K novým prácam novej sily
K novým prácam novej sily
praj nám, Pane Bože milý,
vytrvania v ťažkom diele,
počínanie v dobrom smelé,
zdravia, viery, pravej cnosti,
život tichý bez žalosti!
A keď naša chvíľa stane,
v stánok slávy príjm‘ nás, Pane! Amen (M.R.)
Sk 8, 26 – 39:
„Tu anjel Pánov hovoril Filipovia riekol: Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gázy a je pustá. (27) I vstal a šiel. A hľa, muž z Etiópie, eunuch, dvoranín etiópskej kráľovnej Kandáces, správca celého jej pokladu, ktorý bol prišiel do Jeruzalema, aby vzýval Boha, (28) vracal sa domov; sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. (29) I povedal Duch Filipovi: Pristúp a pripoj sa k vozu! (30) Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša, a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš? (31) Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí. Potom prosil Filipa, aby vyšiel na voz a prisadol si k nemu. (32) Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril úst. (33) Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je odňatý zo zeme.
(34) Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom hovorí prorok? Sám o sebe a či o niekom inom? (35) Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc od tohto Písma, zvestoval mu Ježiša. (36) Ako išli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? (37) Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca. môže sa stať. A eunuch povedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží. (38) Nato Filip kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho. (39) Keď vystúpil z vody, Duch Pánov uchopil Filipa, a eunuch ho viac nevidel, ale rozradostený šiel svojou cestou“. Amen
Milí bratia, milé sestry v Pánovi, milí žiaci a študenti!
Zajtra sa začne nový školský rok. Otvoria sa brány školy pre prváčikov i pre všetkých ostatných žiakov a študentov na základných i stredných školách. Vo viacerých obmenách zaznie zo strany učiteľov i rodičov výzva Jána Ámosa Komenského: „Uč sa synu byť múdrym!“ („Uč se synu moudrým býti“!).
Všetci chceme, aby naše deti a mládež bola múdra a rozumná. My sa dnes pýtame: Môže k tomu nejako prispieť aj cirkev? Týka sa nás, veriacich kresťanov nejakým spôsobom nový školský rok? Určite áno. Pomaly si na tento fakt zvykajú aj tí, ktorým náboženská výchova a výučba na školách nie je zvlášť po chuti. Pre žiakov piateho až ôsmeho ročníka je náboženstvo voliteľný predmet s alternatívou etiky. Kresťanské rodičia majú možnosť svoje deti deti prihlásiť na náboženstvo a tak vlastne na „kresťanskú etiku“, kde žiaci poznávajú Kristove pravdy a posolstvo.
Táto okolnosť sama o sebe je v škole novou zmenou, ktorú smieme a môžeme využiť. Ide nám o to, aby sme nezostali k tejto zmene a možnosti vychovávať deti v Kristovom duchu ľahostajní a nevšímaví. Žiaľ, nájdu sa aj takí kresťanskí rodičia, ktorí si myslia: „veď etika, ako etika“. Nie je to tak.
Vec má aj svoju praktickú stránku. Naši rodičia by mali svoje deti písomne, alebo aspoň ústne prihlásiť na hodiny náboženstva v škole, aby mohol vyučujúci deti osloviť a pozývať na výučbu.
Iný problém s ktorým sme zápasili aj v minulom školskom roku je neochota prihlásiť na náboženskú výchovu už deti počnúc od druhého ročníka. Pre kresťanských rodičov by to mala byť samozrejmá vec a vítaná pomoc. Ešte stále sa však tak nedeje vo všetkých rodinách. My sme pozvali na náboženskú výchovu dokonca aj prvákov a túto možnosť ponúkame v našom zbore opäť.
Niektorí rodičia a učitelia hovoria, že „maličkí“ majú ešte čas poznať Pána Boha a Ježiša Krista. Niektorí sa zase vyhovárajú, že „deti sú dnes preťažené“. Ak takto rodičia zmýšľajú a nepočúvajú oslovenie Pánovo: „Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im…“(Mk 10), tak je cieľ výchovy vážne ohrozený a neraz aj stratený.
Toto sú problémy a otázky dneška, ktoré sa týkajú vonkajšej stránky výučby náboženstva. Samozrejme, je tu aj otázka vnútorná, týkajúca sa samotnej podstaty výchovy kresťana a nasledovania Ježiša Krista. My začíname nový školský rok v nádeji, že táto práca a služba bude dobrým základom pre ďalší rast viery a tak v konečnom dôsledku dôležitá pre spásu človeka, pre jeho dobro časné i večné. Chceme konať túto službu v duchu Pánovho misijného príkazu: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy…“! Ako ho máme plniť a čo máme robiť? Pán Ježiš hovorí: „Krstite ich…“ a „učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal“. (Mt 28)
Ak sme deti priniesli k Ježišovi a dali ich pokrstiť, dobre sme urobili. Ale súčasne platí aj tá druhá časť Pánovho príkazu, ktorú máme vykonať. Deti máme aj vyučovať, aby vedeli „zachovávať všetko, čo nám Pán prikázal“. Toto je Jeho vôľa aj dnes a preto nie je pre nás kresťanské vzdelávanie vecou diskusie a názoru, ale poslušnosťou viery a ochoty nasledovať Pána.
Dnes nás k tomu povzbudzuje aj apoštolské svedectvo, ktoré sme z Písma vypočuli. Je to názorný príklad z prvotnej cirkvi, ako sa uskutočňoval zo strany učeníkov, keď začínali plniť misijné poslanie. Skutky apoštolské spomínajú diakona Filipa, ktorý bol poslušný vedeniu Ducha Svätého a preto sa vydal na cestu do Gázy, ktorá bola „pustá“. Čiže išlo o cestu, kde nebola žiadna veľká premávka a pohyb ľudí. Iba z času na čas ňou prechádzali karavány pútnikov.
Podľa súdu ľudí to bolo Bohom zabudnuté miesto. Pán Boh však má svoje vlastné plány. On vie a môže nájsť svoje deti všade a na každom mieste. Ukázalo sa, že touto cestou išiel dvoranín etiópskej kráľovnej Kandáces. Jeho meno sa nespomína. Vieme o ňom len to, že bol z Etiópie, čiže muž tmavej pleti a bol správcom pokladu kráľovnej Kandáces. Mohli by sme povedať dnešnou rečou: „minister financií“. Jeho mal osloviť a získať pre Ježiša Filip. Ukázalo sa, že Pán Boh nemá ani rasové, ani iné „predsudky“. Otvoril svoje kráľovstvo pre všetkých ľudí, pre všetky národy a aj pre nízko, či vysoko postavených ľudí.
Etiópčan sa vracal z Jeruzalema. Nevieme, čo presne ho tam viedlo. Pravdepodobne sa zaujímal sa o židovské náboženstvo a bol prozelita (pripravoval sa na prestup k židovskej viere). Možno bol iba zberateľ starožitnosti, keďže si v Jeruzaleme kúpil zvitok knihy proroka Izaiáša. Na dlhej ceste si z neho nahlas čítal, čo využil diakon Filip, aby ho oslovil.
Bratia a sestry!
Prvé v tomto obraze čítajúceho vidíme jeden vážny a trvalý problém. Etiópčan síce pozorne čítal slová proroka, ale im nerozumel. Čítal práve dôležitú správu, ktorá oznamovala : „Viedli ho ako ovcu na zabitie…“. Nikoho, kto nepozná prorocké predpovede o trpiacom Mesiášovi, „Služobníkovi Hospodinovom“ nemusia tie slová vôbec zaujať. Môžu sa zdať opisom tragédie proroka, alebo nejakého neznámeho človeka. Diakon Filip, ktorého pozval do svojho voza sa ho preto opýtal: „Či aj rozumieš, čo čítaš?“ A Etiópčan odpovedal: „Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí“.
Tak Filip dostal príležitosť čítajúceho poučiť a vysvetliť mu, že je tu reč o „Božom Baránkovi, ktorý sníma hriech sveta“. Ani jeho ministerské kreslo, ani jeho osobná snaha mu nemohli pomôcť v tom, čo potreboval pochopiť ako radostnú správu aj pre neho osobne, aj pre iných ľudí. Preto mu slovo Písma Filip vysvetľuje a učí ho, aby ho správne pochopil. Dal mu prvú, dôležitú informáciu a lekciu a zvestoval mu Ježiša, ako Syna Božieho a Spasiteľa, Mesiáša.
Tak sa Etiópčan mohol v slove Písma stretnúť s Kristom. Správne pochopil aj druhú cestu a spôsob Pánovho spoločenstva, ktorou je sviatosť Krstu svätého. Preto zatúžil prijať Božiu milosť a odpustenie hriechov v dare, ktorý „pod spôsobom vody“ pôsobí očistenie a nová život. Etiópčan bol potešený týmto objavom a povedal: „Ajhľa, voda! Čo mi bráni dať sa pokrstiť?“ Vtedy Filip pravdivo odpovedá a učil ho ďalej: „Ak veríš z celého srdca, môže sa stať“. A tak sa aj stalo, že Filip pokrstil tohoto pútnika, ktorý odišiel z domu ako pohan a vrátil sa ako kresťan, ktorý vyznáva: „Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží“. Priniesol si nielen vzácny zvitok, suvenír, či vzácnu relikviu z Jeruzalema, ale pravú vieru a lásku k Ježišovi vo svojom srdci. Zvitok knihy proroka Izaiáša sa stal pre neho Božím slovom, ktoré mu pomáhalo aj v ďalšom duchovnom raste.
Filip už viac tohoto človeka nevidel. Ale dobrý základ, na ktorom mohol Etiópčan stavať a duchovne rásť bol položený.
Bratia a sestry!
Aj nám všetkým spoločne opäť pôjde o tieto dve veci v novom období. O Krst svätý a o učenie Božieho slova. Ak sme v Krste odovzdali naše deti Pánu Bohu skrze Krista a On ich prijal, ak On uzavrel s nami v Krste novú zmluvu, ktorá z Božej strany stále platí, potom sa usilujme aj my z našej strany splniť svoje krstné sľuby.
Teraz má prísť „učenie“. Poznávanie Krista Pána a plnšie porozumenie tomu, čo sme od Neho dostali. Ak by pokrstené deti nepoznali Pána a neporozumeli Jeho slovu milosti, mohlo by to viesť k nenapraviteľnej strate.
Poviem to teraz na jednom príklade zo života:
„Jedna rodina dostala už dávnejšie z Ameriky balík. Dve sestry, ktoré sa do USA už dávno vysťahovali za prácou, poslali svojim piatim súrodencom jeden z prvých balíkov. Bola v ňom káva, kakao, neodmysliteľné žuvačky, oblečenie a aj vtedy u nás ešte nepoznané kvetované záclony z umelej hmoty. Bol tam však aj jeden balíček zo zvláštnym obsahom. Nevedeli, čo to je. Bol to fotografický papier. Súrodenci sa so všetkým svorne podelili, ale keďže takýto balíček bol iba jeden, otvorili ho a fotopapier si pekne rozdelili na päť časti. Až potom, keď prišiel k nim člen rodiny, ktorý mal fotoaparát im vysvetlil, že otvorením balíčka fotopapier osvetlili a tým ho úplne znehodnotili.“
Aj s duchovnými darmi máme vedieť správne nakladať a to sa musíme z Božieho slova naučiť všetci. Je tu nový školský rok a tak nová možnosť pre rodičov i deti, i pre rodinu cirkvi správne poznať to, čo nám Pán Boh dal a nanovo ponúka. Deťom nepomôžeme tým, že ich „oslobodíme“ od „bremena“ poznania Pána Ježiša Krista a Jeho evanjelia, skôr naopak.
Ak by duchovné vzdelávanie aj bolo určitým bremenom, obeťou času a úsilia, Pán Ježiš aj nám a naším rodinám zasľubuje: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie“. Cesta ku Kristu je vždy požehnaná. On sám nám pomáha niesť aj všetky bremená a posilňuje svojím Duchom Svätým deti, učiteľov i rodičov na duši i tele a spoločne nás vedie na cestu, ktoré vedie k časnej i večnej radosti. Amen
14. nedeľa po Svätej Trojici – Začiatok školského roku v Sobotišti 1994 – Ľubomír Batka st.
OsA 94/25