Stánok Boží s ľuďmi
Bože, jak chrám tento,
vysväť i nás sebe
a daj raz lásky
na duchovnom chlebe.
Nech sa Duchom i v nás
všetko nové činí…
Požehnaj nás, očisť –
odpusť naše viny! Amen. (M.R.)
Zjav 21, 1 – 8:
“Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. (2) A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu, vyzdobenú svojmu ženíchovi. (3) A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, (4) zotrie im každú slzu z očú a smrti už viac nebude ani smútku ani plaču ani bolesti už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli. (5) A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, nové činím všetko. A povedal ešte: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. (6) A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Ómega, Počiatok i Koniec. Ja žíznivému zdarma dám z prameňa vody života. (7) Kto zvíťazí, obdrží toto: Budem mu Bohom a on mi bude synom. (8) Bojazliví však, neverní, ohavní, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere, horiacom ohňom a sírou; to je druhá smrť”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu Pánu!
Nikto nemôže poprieť, že najúžasnejšími a najkrajšími stavbami na celom svete, vo všetkých krajinách a kultúrach sú chrámy. Staroegyptské chrámy v Karnaku a Luxore udivujú dodnes svojou veľkosťou, monumentálnosťou, výzdobou a vystrojením. Podobne je to pri svetoznámych chrámových stavbách v starovekom Grécku, od Olympie po Akropolu, cez všetky známe centrá gréckej kultúry. Nie inak je to v ďalekej Indii, kde sú celé chrámové mestá, napríklad: Hardvár, Benáres, alebo Mathura. Chrámy, známe zikkurati, poschodové veže, na vrcholci so svätyňou existovali aj v starovekej Babylonii. Pyramídy sú známe aj u Inkov v južnej Amerike. Známe sú aj čínske, alebo tibetské chrámy, alebo šintoistické svätyne v Japonsku, či chrámy starých Rimanov. V Biblii sa spomína množstvo posvätných miest napríklad u Kaanáncov. V kresťanskej cirkvi sa často spomínajú najmä židovské svätyne, ktorých bolo kedysi viacero. Najznámejšia bola v Šíle, lebo opatrovala dosky Zákona až do stavby jeruzalemského chrámu, ktorý postavil kráľ Šalamún. Keďže bol Śalamúnov chrám zničený, po návrate z babylonského zajatia bol iba skromne obnovený. V dobe Ježišovho pôsobenia bol dokončený nový chrám kráľom Herodesom, ktorý zbúrali Rimania v roku 70, počas židovského povstania.
Pri dnešnej spomienke na postavenie a následnú posviacku nášho chrámu by sme mohli veľmi dlho spomenúť mnohé kresťanské chrámy, katedrály a kostoly rôznych štýlov, umeleckej a remeselnej výzdoby, významných pre dejiny sveta i cirkvi. To by nás ale ale viedlo veľmi ďaleko od podstaty dnešného sviatku i posolstva, ktoré v ňom môžeme prijať. Tie spomenuté miesta sú iba naznačením toho, že ľudské dejiny sú dejinami nielen vojen a hospodárskych a iných vzostupov a pádov, ale aj dejinami náboženského a duchovného života.
Chrámy boli vždy stavané s túžbou ľudí byť bližšie k Bohu, k svätosti, k niečomu, čo človeka prevyšuje a od čoho človek nejakým spôsobom závisí. Kresťanský chrám je a má byť:
Stánkom Božím s ľuďmi.
Je miestom, ktoré slúži človeku: 1. k obnoveniu dôstojnosti
2. k nachádzaniu trvalej radosti
3. k získaniu života vo večnosti
Bratia a sestry v Pánovi!
1. Je nepochybne zaujímavá tá skutočnosť, že chrámy sa stavali s veľkou horlivosťou vo všetkých národoch, kultúrach a náboženstvách, ale rovnako sa aj horlivo ničili, prípadne sa premieňali na svetské miesta s úplne iným poslaním, než aké mali pôvodne. Chrámy boli totiž aj znakom určitej svojbytnosti, suverenity, slobody a ľudských práv. Nečudo, že všade, kde tieto práva a dôstojnosť človeka boli popierané v záujme absolutistickej vlády a víťazného panovania nadradeného vladára, alebo skupiny ľudí, tam sa chrámy odnímali a ničili. Zemskí vladári v pocite svojej nadradenosti stavbu chrámov inej kultúre, alebo inému náboženstvu jednoducho nepovoľovali. .
Naša evanjelická cirkev a.v. má s tým svoje osobitné skúsenosti. Veď prvý chrám, ktorý užívali naši predkovia po prijatí reformačného učenia im bol viackrát odňatý, až sa to stalo definitívnou skutočnosťou v roku 1709, po porážke boja za náboženskú, ale aj iné slobody, ktorý viedol František II. Rákoczy. Nielen že bol evanjelikom chrám odňatý, ale nebolo im dovolené rímsko-katolíckymi habsburgskými vladármi v spojení s vtedy už väčšinovou rímsko-katolíckou cirkvou ani postaviť si chrám nový, kde by už nebolo možné spochybniť pôvodného vlastníka.
Táto možnosť sa naskytla až po nastúpení na trón osvietenecky ladeného panovníka Jozefa II., syna Márie Terézie. I keď ho k vydaniu Tolerančného patentu a následnému povoleniu tolerovať evanjelické cirkvi a ich existenciu v ríši neviedla nijaká láska, ale iba nutnosť reforiem vo všetkých oblastiach života cisárstva, evanjelici prijali patent s nadšením, s veľkou úľavou a aj s vďakou. Na mnohých miestach zaviali aj štátne zástavy a portréty cisára vnášali do chrámov a kostolov, keď po vyše sto rokoch krvavého i nekrvavého útlaku prišla nečakaná miera slobody.
Ku cti našom predkom slúži to, že neváhali a hneď po zverejnení patentu sa dali do prípravných prác a realizácie stavby nového kostola. Z toho je zrejmé, že otázky, na čo kostol slúži a čo človek k plnému a pravému životu bohoslužbu potrebuje, mali už vopred zodpovedané. Stav cirkvi, po dlhom prenasledovaní bol a je diametrálne iný, ako je dnes, po príchode a dare slobody v roku 1989, vrátane slobody náboženskej. Skutočná sloboda jedna bez druhej nikdy nebola a ani nemohla existovať. Dnes, žiaľ, mnohým evanjelikom, ale nielen im, význam chrámu, náboženského života a ducha slobody nič, alebo len málo hovorí.
Apoštol Ján písal slová knihy Zjavenia tiež v čase náboženskej neslobody a v čase azda najkrutejšieho prenasledovania kresťanov v dejinách. Vízia a posolstvo od Pána cirkvi Ježiša Krista bolo pre prvotných kresťanov veľmi dôležité. Mnohí prešli martýriom, krutým zaobchádzaním a prirodzene, mnohí sa aj báli a azda aj klátili vo viere. Potrebovali posilnenie a pohľad nádeje vzhľadom na budúcnosť. Ján túto nádej tlmočil a odovzdával z Kristovho poverenia. „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a zem sa pominuli a mora už niet“. Ján ohlasuje cirkvi príchod novej budúcnosti a v horizonte blížiaceho sa konca vekov hovorí: “Mora už niet”! More, ako symbol všetkých zlých mocí a síl, bude odstránené.
Je hodné povšimnutia, že o budúcom veku apoštol Pána Ježiša hovorí ako o “novom Jeruzaleme z neba”, o novej a jedinej vláde, ktorou bude vláda Božia a vláda Baránkova, totiž Kristova. To je predmet nádeje aj pre nás a pre každú generáciou kresťanov, lebo iba táto vláda zaručí skutočné právo, spravodlivosť, pokoj a lásku medzi ľuďmi. Obrazom tejto vlády je spoločenstvo človeka s Pánom Bohom, totiž “stánok Boží s ľuďmi”, keď bude Boh s nami a my s Ním. Keď sa ukáže, že sme ľudom Božím, synmi a dcérami Božími a tak aj dedičmi Božích zasľúbení. Preto aj každý pozemský chrám a služba Božieho slova, ktorá sa v ňom koná a ponúka je vždy ponukou obnovenia pravej dôstojnosti človeka a podnetom k bratstvu, rovnosti a slobode pre všetkých.
2.Bratia a sestry v Pánovi!
Božia vláda a spoločenstvo s Bohom a s Jeho Synom skrze Ducha Svätého bude znamenať konkrétne dary: “Boh sám zotrie každú slzu z očú a smrti už viac nebu, ani smútku ani plaču ani bolesti už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli,“
Aj pre nás, dnešných kresťanov má Božia prítomnosť a Božie dary milosti plynúce zo spoločenstva s Bohom v Jeho Slove a vo sviatostiach ten istý zmysel a význam. Tam, kde prijímame s dôverou Božiu vládu s skrze Ducha Svätého, tam začína už dnes ustupovať každá zlá moc. Slovo evanjelia má vždy silu a moc pôsobiť tak, že zotiera naše slzy a prináša radostnú zvesť o zničení a odstránení aj moci smrti a všetkého, čo je s ňou spojené. Kristovo víťazstvo nad smrťou, ktoré tu nedeľu čo nedeľu oslavujeme a v istote ktorého sa v tu posilňujeme, je darom pravej a trvalej radosti pre veriaceho. Pán Ježiš nám totiž svoje víťazstvo nad smrťou ponúka, privlastňuje a daruje, ak ho chceme prijať s dôverou. Radosť zo vzkriesenia a z nového života smieme prežívať v časnosti už tu na zemi, s tým, že ona bude naplnená a dokonalá v nebeskom kráľovstve. Tak ako predchádzajúce generácie kresťanov On sám nás zbavuje strachu zo smrti a posilňuje nás v nádeji na život v plnej radosti.
3. Bratia a sestry!
“Stánok Boží s ľuďmi” tak v konečnom dôsledku vracia človeku to, čo pádom a hriechom človek stratil. Pán Ježiš hovorí: ”Ajhľa, nové činím všetko”. Aj keď hriech človeka ruší a trhá spoločenstvo človeka s Pánom Bohom, Stvoriteľom a Otcom, ponuka Božej milosti je trvalá a má jeden cieľ. Je ním obnovený život vo večnosti.
Pán Ježiš zasľubuje: “Tieto slová sú verné a pravé”. Apoštol Ján ich prijal a tlmočí ich aj nám, aby sme pamätali na to, že naše vykúpenie sa už udialo. Záleží teraz na nás, či ho príjmeme, alebo odmietneme. Ježiš Kristus ktorý je “Alfa i Ómega, Počiatok i Koniec všetkého” hovorí:”Ja žíznivému zdarma dám z prameňa vody života. Budem mu Bohom a on mi bude synom”. To je obraz večného života v spoločenstve Božej lásky a v radosti v Duchu Svätom, ktoré nikto a nič nezničí a neroztrhá.
Vážnosť posolstva radosti apoštol Ján podčiarkol poukazom na inú formu večnosti, ktorou je večná smrť. Nevera prináša stav trvalého odlúčenia od lásky Božej a Kristovej.
Naši predkovia vo viere nám svojou horlivosťou a obetavosťou ukázali dobrý a pravý smer cesty. Pri 224. výročí pamiatky posvätenia tohoto Božieho stánku si preto uvedomujeme jeho požehnanie, ktoré nám priniesol a prináša. Ak ponuku Božieho slova budeme vyhľadávať “ako jeleň hľadajúci vodu”, povedie nás to k obnovovaniu ľudskej dôstojnosti, k nachádzaniu trvalej radosti a získaniu života vo večnosti. Nemusíme žiť v strachu z našej bezmocnosti, v strachu zo smrti a zo zlých síl tejto časnosti. Viera v Pána Ježiša Krista urobila z našich predkov hrdinov a priekopníkov pravých hodnôt, ktoré prichádzajú ako dar a ponuka nebeského nového Jeruzalema, od trónu Božej moci a slávy, ktorá nekončí. Nie ľudské diela, ale sám Hospodin nech je naším prepevným hradom dnes, zajtra i naveky. Amen
Pamiatka posvätenia chrámu – Sobotište – Ľubomír Batka st.
OsA 08