Buďme bohatí v Bohu
Tá milosť, Bože, veľké danie –
posväť ňou naše rozmýšľanie,
nech zrnom padne do pôdy
a dodá hojnosť úrody.
Ó, nech sa hojným klasom zvlní,
a pracujeme duchom plní –
tak dáme i my, keď dáš Ty,
náš Otče, v daroch bohatý ! Amen (M.R.)
L 12,13 – 21:
“Povedal Mu ktosi zo zástupu: Majstre, povedz môjmu bratovi, aby si podelil so mnou dedičstvo! (14) On mu však riekol: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliča medzi vami? (15) I riekol im: Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku. (16) Nato povedal im toto podobenstvo: Bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu. (17) Premýšľal tedy a povedal si: Čo urobím? Lebo nemám kde si zhromaždiť úrodu. (18) A povedal: Toto urobím: zborím si stodoly, postavím si väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám. (19) Potom poviem si duši: Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa! (20) Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane? (21) Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
V uplynulom týždni lomcovala naším milým Slovenskom téma nanajvýš vzrušujúca. Neznámy človek získal v lotérii “jackpot” vo výške 30 miliónov (Sk), avšak do stanovenej lehoty sa o túto výhru neprihlásil. Desiatky ľudí v masmédiách a množstvo anonymných poslucháčov sa zapojilo do riešenia hypotetickej otázky: “Čo by ste robili s touto výhrou, keby ste ju získali?”
Výsledok ankety bol jednoznačný. Každý respondent povedal, že by najskôr pomohol nejakým spôsobom sebe, prípadne svojím deťom a vnúčatám a potom by možno nejakú “omrvinku” daroval aj na nejaký dobročinný cieľ.
Jednoznačnosť bola v tom, že sa opäť potvrdila nielen pravdivosť slovenského ľudového príslovia: “Bližšia košeľa ako kabát”, alebo “Každé hrable k sebe hrabú”, ale aj pravdivosť slov Písma svätého o ľudskom “srdci”, že ono je v zásade sebecké a tiež aj slová o tom, že “mamona” je najčastejšie božstvo prirodzeného človeka a “starého Adama”. Viera v toto “božstvo” je silnou konkurenciou aj viere v Pána Ježiša Krista.
Často sa však deje aj to, že ľudia vieru v Pána Boha a Ježiša chápu “konjukturálne” – totiž že od viery v Boha očakávajú, že im automaticky prinesie a zabezpečí dar zdravia, úspechu a aj hmotné, či finančné požehnanie. Ak im viera v Ježiša a Jeho nasledovanie prináša niekedy ”hanu, strasť” (ESP 475, 2), alebo priamo nesenie kríža (475,1), tak sa jej vzdávajú a Ježiša ako Pána odmietajú. Mnohí preto veria iba začas, kým sa im dobre vedie, ale akákoľvek skúška viery sa im stane pokušením k odpadnutiu, alebo aj k hnevu na Pána Boha, na Ježiša a Jeho cirkev a všetko čo s ňou súvisí.
Pán Boh a Boží Syn Ježiš je “spytateľom ľudských sŕdc a duší” a preto sa nemožno diviť, že práve otázka viery v “mamonu” a otázka vzťahu k peniazom a majetku je v Písme často spomínaná. Spomeňme napríklad známe slová Pána Ježiša zaznamenané evanjelistom Lukášom: Podobenstvo o boháčovi a Lazarovi, rozprávanie o Zacheovi, o colníkovi, slová o pohostinnosti, o nespravodlivom šafárovi, o platení dane, slová o ustarostenosti: “čo budeme jesť, piť, čím sa budeme odievať”. Judášovu zradu za tridsať strieborných radšej ani nespomínajme…
V dnešnom úvodnom texte sú spomenuté dva príklady, ktoré chcú budovať náš vzťah k majetku, k peniazom a vôbec k časným veciam a hodnotám. Prvý hovorí o výzve Ježišovho anonymného poslucháča zo zástupu: ”Majstre, povedz môjmu bratovi, aby si podelil so mnou dedičstvo!”.
Problém delenia dedičstva medzi súrodencami, alebo rodinami je známy v každej generácii a na každom mieste. Iste sme sa všetci stretli s prípadmi, že ešte sa ani “neuľahne hlina na hrobe rodičov”, svornosť detí, alebo rodín sa rozpadá a rozbíja v hádkach o podiele na dedičstvo. Pán Ježiš odmietol byť sudcom, alebo deličom medzi bratmi, lebo videl do ich sŕdc. Čokoľvek by im bol povedal a pripomenul slová o ústupčivosti, veľkorysosti, či dokonca o láske medzi súrodencami, jeden z nich by sa cítil ukrivdený a Ježiš by sa stal jeho nepriateľom. Zo spravodlivého sudcu a Majstra by sa stal jeho nepriateľ a nikdy by v Ježišovi nenašiel svojho Spasiteľa. Preto úlohu zemského sudcu Ježiš odmieta a varuje každého človeka pred hriechom mamonárstva a lakomstva. To je Pánovo slovo aj pre nás: “Varujte sa akéhokoľvek lakomstva !”
Bratia a sestry!
Stav ľudského srdca si môžeme ukázať na úsmevnej príhode z rodiny. Dvaja chlapci, rodní bratia, dostali od návštevy čokoládu, s pokynom: Ty si starší a preto ju rozdeľ pekne – po bratsky!
– A to je ako? – opýtal sa starší. – To je tak, že svojmu bratovi dáš väčší kúsok ako sebe, aby si ukázal, že máš svojho bračeka rád! -Aha, tak v tom prípade, nech ju rozdelí môj brat!
Aký je však dôvod Pánových slov o tom, aby sme sa varovali lakomstva? Ježiš o tom hovorí nasledovne: ”Lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku”. Kto verí Pánovým zasľúbeniam o Jeho druhom príchode a o príchode kráľovstva Božieho, kto v Ňom vidí a pozná najvyššiu hodnotu, vie, že časný život a jeho zabezpečenie nie je najvyššou hodnotou. “Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko toto – to čo potrebujeme k časnému životu – bude nám pridané.” To, čo spomína v podobenstve je ilustráciou Jeho slov o tom, že máme byť nielen pracovití a opatrní, ale že všetko to, čo dostávame od Pána Boha máme využiť tak, aby sme boli “bohatí v Bohu”. Z nadbytku časných darov, ktoré nepotrebujeme k životu v časnosti, máme si časť odložiť časť aj do “nebeských stodôl”. Môžeme to urobiť tak, že podporíme núdznych, alebo také ciele, ktoré napomáhajú šírenie evanjelia vo svete.
Hromadiť poklady na zemi sa javí mnohým ako veľká múdrosť a istota. Iste platí, ako hovorievali naši predkovia: “je dobre mať na zimu forotu”, ale nie je to jediná a najväčšia istota a hodnota. Pán Ježiš prišiel práve preto, aby nám ponúkol hodnoty najväčšie a najvyššie. Takými sú večný život, večná radosť a večné prebývanie s Ním.
Ak by sme hodnotili počínanie onoho bohatého človeka čiste naším rozumom a pozemskými kritériami, sotva by bolo možné boháčovi niečo vytknúť. Bol pracovitý a vynaliezavý. Bol aj úspešný a racionálny človek. Svoju úrodu chcel ochrániť, zabezpečiť pre budúcnosť, zrejme preto, aby v budúcnosti využil vyššiu cenu a zvýšil svoj zisk.
V mnohom uvažoval ako biblický Jozef v Egypte, ktorý sedem rokov šetril a zhromažďoval obilie do sýpok, aby v budúcnosti zabezpečil krajinu a okolie pred hladom.
Je však medzi nimi aj podstatný rozdiel. Tento boháč myslel len na seba a na svoje egoistické záujmy a ciele. V istej chvíli si povedal: “Duša máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa!” Jozef konal všetko podľa Božej vôle, sledoval vyššie ciele a plne dôveroval Pánu Bohu.
Ani nám Otec nebeský neodopiera potrebné dary k životu a ani oddych po práci. Chce, aby sme boli zbavení strachu z budúcnosti, aby sme neboli ustarostení a nesústredili sa iba na pozemské ciele a hodnoty. Nemáme žiť len pre to, aby sme jedli, pili a zabávali sa, ale jedlo, pitie a odievanie nám má slúžiť na to, aby sme “hľadali kráľovstvo Božie”, kým trvá čas milosti a kým je nám daná možnosť časného prebývania. Boháč sa stal “bláznom” preto, lebo zabudol na svoju pominuteľnosť a na skutočnú zaistenosť života, ktorá je v Bohu. Ešte nikomu nepomohlo ani najväčšie bohatstvo v hodine smrti. pretože človek si sám “nemôže dušu živú zachovať”. Je to však možné vtedy, ak “sme bohatí v Bohu”, ak svoj život spájame s Tým, ktorý je “cesta, pravda a život”.
Preto nezabúdajme pri našich prácach a povinnostiach na dve veci: na Darcu všetkých darov a na potreby našich blížnych.
Ak sme bohatí a máme viac, ako potrebujeme, nemali by sme spyšnieť, ale ďakovať Darcovi všetkých dobrých darov. Náš život má patriť Pánovi, ktorý na inom mieste hovorí: “Získajte si mešce, ktoré sa nezoderú; nehynúci poklad v nebesiach, kam sa zlodej nepriblíži, ani moľ nekazí; lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce”. (L 12, 33-34) Ak je náš poklad v nebi, tam bude aj naše srdce. Ak náš poklad vidíme iba na zemi, budeme patriť iba “zemi”.
Biblický Jób bol bohatý muž, ale jeho srdce a duša patrili Pánu Bohu. Preto Jób nezlorečil Pánu Bohu ani v skúškach života a všetko prijímal z Božej ruky s nádejou na požehnaný život. Naša dôvera v nášho Vykupiteľa, Ježiša Krista je nám pomocou, v súžení osvedčenou v časnosti a bude raz korunovaná plnosťou pokoja a radosti v živote budúceho veku. Amen
Kázeň v 11. nedeľu po Svätej Trojici – Ľubomír Batka st.