Vďaka Ti, Bože, tento hlas Ťa slávi,
žes‘ sa zmiloval nad cirkvou v čas pravý,
keď ríša diabla a tmy celou mocou
začala vládnuť stolicou Kristovou.
Tma kryla svet a mrákota národy,
jak história cirkve nám dôvodí,
vtedy si riekol „buď svetlo“ a zase
prišla svoboda ducha v plnom jase!
Keď strážni cirkve nad ľudom nebdeli
a hriechy hriechom vykupovať chceli,
vtedy zahrmels‘ slovom pravdu istú:
niet v žiadnom spásy, len v Ježiši Kristu!
Reformáciou pre všetky národy
rozviazals‘ putá svedomia, svobody,
by duše hriešne vždy v každej potrebe
mohly mať zase voľný prístup k Tebe.
Nuž, ľud môj, smelo pred trón slávy Jeho,
ač hriechov našich jak piesku morského,
On neodženie, kto sa z úprimnosti
ku Nemu vinie, On darca milosti!
Ó, Kriste, rozšír krídla svoje sväté,
nad cirkvou svojou, v láske prebohaté
a žehnaj mocne, dávaj svojmu ľudu
zvestovať slovo Tvoje, chráň od bludu!
Daj, nám ó, Bože, z nebies vysokosti
vážiť tie poklady Tvojej milosti,
by sme v tom svoju útechu hľadali,
slávy pokoja vskutku dochádzali.
Nuž svieť nám, Kriste, ó, Ty svetlo drahé,
veď nás v príbytky večnožitia blahé,
v poslednom boji neopusť nás, Pane!
daruj nám milosť, priveď k nebies bráne!