Viera a posvätnosť života
Duch zbožnosti – krásnym kvetom,
nechže skvitne v mieri svätom
požehnane
v dušiach našich, drahý Pane.
Tvoja múdrosť – život budí
z hriešnych tvorov dobrých ľudí…
Ó, vzbuď i v nás
život pravý a ľud svoj spas! Amen. (M.R.)
Žd 13, 1 – 9 a:
„Bratská láska nech trvá! (2) Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí – nevedomky – pohostili už anjelov. (3) Pamätajte na väzňov, ako by ste boli spolu väznení, a na tých, ktorých trýznia, ako takí, ktorí ste tiež v tele. (4) Manželstvo majte v úcte a manželské lože nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov súdiť bude Boh. (5) Obcovanie nech je bez lakomstva, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám; (6) takže smele môžeme vyznávať: Pán je mojím spomocníkom, nebudem sa báť; veď čože mi urobí človek? (7) Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania, a napodobňujte ich vieru. (8) Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. (9 a) Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám, lebo je výborné, keď sa srdce posilňuje milosťou a nie pokrmami.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Ján Ámos Komenský napísal mnoho desiatok kníh. Medzi najvýznamnejšie patrí aj kniha s názvom: „Praxis pietatis“ – čo voľne preložené do slovenčiny znamená: „Zbožný život“. Je pomerne málo známa, akoby v priebehu storočí upadla do prachu zabudnutia. Ale čo je smutnejšie, to je skutočnosť, že do prachu zabudnutia a do duchovnej krízy a úpadku sa dostal aj sám kresťanský život. Nie je našou úlohou a cieľom žalostiť teraz nad úpadkom viery a následne aj nad úpadkom kresťanského spôsobu života, alebo nad jeho splynutím s väčšinovým prúdom dnešného sveta.
Skôr by som chcel predstaviť vzťah medzi vierou a mravným životom, medzi dôverou v Pána a zdravou zbožnosťou a morálnymi princípmi a ich uplatňovaním v živote. Kresťanský zbožný život nie je niečo, čo je prejavom akéhosi slabošstva, alebo naivity. On je skôr progres a pravou hodnotou. Nie je to tak dávno, keď sa o zbožnom a mravnom kresťanskom živote hovorilo dokonca ako o „tmárstve“. Nie div, že po dlhom pôsobení úpadkových prejavov renesancie pred príchodom reformácie, neskôr po dobe racionalizmu a modernizmu až po rôzne dnešné smery liberalizmu náš dnešný tzv. postmoderný svet, ktorého sme súčasťou sa za „progres“ považuje všeličo. Súčasná kultúra je často niečo, ako povedali už aj mnohí ľudia z oblasti svetskej kultúry, „za čo sa raz budeme hanbiť“.
Kresťanský zbožný život to dnes „nemá ľahké“ a nie je jednoduché žiť ako kresťan. Napriek všetkému ho považujeme za pravú hodnotu, ktorá má budúcnosť. A to aj napriek možnému výsmechu jedných a tvrdosti srdca druhých. Naviac, kresťanský štýl života je stále mocným oslovením sveta. Je veľmi účinnou misiou a evanjelizáciou aj dnešného človeka.
Veď kto by v konečnom dôsledku netúžil po humanite, ľudskosti, dobre, pozornosti? Jedným slovom, kto by netúžil po láske a jej prejavoch? Aj takí, ktorí sa z nej možno vysmievajú, sú „hladní po láske“. Tak dešifrujú dnešní psychológovia často vyzývavé a provokatívne (drzé) chovanie mladej generácie. Upozorňujú, že mladí ľudia – deti v školách, či v rodine sa tak chovajú preto, že chcú na seba upozorniť, chcú ukázať na svoje potreby a túžby a najmä túžia a hľadajú prejavy lásky a prijatia.
Bratia a sestry!
Apoštolské slovo z listu Židom nám dnes predstavilo viacero podnetov pre každodenné konanie a pre mravné počínanie tých, ktorí uverili a vyznávajú vieru v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého.
Samozrejme, list Židom má aj mnohé iné poukazy na prejavy zbožného života, na zbožnosť v praxi. V prečítanom texte je to len osem odporučení pre naše konanie, ktoré by sme mohli rozviesť v ôsmych rôznych kázňach a úvahách, ale dnes to bude iba jedna zhrňujúca kázeň. Spoločným menovateľom týchto praktických pokynov je výzva: „Bratská láska nech trvá!“
Láska je pritom obsahom celého Božieho zákona a zhrnutím celého Desatora. Vyjadruje to ono známe dvoj prikázanie lásky: „Milovať budeš Pána, svojho Boha a svojho blížneho, ako seba samého“.
Skúsenosť hovorí, že tam, kde je živá viera v Pána Boha, tam je aj zdroj lásky, pretože pravá viera je vždy „činná v láske“. Viera si vždy nájde spôsob, aby sa prejavila, tak ako prameň vody nájde cestu z hĺbky zeme na povrch.
Cieľom Pána Ježiša Krista a následne jeho apoštolov nebolo, aby život kresťana bol zošnurovaný množstvom predpisov a zákonov, ako to poznáme zo života židovských farizejov a zákonníkov. Pán Ježiš nás od ich mnohých zákonov a predpisov oslobodil. To, čo zostáva pre kresťanov ako pravidlo, je slobodné konanie v láske. Cirkevný otec A. Augustín to vyjadril nasledovným zaujímavým výrokom: „Miluj a potom rob, čo chceš!“
Môžme sa právom pýtať: Aký bol teda zámer listu Židom, ale aj ostatných apoštolov, keď sa v ňom spomínajú viaceré praktické pokyny pre život? Oni nás vedú skôr k poznaniu, že naše viera sa týka všetkých oblastí života. Ukazujú, že viera nie je hodnotou iba pre určitú chvíľu, napríklad na rozjímanie v kostole na službách Božích, ale formuje celý nás život a všetky jeho oblasti.
Apoštolské slovo hovorí nielen o prikázaní lásky, ale hovorí výrečne aj o jej zdroji. To je veľmi dôležité. Preto upozorňuje na službu všetkých apoštolov hovoriac: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie.“
Zvesťou Božieho slova nie je len zákon Boží a jednotlivé prikázania, ale aj zvesť evanjelia. Evanjelium je svedectvo o tom, čo urobil, robí, ale aj bude stále robiť pre nás náš nebeský Otec skrze svojho Syna, Pána Ježiša Krista.
Apoštolské svedectvo je hodnoverné preto, lebo bolo potvrdené ich mučeníckou smrťou. Dnes často počujeme hovoriť rôzne svedectvá ľudí, ktorí sú neraz iba na začiatku svojej kresťanskej životnej cesty. Apoštol však iste nie bez dôvodu hovorí: „Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania a napodobňujte ich vieru“. Ide o vieru vyskúšanú v rôznych skúškach, až po tie najväčšie. To bola vernosť až do smrti, či napriek smrti, kde vieru v Ježiša dokázali martýriom, čiže mučeníckou smrťou.
Samozrejme, Ten, ktorý je vždy centrom viery, vernosti a poslušnosti Otcovi a tak aj služobníkom lásky je sám Pán Ježiš. „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky“. Jeho poslušnosť Otcovi až po smrť na dreve kríža je základom viery apoštolov a po nich aj všetkých, ktorí uverili v Ježiša ako Pána.
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Jednota vo viere nás vedie vždy k prejavom lásky najmä v bratskom spoločenstve cirkvi. Ono je spoločenstvom, o ktorom vyznávame že je spoločenstvom vykúpených Božích synov a dcér.
Tu má platiť na prvom mieste apoštolská výzva: „Bratská láska nech trvá“. V cirkvi bolo a je množstvo rozličných ľudí a tak aj rozličných vzťahov. Kresťania sú vykúpení hriešnici krvou Baránka, Krista Pána, ale nie sú imúnny voči hriechu. Zvody na hriech, nielen zvonka, zo sveta prichádzali a prichádzajú, ale prichádzajú aj z vnútra. Je pravdou to, čo povedal a vyznal už nábožný žalmista: „Ľudské srdce je zlé od mladosti“. Starý Adam v nás, ako zlý koreň má svoje stále výhonky. Vieme, že potrebujeme konať trvalé pokánie a prijímať každodenne novú milosť od Boha Otca a Syna, skrze Ducha Svätého. Zlyhanie však máme naprávať novou dôverou a nie rezignáciou. Preto pre kresťanov platil a platí výzva: „Bratská láska nech trvá“!
Cirkev však nemá byť uzavretá a zahľadená len sama do seba, ale má vidieť aj potreby iných. Preto apoštol hovorí ďalej: „Nezabúdajte na pohostinnosť“! Na prijatie iných a na ich potreby. Odkazuje na pohostinnosť Abrahámovu, ktorý prijal do svojho stanu cudzincov a ukázalo sa, že pohostil „anjelov“ čiže poslov Božích.
Kresťan nemá trpieť ako zločinec, alebo porušovateľ zákona, hoci sa môže sa dostať niekedy aj do väzenia, alebo prežívať väčšiu, či menšiu mieru utrpenia. Naša evanjelická cirkev mala množstvo ľudí väznených pre vieru a slobodu svedomia. Bolo by hriechom na takých vyznávačov a svedkov Kristovej pravdy zabúdať.
Cirkev je veľkou Božou rodinou a skladá sa z rôznych rodín. O tomto prebiehajúcom roku hovoríme ako o roku kresťanskej rodiny, aby sme sebe i iným pripomenuli jej význam a potrebu chrániť ju. Základom rodiny je zase manželstvo a opäť je aj ono dobrým Božím poriadkom a áno, progresívnym prvkom pre prítomnosť cirkvi i spoločnosti. Tieto a ďalšie hodnoty máme a iste aj chceme v našej cirkvi chrániť a podporovať, napriek všelijakým iným názorom.
V manželstvách majú prichádzať na svet deti, ktoré sú budúcnosťou cirkvi i spoločnosti (štátu). Neobstojí výhovorka, že si deti „nemôžeme dovoliť“, že sme chudobní a podobne…„Obcovanie“, teda spolužitie „nech je bez lakomstva“ pripomína nám Božie slovo. Pretože nie chudoba, ale skôr lakomstvo a sebectvo stoja neraz za terajšou nízkou pôrodnosťou a postupným vymieraním cirkvi i národa. Aj keď ľudskí „vodcovia a šafári“, zle šafária, nie sú najvyššími, ani večnými pánmi…
Ako kresťania nemáme preto zabudnúť na Pána Boha a Jeho dobrotivosť a pomoc. Je preto vysoko aktuálne slovo apoštola: „Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám, takže smele môžeme vyznávať: Pán je mojím spomocníkom, nebudem sa báť; veď čo mi urobí človek“?
K takejto viere a dôvere nás povzbudzuje aj to záverečné slovo z dnešného svedectva: „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám, lebo je výborné, keď sa srdce posilňuje milosťou a nie pokrmami“.
Bratia a sestry!
Učme sa spoločne poznať pravdy Božieho slova. Naša viera nech je stála a svieža a ona nám pomôže zvládnuť aj ťažké, alebo náročné obdobie ktorým aj dnes prechádzame. Našu vieru nepopierajme plávaním s prúdom, ale ozdobujme náš život láskou, „praxou pietatis“, čiže vôňou bohumilého kresťanského života. „Hľadajme pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuzrie Pána!“ (Žd 12, 14) Amen
11. nedeľa po Svätej Trojici – Ľubomír Batka st.