aké umenie, aká snaha, aký rozum na dobré tlmočenie sa vyhľadáva. Ja som sa pri tlmočení vynasnažoval, aby som všetko čisto a zreteľne nemecky vyložil a často sa nám prihodilo, že sme štrnásť dní, ba tri, štyri týždne jedno jediné slovíčko hľadali a sa na neho opytovali, a predsa sme ho nikdy nenašli. V Jóbovi sme pracovali, Philippus, Aurogalus a ja tak, že sme mohli za štyri dni sotva tri riadky preložiť. Teraz je Slovo Božie preložené do nemčiny a hotové, môže ho ktokoľvek čítať a môže prebiehať očami cez tri, štyri listy, takže nikde nezavadí; ale to neznamená, aké priepasti a klady sa tu našli, tu sa teraz prebieha ako po ohoblovanej doske, kde sme my museli potiť prv, než sme takéto priepasti a klady odstránili, aby sa tu tak ľahko mohlo prejsť. Dobre je orať, keď je roľa vyčistená, ako les a pne klčovať, k tomu sa nikto nechce pričiniť.“

V jednom liste píše svojmu priateľovi: „Vzal som na seba bremeno, ktoré takmer prevyšuje moje sily. Už vidím, čo znamená prekladať a prečo sa na to nikto nenašiel. My pracujeme na prorokoch, chtiac ich preložiť do nemčiny. Ach, Bože, aké veľké a neľahké je to dielo hebrejských spisovateľov nútiť k tomu, aby hovorili nemecky. Ako sa vzpierajú a nechcú opustiť hebrejský obyčaj a nasledovať hrubý nemecký spôsob, práve tak ako keby mal slávik zanechať svoj ľúbezný spev a kukať ako kukučka.“ Inde zase vraví o tomto svojom tlmočení: „Môžem sa s dobrým svedomím osvedčiť, že som pri tom tlmočení dokázal svoju najväčšiu vernosť a svedomitosť a žiadne falošné myšlienky pri tom nemal. Lebo ani halier som za to neprijal ani nehľadal, ani nezískal. A ani česť som tým nehľadal, to vie Boh a moje srdce; ale konal som to na prospech milým kresťanom a na česť Jedného, ktorý tam hore sedí, ktorý mi každú hodinu toľko dobrého dáva, že keby som tisíckrát tak prekladal, predsa by som si nezaslúžil, aby som jednu hodinu žil, alebo aby som zdravé oko mal. Všetko je z Jeho milosti  milosrdenstva, čo som a čo mám, preto moje všetko k Jeho cti slúži s radosťou a zo srdca.“

Istý mních povedal za čias Luthera: „Keby nebolo Luthera, boli by sme napokon učili ľudí seno žrať.“ Samozrejme, lebo úbohý ľud nemohol vedieť, čo by bolo Slovo Božie. Keď ale Luther preložil Bibliu, mohol kohokoľvek vyzvať, aby sa sám presvedčil o tom, čo je pravé. Preto nepriatelia Luthera neboli s touto jeho prácou spokojní, predsa ju ale nemohli zničiť. Na rozkaz vojvodu Juraja musel jeden učený muž v Drážďanoch, Lutherov úhlavný nepriateľ, Emser, tiež preložiť Nový Zákon. On to aj vykonal. Ale ako? Vynechal Lutherov predhovor a jeho meno, ostatné bolo úplne Lutherovo dielo, len bolo na niektorých miestach pozmenené. Luther o tomto preklade žartovne hovorieval svojim priateľom: „Teším sa, že moju prácu i nepriatelia podporujú a že Lutherovu knihu aj bez Lutherovho mena jeho nepriatelia čítajú; ako by som sa mohol lepšie pomstiť?“

Stredoveká cirkev učila, že prostý, jednoduchý človek nedokáže pochopiť Písmo, že Písmo je komplexné. A preto stredoveká cirkev bojovala proti tomu, aby sa Sväté Písmo prekladalo do jazykov ľudí, aby ľudia tomu rozumeli. Preto vystúpil majster Jan Hus a kázal po česky, preto vystúpil Dr. Martin Luther a preložil Bibliu do nemčiny. A čo sa deje dnes, čo tvrdia liberáli, ktorých je množstvo v kresťanstve aj na teologických fakultách? Tvrdia, že jednoduchý čitateľ nemôže správne pochopiť Písmo, že treba študovať pôvodné jazyky, dobu a myslenie tej kultúry. To je proti duchu reformácie. Reformácia vyniesla na svet tézu, že Slovo Božie dokáže pochopiť každý. To je jedna zo zásad reformácie. Aj pre to začal Luther prekladať Písmo, lebo Slovo Božie má čítať a pochopiť každý.

Nie menšou snahou sa už starodávno prekladala Biblia aj pre náš jazyk. Do českej (československej) reči sa tlmočilo Sväté Písmo už na začiatku deviateho storočia; z toho veku pochádza zlomok Evanjelia Jána. Nový Zákon bol najskôr tlačený v Plzni v Čechách v roku 1475, potom celá Biblia v Prahe v roku 1488. Potom bola mnohokrát vydávaná tlačou, ale vždy tak bolo urobené z prekladu Vulgaty. Napokon Kralická Biblia bola s Lutherovou snahou a svedomitosťou preložená z pôvodných jazykov a to od Mikuláša Albrechta, Jana Eneáša, Izaiáša Cibulku, Jiřího Strejca, Pavla Jessena, Jana Kapitu, Jana Efreima a Lukáša Helicu. Títo výborne učení muži pracovali 14 rokov na tomto svätom diele na zámku Kralice na Morave, kde ich slobodní páni Jan a Karel Žerotínovci po celý ten čas láskavo a štedro vydržiavali, a zabezpečili aj náklady na vydávanie ich práce. Nový Zákon z gréčtiny už predtým preložil Jan Blahoslav starší z Jednoty bratskej (zomr. 1571), ktorý vyššie spomenutí prekladatelia dobre použili. Táto Biblia bola vydaná od r.1579-1593 v šiestich dieloch, odtiaľ sa nazýva „Šesťdielka“, a pretože bola tlačená v Kraliciach, volá sa aj Kralická. Všetky neskoršie evanjelické Biblie vychádzali a vychádzajú na svetlo podľa tohto kralického vydania; najsprávnejšia vyšla v r. 1808 snahou Jiřího Balkoviča, profesora na presburgskom lýceu.

Slovo Tvoje je pravdivé,
daj ho dobre pochopiť,
a skúmať bedlive,
a z neho sa naučiť,
ako mám dôjsť k spaseniu,
ako ujsť zatrateniu.

Vložiť komentár