Abrám ospravedlnený z viery
Dúfame, Bože,
že z moci Tvojej
načrieme k cieľu
i sily novej.
Vo viere v Krista,
chce ľud Tvoj splynúť,
pre ňu nás očisti
a nedaj zhynúť! Amen (M.R.)
1 M 15, 1 – 6:
“Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľká odmena. (2) Abrám však povedal. Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Eliezer. (3) Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo, a sluha, narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. (4) Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojim dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. (5) Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. (6) I uveril Hospodinu a On mu to počítal za spravodlivosť”. Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Pán Ježiš v rečiach na vrchu hovorí: ”Hľadajte najprv kráľovstvo božie a Jeho spravodlivosť, a všetko toto bude vám pridané”. (M 16, 33) Myslí tým na telesné veci potrebné k životu: pokrm,nápoj a odievanie. Je to pre nás nádherné a oslobodzujúce slovo, ktoré svedčí o Božej láske k nám. Božia láska predchádza všetko naše konanie, všetky naše snahy o zabezpečenie časného chleba a všetkého, čo s telesným životom súvisí. Je to slovo, ktoré nám pomáha prekonávať každú ustarostenosť a strach zo zajtrajšieho dňa a z budúcnosti. Povzbudzuje našu dôveru v Pána Boha a dáva nám istou, že vierou v Neho vždy obstojíme.
Verím, že aj váš doterajší kresťanský život potvrdzuje túto pravdu.
Je samozrejme aj mnoho iných slov živého Boha, ktoré nám dávajú rovnaké, alebo podobné povzbudenie a nedovoľujú nám klesnúť v rozličných skúškach života. Napríklad prorok Izaiáš hovorí ľudu Božiemu takto: ”Neboj sa, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo Ja som tvoj Boh. Posilním ťa a podopriem ťa svojou pravicou”. (Iz 41, 10) A sám Ježiš podobne zdôrazňuje:” Neboj sa, len ver!” a na inom mieste učeníkom hovorí: ”Nech sa vám srdce nestrachuje, verte v Boha a verte vo mňa!” (J 14, 1)
Je preto vhodné znova a znova sa vracať k otázke viery, ktorá má veľkú hodnotu a je požehnaním pre časnosť, ale aj pre večnosť.
Aj izraelský ľud si často pripomínal príklad viery, akú mal jeho otec Abrahám (pôvodne Abrám). Niektorí Židia síce chápali tohoto “otca viery” skôr v telesnom zmysle, ako svojho telesného a pokrvného predchodcu a otca. Židia často hovorievali: “Máme otca Abraháma” a chápali toto otcovstvo ako záštitu Božiu nad sebou aj keď nenasledovali Abrahámovu vieru a poslušnosť. Abrahám je skutočne “otcom viery” nielen pre Izrael, ale aj pre “nový Izrael”, totiž pre cirkev, ktorá je tvorená z mnohých národov a národností, pôvodne pohanských. Je to preto, lebo Pán Boh o Abrahámovi povedal a zasľúbil: ”V tebe budú požehnané všetky čeľade zeme”. (1 M 12, 3)
V dnešnom texte sme počuli podobné zasľúbenie (sľub): “Pozri sa, pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať! Toľko bude tvojho potomstva. A Abrahám uveril Hospodinu a On mu to počítal za spravodlivosť”.
Ak by sme mysleli na telesné potomstvo, židovský národ nikdy nebol a nie je tak veľký, že by sa nedal spočítať. Ak však myslíme na tých, ktorí rovnako ako Abrahám veria Pánu Bohu, tak je Abrahám skutočne “otec množstva”, ako to naznačuje v preklade do slovenčiny jeho meno (AB RAHAM). Zo slov zasľúbenia počujeme však aj ďalšiu dôležitú vec, ktorú nemožno prehliadnuť a prepočuť.
Pán Boh počítal Abrahámovi jeho vieru “za spravodlivosť”. Je to teda nielen učenie apoštola Pavla, ktorý hovorí o “ospravedlnení z viery” a tak o hodnote viery samotnej. Je to aj slovo Pána Ježiša Krista, ktorý nás povzbudzuje k viere (“Neboj sa, len ver”!), z ktorej plynie aj spomínaný dôsledok o priorite v našom živote: “Hľadajte najprv kráľovstvo Božie…”.
Vidíme, že v každom čase viera a dôvera v Hospodina ako Stvoriteľa a súčasne milostivého Otca ospravedlňovala človeka. Viera v milostivého Pána Boha zachraňovala a zachraňuje človeka v časnosti a bude zachraňujúcou aj vo večnosti, pri poslednom Kristovom súde. Preto Pán Ježiš vyslovil dôležité upozornenie: ”Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?”.
Abrahám uveril Pánu Bohu a bol pripravený obetovať Mu syna Izáka v situácii, keď nemal legitímneho potomka svojho majetku, ale ani dediča svojho duchovno-náboženského odkazu. Mal síce aj iného syna so svojou služobnou, ale ten bol pre neho skôr “koreň horkosti” ako radosti a nádeje. V istej chvíli sa mu zdala rada jeho manželky múdrou a chcel vziať veci svojej budúcnosti do svojich rúk. Zlyhal vtedy, keď došlo k pomeru s Hagarou, svojou služobnou a dôsledkom jeho zlyhania a hriechu bolo narodenie syna Izmaela. Ale toto “riešenie” sa ukázalo ako hlboký omyl a hriech.
Tak sa ukázalo aj v jeho živote celkom jasne, že obstáť pred Pánom Bohom mohol aj on len z Jeho milosti, nie zo svojho konania. Pán Boh sa zmiloval nad ním a dal mu veľkú úlohu, ale i nádej – byť “otcom množstva”. Taká bola jeho skutočná situácia, ako o nej svedčí Písmo sväté, keď uveril a jeho viera sa dokázala ako radostná dôvera. Vtedy staval svoju budúcnosť na Božom milostivom konaní a nie na sebe. Takúto vieru počíta Pán Boh za spravodlivosť. Nebola jeho zásluhou, ale bola darom milosti.
Bratia a sestry v Pánovi!
Niekedy je v našom kresťanskom živote vidieť príliš veľa kŕčovitosti a akejsi márnej snahy ukázať sa lepšími, ako naozaj sme. Na druhej strane je málo vidieť skutočne oslobodzujúcej radosti a nádeje v Hospodinovi a v našom Pánovi. Akoby naozaj na nás ležala úloha ospravedlniť sa pred Bohom nejakými skutkami. Akoby sme mali sami “urobiť ten Jákobov rebrík siahajúci až do neba” a potom po ňom vystúpiť hore a prelomiť zatvorenú nebeskú bránu. Takýto obraz nášho súčasného kresťanstva nie je tou najlepšou “reklamou pre nebo”. Zachmúrené tváre kresťanov sú akoby krivým zrkadlom láskavej a usmievavej tváre nášho nebeského Otca a nášho Pána Ježiša Krista.
Kŕčovitá snaha o vlastné ospravedlnenie sa skutkami, našimi zásluhami a výkonmi v spojení s chvátaním a uponáhľanosťou prinášajú iba stres a možno aj strach, ako je to zrejmé u detí tohoto sveta. Akoby sme neboli spasení zásluhami nášho Pána a našou dôverou v Neho. A predsa aj nám je a bude počítaná za spravodlivosť iba dôvera v Božiu milosť v Ježišovi.
Niektorí ľudia kladú Pánu Bohu podmienky a vymáhajú “zázraky” a dôkazy Jeho existencie, ako kedysi Židia od Pána Ježiša, keď nechceli uveriť v Neho, že On od Boha prišiel a k Bohu ide. Ježiš však opakovane hovoril, že prinesie iba jeden dôkaz a skutok a to skutok podobný tomu Jonášovmu. Tak, ako on bol v útrobách ryby “tri dni a tri noci”, tak bude aj On v lone zeme, ale potom “v tretí deň vstane z mŕtvych”.
Bratia a sestry!
Je dôležitou pravdou a poznaním, že Pán Boh neplní všetky naše osobné priania a želania, že “netancuje, ako Mu my pískame”, ale plní všetky svoje zasľúbenia. Tie, ktoré dal Abrahámovi a praotcom, ale aj tie, ktoré priniesol Pán Ježiš Kristus. Preto Mu pevne dôverujme a táto dôvera bude aj nám počítaná za spravodlivosť.
Už dnes je dôvera v Neho oslobodzujúcou silou k tomu, aby sme dokázali na prvom mieste hľadať kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť v istote, že všetko, čo k časnému životu potrebujeme nám bude pridané. Každé nové ráno, každý nový deň prijímajme z Božej ruky s poďakovaním a v dôvere, že Jeho dobrota bude s nami. Dôvera v milosť a lásku Pána Ježiša nech nás teší a prináša oslobodzujúcu radosť z viery v každej, aj ťažkej chvíli života, pretože On nám dá napokon veniec života v Jeho kráľovstve. Amen
12.nedeľa po Svätej Trojici – Ľubomír Batka st.